Remove ads
Žakarovce sú obec na Slovensku v okrese Gelnica.
| Žakarovce | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Košický kraj |
| Okres | Gelnica |
| Región | Spiš |
| Vodný tok | Žakarovský potok |
| Nadmorská výška | 533 m n. m. |
| Súradnice | 48°52′40″S 20°55′30″V |
| Rozloha | 8,62 km² (862 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 681 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 79 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1336[3]/1368/1374[4] |
| Starosta | Štefan Tulipán[5] (SMER-SD) |
| PSČ | 055 71 |
| ŠÚJ | 526649 |
| EČV (do r. 2022) | GL |
| Tel. predvoľba | +421-53 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Žakarovce 335 055 71 Žakarovce |
| E-mailová adresa | zakarovce@zakarovce.sk |
| Telefón | 4821401 |
| Fax | 4821401 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Žakarovce | |
| Webová stránka: Zakarovce.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec leží v priečnej doline, vychádzajúcej z údolia rieky Hnilca, po oboch brehoch Žakarovského potoka.
Žakarovce sú významná banícka obec s bohatou históriou. V písomných prameňoch sa objavuje pod týmito názvami: 1336 – villa Zakeri, 1368 – villa Zakary, 1374 – villa Sakary, 1390 – Sakar, 1477 – Sakaar, 1773 – Zekarowce, 1808 – Žakarovce, maďarsky Zsakaróc, alebo Zákarfalu.
Prvá písomná zmienka sa nacháza v listine z 18. novembra 1336. Zo znenia uvedenej listiny vyplýva, že dedina existovala už dlhšiu dobu. Vznikla na území, ktoré od roku 1282 patrilo rodu pánov z Jakloviec.[6] Určitý podiel majetkov (vrátane Perengarovej kúrie) v dedine vlastnil pred rokom 1330 aj gelnický richtár Perenger a po ňom gelnický prísažný Petermann, zvaný Bozegeyst. Počas dlhotrvajúceho sporu medzi gelnickými mešťanmi a pánmi z Jakloviec boli Žakarovce Gelničanmi viackrát obsadené. Konkrétne sa o tom zachovali písomné doklady z rokov 1341 a 1352. Rodové majetky pánov z Jakloviec boli v roku 1282 odčlenené z pôvodného gelnického chotára. Gelnickí mešťania si preto robili nároky na tieto majetky, respektíve dediny ležiace na nich. Medzi týmito dedinami sa v listinách z rokov 1368 a 1374 uvádzajú aj Žakarovce. Niekedy pred rokom 1390 sa Žakarovce, pravdepodobne kúpou, dostali do rúk Pavla a Mikuláša z richnavskej vetvy Perényiovcov, ktorí ich začlenili do majetkov richnavského hradného panstva.[7]
Žakarovce ležia v severovýchodnej časti Slovenského rudohoria pri potoku pretekajúcom obcou. Žakarovce vznikli ako banícka obec na území Gelnice. Železorudné a medené bane boli v obci už v XVI. storočí, v roku 1872 ich získala Těšínsko-třinecká železiarska spoločnosť Albrechta Habsburského. V roku 1877 mala obec 74 domov a 551 obyvateľov. V roku 1828 – 94 domov a 685 obyvateľov. Počas II. svetovej vojny sa veľa obyvateľov zapojilo do partizánskeho hnutia a SNP. Obec bola vyznamenaná Radom SNP I. triedy. V súčasnom období má obec 783 obyvateľov.
V 19. storočí ani železorudné baníctvo v Žakarovciach a okolí neťažilo veľké množstvo rudy, dopyt po rudách nebol príliš veľký.
Podľa Zoznamu sídiel krajín Uhorskej koruny (niečo podobné ako Štatistická ročenka) z roku 1913 sa Žakarovce volali po maďarsky Zakárfalva. Patrili do gelnického okresu v Spišskej župe. Podliehali obvodnému notárovi, daňovému úradu, okresnému súdu a matričnému úradu v Gelnici, súdnej stolici v Levoči.
Najbližšia žandárska stanica bola v Gelnici, najbližšia železničná stanica, železničná telegrafná stanica a poštový úrad bol v Máriahute. Obec bola zaradená do 67. doplňovacieho vojenského a do 30. mobilizačného obvodu. Muži schopní vojenskej služby rukovali k IX. honvédskemu pluku.
Obec bola zaradená medzi malé obce. Žakarovce mali 221 domov, 1371 obyvateľov a výmeru chotára 1275 katastrálnych jutár. Obyvatelia hovorili väčšinou po slovensky a potom po nemecky. Bol tu rímskokatolícky farský úrad.
Máriahuta – Žakarovce Banská oblasť Máriahuta – Žakarovce, ktorá sa rozprestiera na území obcí Gelnica, Žakarovce, Jaklovce, Kluknava a Kojšov, sa vyznačuje veľkým počtom ložísk, banských diel a starodávnou baníckou činnosťou. Pre svoju výhodnú polohu v blízkosti rieky a komunikácie sa stala strediskom oboch banských revírov, bolo tu sústredené vedenie, doprava, energetika a v starších časoch i hutníctvo.
Vznik baníctva v tejto oblasti treba hľadať už v 14. – 15. storočí. O prvých písomných záznamoch týkajúcich sa žakarovského baníctva sa zmieňuje Maderspach, podľa ktorého už v r. 1546 boli spísané banské majetky. Z listiny z r. 1574 sa dozvedáme, že gelnickí baníci na Klippbergu ťažili ortuťové rudy, a to zrejme rumelku, ktorá sa vyskytovala v železnom klobúku žakarovskej Hrubej žily. Za Slovenského štátu podnik na území Slovenska mal názov Banská huť, banská a hutná spol., zastupiteľstvo v Bratislave. Okrem Banskej a hutnej spoločnosti vlastnili bane v tejto oblasti aj iné podniky. Už pred znárodnením boli ložiskové zásoby v Žakarovciach vyčerpané a postupne boli zapojené do ťažby menšie vedľajšie ložiská a revír Grellenseifen.
Remove ads
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Michala archanjela, jednoloďová klasicistická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1812. Obnovou prešiel v roku 1937. Zariadenie pochádza zo začiatku 20. storočia.[8] Fasády kostola sú hladké, členené opornými piliermi. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Kostol sv. Michala archanjela
Detail presbytéria
Socha sv. Michala pri kostole
Interiér kostola
Rodáci
- Janka Guzová (* 1917 - † 1993), speváčka ľudových piesní
- Jozef Podprocký (* 1944 - 2021), slovenský hudobný skladateľ
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads