pohorie na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Cerová vrchovina (maď. Cserhát) je pohorie a geomorfologický celok na južnom Slovensku.
| Cerová vrchovina | |
| pohorie geomorfologický celok | |
.jpg) Cerová vrchovina | |
| Štát | Slovensko |
|---|---|
| Región | Banskobystrický kraj |
| Okresy | Rimavská Sobota, Lučenec |
| Nadradená jednotka |
Matransko-slanská oblasť |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Juhoslovenská kotlina |
| Podradené jednotky |
Mučínska vrchovina Fiľakovská brázda Hajnáčska vrchovina Petrovská vrchovina Bučenská vrchovina |
| Najvyšší bod | Karanč |
| - výška | 727 m n. m. |
 Poloha Cerovej vrchoviny (červene vyznačené e3)
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Má pretiahnutý tvar od západu k východu. Zhruba jednu polovicu územia obklopuje Juhoslovenská kotlina, druhá polovica tvorí štátnu hranicu s Maďarskom.[1] Maďarská časť pohoria je označovaná ako Cserhát.
Geomorfologický celok sa delí na 5 podelkov a obsahuje aj 5 častí:[1]
Cerová vrchovina vznikla v posledných fázach vulkanickej činnosti na území Slovenska pred cca šiestimi až dvoma miliónmi rokov. Najvyššie miesta tejto oblasti sú Karanč (728 m), Šiator (660 m), Ragáč (536 m) a Veľký Bučeň (514 m).[2]
Geologicky je tvorená vrstvami treťohorných pieskov, pieskovcov, štrkov, ílov a sopečných čadičov a sopečných andezitov. Geológia se výrazne prejavuje v reliéfe krajiny. Chrbáty so zvyškami čadičových tabúľ (Pohanský hrad, Veľký Bučeň) sú zvyškami lávových prúdov. Záujem je o rôzne tvarované bralá. Bralá pôvodne vytvárali komíny sopiek, v ktorých boli rôzne produkty čadičového vulkanizmu (Hajnáčka, Soví hrad, Šomoška alebo Steblová skala), alebo ide o andezitové útvary, ktoré stuhli ešte pod zemským povrchom (kopce Šiator alebo Karanč). Oba typy útvarov vznikli pôvodne v hĺbke pod povrchom, ale boli odkryté vďaka pôsobeniu eróznych procesov. V dnešnej dobe tak čnejú vysoko nad okolím.[2]
Porast je tvorený listnatými lesmi, najviac je rozšírený dub. V nížine okolo rieky Ipeľ sa vyskytujú lužné lesy. V najnižších polohách vrchoviny ide o lesy dubového vegetačného stupňa, vyššie ležia lesy bukovo-dubového stupňa, ktoré zaberajú najväčšiu časť územia. Stupeň dubovo-bukový zasahuje až do najvyšších častí vrchoviny, poprípade sa nachádza na chladnejších, severných svahoch v nižších polohách. Bukový vegetačný stupeň sa vyskytuje iba izolovane. Pôvodné lesy, ktoré boli v minulosti odlesnené, sa premenili na pastviny, lúky a ornú pôdu. Na extrémnych polohách: na suchých, južných svahoch sa vytvorili stepi, na obvode skalných výbežkov a brál zase vznikli lesostepi.[2]
Západnú časť Cerovej vrchoviny odvodňuje rieka Ipeľ, východ rieka Rimava a ich prítoky. Cerovú vrchovinu zaraďujeme podnebne medzi teplé oblasti so zimnými priemernými teplotami medzi −2 až −4 °C a letnými teplotami 17 až 20 °C. Počet dní so snehovou pokrývkou sa pohybuje okolo 50 - 70, počet letných dní medzi 60 - 70.
.jpg)
Cerová vrchovina má bohatý, relatívne nenarušený prírodný potenciál a preto bolo toto územie s rozlohou 162 km² vyhlásené v roku 1989 Chránenou krajinnou oblasťou Cerová vrchovina.[3] Jej súčasťou sú početné národné prírodné rezervácie. Veľmi cennou je národná prírodná rezervácia Šomoška. Bola vyhlásená už v roku 1954 a je to hradný vrch zo vzácnym príkladom rozpadu čadiča na stĺpovité päť a šesťboké hranoly – Kamenný vodopád, ktorý patrí k európskym raritám. Zrúcanina hradu na vrchole pochádza zo 14. storočia, na svahoch pod hradným vrchom sú vzácne spoločenstvá listnatých lesov.
K zaujímavým chráneným prírodným pamiatkam patrí Pohanský hrad a Hajnáčka – zrúcanina gotického hradu zo 14. storočia na skalnatom kopci vulkanického pôvodu. V sopečných horninách boli nájdené úlomky kostí zvierat žijúcich v treťohorách. Z chráneným prírodným pamiatkám patria napríklad Ragáč, Sprašový odkryv pri Radzovciach alebo Soví hrad. Soví hrad je archeologické nálezisko z doby kamennej a bronzovej. Ide o čadičový vrchol s menšou náhornou plošinkou a kráterom nad obcou Šurice.
Pre náročnejšie zimné športy nie sú v tejto oblasti vhodné terény. Chýbajú tu upravené svahy aj lyžiarske vleky, nenachádzajú sa tu ani žiadne zimné rekreačné strediska. Za priaznivých snehových podmienok sa možno venovať bežeckému lyžovaniu.
Prírodné zvláštnosti a zaujímavosti lákajú návštevníkov od jari do jesene. Početné turistické cesty a náučné chodníky vedú do najatraktívnejších miest. Miestne lesy ponúkajú možnosť loviť zver alebo zbierať huby.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Cerová vrchovinaSeamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
