Bazalt
From Wikipedia, the free encyclopedia
From Wikipedia, the free encyclopedia
Bazalt alebo čadič (staršie, paleozoické bazalty sa nesprávne nazývajú diabáz[2] alebo melafýr[3]) je tmavosivá, niekedy čierna hornina sopečného pôvodu. Väčšinou má zrnitú stavbu, niekedy s porfyrickými výrastlicami jednotlivých minerálov, vyskytuje sa však aj vo forme škvary, bez viditeľných kryštálov. Mineralogicky je tvorený plagioklasmi, a mafickými minerálmi: prevažne pyroxénmi a menším obsahom olivínu. Pre bazalty je charakteristická stĺpcovitá odlučnosť – pri zvetrávaní sa tvoria šesť- alebo päťuholníkové bloky.
Bazalt sa používa na označenie jemne zrnitých extruzívnych, prípadne plytko uložených intruzívnych hornín, hrubo zrnité hlbinné horniny daného zloženia sa označujú názvami dolerit a gabro. Termín bazalt, predtým používaný už v starom Grécku a Egypte, zaviedol v súčasnom ponímaní v roku 1546 Georgius Agricola[4]. Staroveké použitie termínu je pripisované rímskemu prírodovedcovi Plíniovi Staršiemu[5].
Najvýznamnejšou zložkou bazaltov sú zásadité (sodno-vápenaté) živce - plagioklasy (labradorit až bytownit) a pyroxény (rombické aj monoklinické)[6]. V značnom množstve môže byť prítomný aj ilmenit a magnetit, pre niektoré typy bazaltov sú typické vyššie obsahy minerálov skupiny olivínu. V medzipriestoroch medzi minerálmi je vulkanické sklo, alebo druhá generácia rovnakých minerálov v drobnozrnnom vývoji[3]. Bazalty staršie ako kenozoikum sú často silne alterované a ich primárne minerály sú vo veľkej miere nahradené chloritom, sklo je devitrifikované a nahradené palagonitom. Prítomné výrastlice olivínu sú premenené na saponit alebo nontronit, prípadne Fe-oxidy hematit, magnetit, či goethit.[7]
V závislosti od miesta erupcie, ako aj od vlastností magmy, bazatové lávy tvoria rôzne formy (pozri aj: lávové formy):
Teplota bazaltovej magmy je okolo 1 100 až 1 250 °C. Vďaka nej, ako aj nízkemu obsahu rozpustených plynov je magma značne pohyblivá (vytvára až 20 km dlhé lávové prúdy), jej erupcie bývajú spravidla pokojné, bez väčších explózií. Bazalty sú pevnejšie ako granitoidy, približne o tretinu (pevnosť v tlaku za sucha 180 až 380 MPa). Ich hustota sa pohybuje od 2,95 do 3,15 g.cm3[1].
Bazalty majú v porovnaní s inými bežnými horninami malý obsah oxidu kremičitého (SiO2) - od 48 do 52 hm. %. Zvyšok je tvorený prevažne oxidom horečnatým (MgO - 5 až 12 hm. %), oxidom vápenatým (CaO - okolo 10 hm. %), oxidmi železa (FeO a Fe2O3 - 5 - 14 hm. %) a oxidom hlinitým (Al2O3 - viac ako 14 hm. %). Oproti svetlejším horninám majú menší obsah CaO, Na2O, K2O. Asi 2 - 6 hmotnostných % tvoria alkálie, 0,5-2,0 % TiO2.
Alkalické bazalty majú obsah Al2O3 od 17 do 19 %; boninity majú obsah MgO do 15%. Na foidy bohaté mafické horniny až alkalické bazalty môžu mať obsah Na2O a K2O aj 12% a viac.
Keďže sú MORB bazalty považované za jednu z kľúčových faktorov chápania platňovej tektoniky ich chemické zloženie bolo pomerne podrobne prebádané. Zloženie MORB bazaltov je síce odlíšiteľné od bazaltov vznikajúcich v iných prostrediach, sami nie sú celkom rovnaké. Ich zloženie sa mení na základe ich umiestnenia v stredooceánskom chrbáte a je závislé aj od jednotlivých lokalít a oceánskych bazénov. MORB bazalty a ich intruzívne ekvivalenty, gabrá sú typickými horninami stredooceánskych chrbtov. Sú tiež označované ako tholeitické bazalty a majú pomerne nízky obsah alkálií a nekompatibilných stopových prvkov. MORB bazalty tiež majú pomerne rovnú krivku obsahu REE, normalizovanú na plášťové chondritické hodnoty. Naproti tomu, alkalické bazalty majú normalizované hodnoty obohatené o ľahké prvky REE a majú celkovo vyšší obsah REE a ďalších nekompatibilných prvkov.
Miesta výskytu bazaltových magiem sú rôzne, najčastejšie sú to riftové údolia (nachádzajúce sa v stredooceánskych chrbátoch, alebo na kontinentoch), horúce škvrny, ale bazaltový vulkanizmus sa vyskytuje aj v konvergentných okrajoch stretávajúcich sa tektonických platní, najmä ak sú obidve platne tvorené oceánskou kôrou.
Bazalty sú veľmi rozšírené, je nimi tvorené prakticky celé oceánske dno. Na pevnine sú známe obrovské výlevy bazaltov z triasu: Dekanské, prípadne Sibírske trapy - obrovské plošiny tvorené bazaltami, vzniknuté v priebehu len niekoľko tisíc rokov (čo je v geologickom meradle veľmi krátky čas), čo prestavuje enormnú vulkanickú aktivitu. Podobná vulkanická aktivita bola zaznamenaná na začiatku jury okolo novovznikajúceho Atlantiku[8]. Ďalšia veľká akumulácia bazaltov, ktorá je vulkanicky aktívna aj v súčasnosti sa nachádza na Havajských ostrovoch, príp. Islande.
Nachádzajú sa aj v Českom stredohorí, napr. kopec Tlustec alebo hora Říp. Známou je aj lokalita Panská skála pri obci Kamenický Šenov.
Bazaltové horniny sú známe aj z Mesiaca. Rôzne typy bazaltov sú tiež hlavnou horninou tvoriacou povrchové útvary na Venuši.
Na Slovensku sa bazalty vyskytujú jednak v neogénnych vulkanitoch, kde sa nachádzajú hlavne na južnom Slovensku - okolie Fiľakova, Cerová vrchovina[9]. Ale tvoria aj najmladšie slovenské vulkanické teleso, troskový kužeľ a lávový prúd Putikov vŕšok pri Novej Bani.
Druhohorné bazalty sú známe z viacerých lokalít rôznych tektonických jednotiek: v obale tatrika sú to alkalické bazalty Mlynnej doliny v Nízkych Tatrách. Z fatrika sú rôzne bazalty známe z okolia Lošonca (Malé Karpaty), Varína (Malá Fatra), Nolčova (Veľká Fatra). Pozostatky triasovo-jurskej oceánskej kôry meliatika tvoria bazalty šugovských a švablických vrstiev pri Meliate, Čoltove, Bôrke, Lúčke, Držkovciach a Jaklovciach[10].
Staršie karbónske a permské melafýry ipoltickej skupiny malužinského súvrstvia však nie sú čisté bazalty ale prevažne bazaltické andezity. Nachádzajú sa na báze chočského príkrovu napríklad na lokalitách Sološnica v Malých Karpatoch alebo Kvetnica pri Poprade[11], kde sa v ich puklinách nachádzajú druhotne vykryštalizované acháty. Pri Lošonci je na melafýry viazané chalkopyrit-bornit-chalkozínové zrudnenie[12]. Bazalty, resp. ich tufy, permského veku sú známe z obalovej jednotky tatrika na severozápade Považského Inovca.
Bazalt je často využívaná surovina v stavebníctve (ako štrk a kamenivo do betónov), stavebný aj obkladový kameň. Tiež pri výrobe izolačných materiálov ako petrurgický čadič (čadičové vlákna, minerálna vlna).
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
