jazyk From Wikipedia, the free encyclopedia
Japončina (日本語, 
Nihongo) – alebo pre tých, ktorí ju považujú za viacero jazykov, japonské jazyky – je jazyk z jazykovej skupiny japonsko-rjúkjuských jazykov (pre tých, ktorí považujú rjúkjuštinu za nárečie japončiny, je japončina izolovaný jazyk).
| Japončina (日本語, nihongo) | |
| Štáty | Japonsko, Taiwan |
|---|---|
| Región | Východná Ázia |
| Počet hovoriacich | okolo 125 miliónov |
| Poradie | 8 |
| Klasifikácia | Japonsko-rjúkjuské jazyky
|
| Písmo | japonské písmo |
| Postavenie | |
| Úradný jazyk |  Japonsko |
| Jazykové kódy | |
| ISO 639-1 | ja |
| ISO 639-2 | jpn |
| ISO 639-3 | jpn |
| Wikipédia | |
| Adresa | ja.wikipedia.org |
| Pozri aj: Jazyk – Zoznam jazykov | |
Jazyk používa vyše 127 miliónov ľudí hlavne v Japonsku, ale aj v japonských emigračných komunitách po celom svete. Japončina je aglutinujúci jazyk s prvkami flexie. Integrálnou súčasťou japončiny je keigo – systém zdvorilostného oslovovania, ktorý odráža hierarchický charakter japonskej spoločnosti. Pomocou slovesných tvarov a špecifickej slovnej zásoby sa naznačuje vzájomné postavenie hovoriaceho a poslucháča. Zvuková zásoba japončiny je relatívne malá a má systém japonského výškového akcentu, ktorým sa rozlišuje význam slov a ktorý vznikol v 8. storočí.
Systém zápisu japonského jazyka je pomerne komplikovaný. Pri zápise sa používajú tri druhy písma súčasne – čínske znakové písmo (po japonsky kandži) a dva sylabáry (slabičné abecedy) zvané hiragana a katakana. Na zápis podstatných mien a koreňov slov sa používa písmo kandži. Častice a ohýbané koncovky slovies a prídavných mien sa zapisujú pomocou hiragany. Katakana má funkciu našej kurzívy a najčastejšie sa ňou prepisujú slová cudzieho pôvodu, hlavne anglicizmy.
Kandži sa na japonských ostrovoch začalo udomácňovať približne od 6. storočia po Kr. Grafémy hiragany a katakany vznikli v období Heian zrýchleným a zjednodušeným zápisom čínskych znakov. Hiragana sa niekedy nazýva aj 女手 – ženská ruka, pretože bola zo začiatku používaná výhradne ženami. Japonské slabičné abecedy súhrnne nazývame kana (仮名).
Transkripcia japončiny pomocou latinky (po japonsky rómadži) sa v modernom jazyku používa najmä v menách spoločností, v reklame a pri zápise do počítača.
Na zápis čísel sa používajú arabské číslice, ale aj čínske znaky. S čínskymi číslicami sa možno najčastejšie stretnúť v ručne písanej korešpondencii a v japonských adresách.
Japonská slovná zásoba je značne ovplyvnená výpožičkami slov z iných jazykov. Počet výpožičiek z čínštiny alebo slov vytvorený na čínskom základe tvorí okolo 60 % celkovej slovnej zásoby. Od neskorého 19. storočia prebrala japončina aj nespočetné množstvo slov zo západných jazykov, najmä z angličtiny.
V japončine sa rody explicitne nevyjadrujú, no v niektorých prípadoch (v novinových správach) je možné vyjadriť rod podstatných mien pomocou znakových prípon/predpôn napr. 学生 (študent) → 女子学生 (študentka). Množné číslo sa, rovnako ako rod, explicitne neuvádza, no možno ho vyjadriť zdvojením podstatného mena napr. 山 (hora) → 山々 (hory) alebo, v prípade osobných zámen, pomocou prípon -tači, -tomo, -ra, -gata atď.
Množstvo bytostí a vecí sa vyjadruje pomocou numeratívov, ktoré sa pripájajú k natívnym japonským alebo sinojaponským číslovkám. Numeratívy vyjadrujú nielen počet bytostí a predmetov, ale aj ich vonkajšie vlastnosti. Čítania numeratívov sú často nepravidelné.
| ľudia | malé zvieratá | veľké zvieratá | podlhovasté cylindrické predmety | poháre | |
|---|---|---|---|---|---|
| Základný tvar | hito・人 | hiki・匹 | tó・頭 | hon・本 | hai・杯 |
| 1 | hitori・一人 | ippiki・一匹 | ittó・一頭 | ippon・一本 | ippai・一杯 |
| 2 | futari・二人 | nihiki・二匹 | nitó・二頭 | nihon・二本 | nihai・二杯 |
| 3 | sannin・三人 | sanbiki・三匹 | santó・三頭 | sanbon・三本 | sanbai・三杯 |
| 4 | jonin・四人 | jonhiki・四匹 | jontó・四頭 | jonhon・四本 | jonhai・四杯 |
| 5 | gonin・五人 | gohiki・五匹 | gotó・五頭 | gohon・五本 | gohai・五杯 |
| 6 | rokunin | roppiki | rokutó | roppon | roppai |
| 7 | šičinin | šičihiki | šičitó | nanahon | nanahai |
| 8 | hačinin | happiki | hattó | happon | happai |
| 9 | kjúnin | kjúhiki | kjútó | kjúhon | kjúhai |
| 10 | džúnin | džuppiki | džuttó | džuppon | džuppai |
V japončine vo všeobecnosti rozlišujeme dva časy: minulý a neminulý.
Vetné vzťahy medzi vetnými členmi sa v japonskej vete určujú pomocou pádových častíc. Slovosled nie je pevný ako napríklad v angličtine, no vo väčšine prípadov platí konštrukcia: podmet – predmet – prísudok. V hovorenej japončine sa môžeme stretnúť aj s úplne opačným slovosledom. Podmet, podobne ako v slovenčine, býva často zamlčaný.
Slovosled typu: podmet – predmet – prísudok. Napríklad veta „Pán Tanaka je jablko.“ má v japončine slovosled:
Otázka sa tvorí pridaním opytovacej častice „ka“ na koniec vety.
Príklad:
Jednotné číslo:
JA
TY
ON
ONA
Množné číslo:
MY
VY
ONI
ONY
Čísla napísané v kandži:
0 – 零 rei
1 – 一 iči
2 – 二 ni
3 – 三 san
4 – 四 jon/ši
5 – 五 go
6 – 六 roku
7 – 七 nana/šiči
8 – 八 hači
9 – 九 kjú/ku
10 – 十 džú
100 – 百 hjaku
1 000 – 千 sen
10 000 – 万 man (ičiman)
1 000 000 – 百万 hjakuman
10 000 000 – 千万 senman
100 000 000 – 億 oku (ičioku)
príklady:
11 – džúiči
12 – džúni
19 – džúku
20 – nidžú
40 – jondžú
91 – kjúdžúiči
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
