Japončina sa ako jazyk vyvíjal oddelene od ostatných, ale časom (asi v 6. storočí) nastala potreba jazyk nejakým spôsobom zapísať. Keďže Japonsko leží neďaleko Číny a udržiavalo s ňou diplomatické vzťahy, tak nie je prekvapujúce, že sa rozhodlo prevziať čínsky písomný systém. Čínština sa stala úradným jazykom, ale kvôli rozdielom v čínskej a japonskej gramatike to malo isté nevýhody. Japonci síce začali zapisovať japončinu po čínsky, čo systematizovali prostredníctvom manjógany, lenže takýto spôsob zápisu sa čoskoro ukázal byť neefektívny, pretože v niektorých prípadoch existovalo viac než desať spôsobov zápisu danej slabiky a výber bol do istej miery často subjektívny. Kvôli rýchlopisu sa najpoužívanejšie znaky začali deformovať do dvoch ďalších systémov – hiragany a katakany (súborne označované ako kana, pričom hiraganové znaky vznikli zjednodušením celých znakov, zatiaľ čo katakanové znaky vyňatím konkrétnej časti znaku).
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Japončinu možno označiť za slabičný jazyk a teda základnou jednotkou nie je hláska, ale slabika (presnejšie móra, keďže ん nie je slabika). Japonský mórový systém obsahuje 46 základných slabík (mór), z ktorých je možné pomocou diakritických znamienok vytvoriť odvodené slabiky. V súčasnosti sa v rámci japonského písomného systému rozlišujú štyri typy písma: čínske znakové písmo (kandži), hiragana, katakana a romádži (latinská abeceda).
Hiragana – používa sa na zápis pôvodných japonských slov v kombinácií s kandži. Obsahuje všetky japonské slabiky. Keďže japončina je primárne aglutinačný jazyk, tak hiragana sa používa najmä na zápis koncoviek slov, prostredníctvom ktorých možno zmeniť napríklad čas či iné gramatické kategórie. V minulosti (okolo 9. storočia) sa o rozšírenie hiragany postarali hlavne japonské aristokratky, ktoré ju používali pri písaní listov a denníkov a takmer výlučne hiraganou bolo napísané napríklad aj dielo Pod vankúšom (jap. Makura no sóši) od autorky Sei Šónagon.
Katakana – aj katakanou možno zapísať ľubovoľné japonské slovo. Spočiatku sa používala v Japonsku vo funkcii dnešnej furigany na fonetický prepis budhistických mantier, neskôr v stredoveku sa do značnej miery využívala aj v oficiálnych dokumentoch a staršie generácie ju dokonca využívali pri písaní telegramov. V dnešnej dobe sa však primárne používa na zápis cudzích alebo expresívnych výrazov a v niektorých prípadoch sa ňou zapisujú aj japonské citoslovcia, hoci tie možno často zapísať aj pomocou hiragany.
pôvod vzniku katakanových symbolov
pôvod vzniku hiraganových symbolov prostredníctvom kaligrafického trávnatého štýlu
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
