Sodík

Tlak pary
Sodík; (natrium)
	sodík → horčík
	Periodická tabuľka
	3. perióda, 1. skupina, blok s
	alkalické kovy, kovy
Vzhľad
	striebrobiely kov, na vzduchu rýchlo oxiduje
	; Emisné spektrum
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	22,98976928 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Ne] 3s1
Atómový polomer	186 pm (vyp.: 190 pm)
Kovalentný polomer	157,2 pm
Kovový polomer	190 pm
Van der Waalsov pol.	227 pm
Iónový polomer; pre: Na+	95 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	0,93 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 495,8 kJ.mol−1; 2: 4 562 kJ.mol−1; 3: 6 910,3 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	I
Št. potenciál; (Na+ + e− → Na)	−2,714 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	0,968 kg·dm−3
Hustota kvapaliny; (pri 370,87 K)	0,927 kg·dm−3
Teplota topenia	370,87 K (97,72 °C)
Teplota varu	1 156 K (882,85 °C)
Kritický bod	2 573 K; 35 MPa
Sk. teplo topenia	2,60 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	97,42 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	28,230 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava	kubická, priestorovo centrovaná
Magnetizmus	paramagnetický
Elektrický odpor	47,7 nΩ·m
Tep. rozťažnosť	71 µm·m−1·K−1
Rýchl. zvuku	3 200 m·s−1
Youngov modul	10 GPa
Pružnosť v šmyku	3,3 GPa
Objemová pružnosť	6,3 GPa
Tvrdosť (Mohs)	0,5
Tvrdosť (Brinell)	0,69 MPa
Reg. číslo CAS	7440-23-5
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému sodík.
	Chemický portál

Sodík (lat. natrium) je chemický prvok v Periodickej tabuľke prvkov, ktorý má chemickú značku Na a protónové číslo 11. Sodík je najbežnejším prvkom z radu alkalických kovov, výdatne zastúpený v zemskej kôre, morskej vode aj v živých organizmoch.

Rýchle fakty Sodík (natrium), Vzhľad ...

Zavrieť

Je to mäkký, ľahký, striebornolesklý kov, ktorý rýchlo reaguje s kyslíkom aj vodou, preto sa s ním v prírode stretávame iba vo forme zlúčenín. Reakcia sodíka s vodou je natoľko exotermická, že unikajúci vodík reakčným teplom zvyčajne samovoľne explozívne vzplanie. Elementárny kovový sodík možno dlhodobo skladovať, napr. prekrytý vrstvou alifatických uhľovodíkov, ako petrolej alebo nafta, s ktorými nereaguje.

Soli sodíka intenzívne farbia plameň na žlto.

Sodík bol dlho známy iba ako súčasť zlúčenín. Izoloval ho až v roku 1807 sir Humphry Davy pomocou elektrolýzy hydroxidu sodného, ktorý ho aj hneď pomenoval sodium ako zložku sódy, odkiaľ pochádza aj dnešný slovenský názov. V stredovekej Európe sa zlúčenina sodíka s latinským názvom sodanum používala ako liek proti bolestiam hlavy. Značka sodíka, Na, vznikla z novolatinského pomenovania pre obyčajnú zlúčeninu sodíka zvanú natrium, čo vzniklo z gréckeho nítron, v prírode sa vyskytujúcej soli, zmesi dekahydrátu uhličitanu sodného a hydrogenuhličitanu sodného. Grécky nítron pochádza z egyptského slova neter, ktoré označuje rastlinný popol.

Vďaka svojej veľkej reaktivite sa v prírode stretávame iba so zlúčeninami sodíka. Vo všetkých svojich zlúčeninách sa vyskytuje iba s mocenstvom Na⁺.

Sodík je pomerne bohato zastúpený na Zemi aj vo vesmíre. Predpokladá sa, že zemská kôra obsahuje 2,4 – 2,6 % sodíka. Morská voda obsahuje sodík ako hlavný katión v koncentrácii približne 10,5 g Na/l. Vo vesmíre sa predpokladá výskyt 1 sodíkového atómu na približne 800 000 atómov vodíka.

Vzhľadom na vysokú rozpustnosť väčšiny zlúčenín sodíka došlo v priebehu geologických premien zemskej kôry k vyplaveniu značnej časti sodíka z povrchových vrstiev pevninskej zemskej kôry do vôd oceánov. Všeobecne je práve chlorid sodný (NaCl) považovaný za základnú zložku morskej soli, aj keď sa v morskej vode stretávame prakticky so všetkými prvkami Mendelejevovej periodickej tabuľky prvkov. Morská voda obsahuje 2,7 % chloridu sodného. Kaspické a Mŕtve more obsahujú až 10 % NaCl. Odparením pravekých morí vznikli ložiská kamennej soli, ktorá je základom výroby ostatných sodných solí. Najväčšie ložiská sú v Poľsku pri Bochni a Vieličke, v Rumunsku pri Slaníku, v Rakúsku v Soľnej komore pri Salzburgu, v Rusku pri Astrachanských jazerách. Na Slovensku sú ložiská kamennej soli pri Prešove, kde sa získava soľanka, ktorá sa odparuje v Solivare pri Prešove.

Značný obsah sodíkových iónov nachádzame tiež vo všetkých podzemných minerálnych vodách, ktoré sa dostali do dlhodobého kontaktu s horninami a sodíkové ióny sa do nich vyluhovali. Z minerálov, obsiahnutých v zemskej kôre, je najznámejšia kamenná soľ, chemicky chlorid sodný. Ložiská tohto minerálu majú pôvod vo vyschnutých jazerách a moriach minulých geologických období.

Sodík patrí medzi biogénne prvky a nachádza sa vo všetkých bunkách rastlinných aj živočíšnych tkanív. Príkladom minerálov biogénneho pôvodu je čilský liadok, chemicky dusičnan sodný (NaNO₃).

Kovový sodík sa priemyselne vyrába elektrolýzou roztaveného chloridu sodného. Materiálom katódy je zvyčajne železo, anóda je grafitová. Ďalším produktom tejto elektrolýzy je plynný chlór, ktorý sa používa na chemickú syntézu. V prípade elektrolýzy vodného roztoku NaCl slúži ako katóda ortuť, produktom je amalgám sodíka. Táto látka sa rozkladá vodou za vzniku hydroxidu sodného a plynného vodíka, prípadne sa používa ako redukčné činidlo, napr. v organickej syntéze.

Roztavený kovový sodík sa často uplatňuje v jadrovej energetike ako látka odvádzajúca teplo vznikajúce atómovým rozpadom uránu v primárnom okruhu jadrového reaktora. Dôvodom je na jednej strane pomerne nízka teplota topenia sodíka, ale predovšetkým fakt, že sodík pri styku s vysoko energetickými neutrónmi alebo gama lúčmi nepodlieha rádioaktívnej premene na nebezpečné beta a gama žiariče s dlhým polčasom rozpadu.

Elementárny sodík je mimoriadne silné redukčné činidlo a býva preto využívaný v množstve organických syntetických reakcií.

Elektrickým výbojom v prostredí sodíkových výparov pri tlaku niekoľkých torrov vzniká veľmi intenzívne svetelné vyžarovanie. Tento jav nachádza uplatnenie pri výrobe sodíkových výbojok, s ktorými sa môžeme prakticky stretnúť v pouličných svietidlách.

História

Výskyt v prírode

Výroba a využitie

Zlúčeniny

Reakcie sodíka

Iné projekty