Remove ads
Jaklovce (do roku 1927 slov. Jakľovce, pôvodne nem. Jeckelsdorf, maď. Jekelfalva) sú obec na Slovensku v okrese Gelnica.
| Jaklovce | |
| obec | |
 Kostol sv. Antona Pustovníka | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Gelnica |
| Región | Spiš |
| Vodné toky | Hnilec, Kojšovský potok |
| Nadmorská výška | 325 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′26″S 20°59′33″V |
| Rozloha | 17,25 km² (1 725 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 812 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 105,04 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1292 |
| Starosta | Matúš Fedor[3] (nezávislý) |
| PSČ | 055 61 |
| ŠÚJ | 543187 |
| EČV (do r. 2022) | GL |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| E-mailová adresa | jaklovce@stonline.sk |
| Telefón | 053/489 44 88 |
| Fax | 053/489 44 88 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Jaklovce | |
| Webová stránka: jaklovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
V roku 1282 dostal gelnický mešťan komes Jekul za verné služby kráľovi Ladislavovi IV. do dedičnej držby rozsiahly opustený les, nachádzajúci sa smerom na východ od Gelnice. O dva roky neskôr dostal Jekul od Ladislava IV. ďalšiu darovaciu listinu na les nachádzajúci sa pod Kojšovskou hoľou v okolí Kojšovského potoka. Tieto dva majetky tvorili jadro rodového majetku nového šľachtického rodu pánov z Jakloviec, ktorého zakladateľom bol komes Jekul, syn Mikuláša.
Centrom tejto domény sa stalo miesto na sútoku Hnilca a Kojšovského potoka, kde dal Jekul ešte v 13. storočí postaviť kostol a neskôr aj mlyn na rieke Hnilec. Prvá písomná zmienka o novej dedine je z roku 1292 pod názvom villa sancti Anthony (dedina sv. Antona), podľa patróna miestneho kostola. Pod menom villa Jekul (Jekulova dedina) sa prvýkrát spomína v roku 1344. Meno dediny sa neskôr ustálilo v podobe villa Jekel alebo Jekelfalva, prípadne miernych obmenách. Na rozsiahlej doméne pánov z Jakloviec vznikli v priebehu 14. storočia ďalšie dediny: Margecany, Veľký Folkmar, Kojšov a Žakarovce.[4]
Remove ads
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Antona Pustovníka, jednoloďová gotická stavba s pravouhlym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou z konca 13. storočia. Upravovaný bol v 15. storočí a v rokoch 1872, 1897 a 1912. Presbytérium je zaklenuté krížovou klenbou. Zariadenie kostola je novodobé, okrem gotickej sochy Madony. Organ od firmy Rieger z Krnova pochádza z roku 1900.[5] Fasády kostola sú hladké, veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Kostol sv. Antona Pustovníka
Kostol sv. Antona Pustovníka
Presbytérium kostola
- Kaštieľ, dvojpodlažná baroková stavba na nepravidelnom pôdoryse z polovice 18. storočia. V roku 1920 bol rozšírený v duchu romantizmu. Po druhej svetovej vojne tu sídlila škola, dnes je kaštieľ opustený a chátra.[6]
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého, baroková stavba na pôdoryse štvorca z roku 1772.[7]
Barokový kaštieľ
Barokový kaštieľ
Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
Remove ads
Remove ads
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads