Rímsko-nemecká ríša

Rímsko-nemecká ríša (nesprávne(?) Rímskonemecká ríša; v nemeckej odbornej literatúre aj Stará ríša; hovorovo Nemecká ríša; nem. römisch-deutsches Reich alebo zriedkavo deutsch-römisches Reich) je moderný, umelý^[1] názov pre zaniknutý nadštátny celok v stredozápadnej Európe prevažne zhruba na území dnešného Nemecka, Česka, Rakúska, Slovinska, častiach Poľska a Francúzska a v istom období aj Švajčiarska, Holandska a severného Talianska. Išlo o vedomé symbolické nadviazanie na Rímsku ríšu ako aj ríšu Karola Veľkého.

Svätá rímska ríša Sacrum Romanum Imperium Heiliges Römisches Reich ↓ 800/962 – 1806 ↓ vlajka znak
Hymna: de facto: Gott erhalte Franz den Kaiser
Geografia Svätá ríša rímska okolo roku 1789. Územia členských štátov mimo hraníc Ríše sú zobrazené svetlozelenou
Hlavné mesto	oficiálne žiadne; krajina mala viacero cisárskych sídiel Viedeň (Ríšska dvorná rada od roku 1497) Regensburg (Ríšsky snem od roku 1663) Rím (symbolické hlavné mesto, kde boli cisári korunovaní až do polovice 15. storočia)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	26 265 000 (1786)
Národnostné zloženie	Nemci (t.j. krajinské národy Švábi, Bavori, Sasi, Brandenburčania, Rakúšania, Slezania a ďalší, ktorých súčasťou boli aj nenemecké národnosti), Taliani, Česi (Česi, Moravania, Slezania, v tom aj neskorší Sudetskí Nemci), Francúzi (Pikarďania, Valóni, Lotrinčania, Alsasania, Burgunďania, Provensalci), Holanďania (Holanďania, Frisovia, Vlámi), Slovinci, Lužickí Srbi a Poliaci (Poliaci, Slezania, Kašubovia)
Jazyky	latinčina (hlavný úradný a liturgický jazyk), nemčina, dolná nemčina, taliančina, čeština, francúzština, holandčina, slovinčina a poľština
Náboženstvo	uznané kresťanské konfesie: rímskokatolícka cirkev (do roku 1806) luteranizmus (1555 – 1806) kalvinizmus (1648 – 1806)
Štátny útvar
Štátne zriadenie	volená monarchia
Mena	nejednotná
Vznik	25. februára 800 (Karol Veľký formálne obnovil cisárstvo na Západe) 2. februára 962 (Otto I. ho svojou korunováciou definitívne upevnil)
Zánik	6. augusta 1806 (František II. sa na nátlak Napoleona vzdal cisárskeho titulu; Ríša bola premenená na Rýnsky spolok)
Predchádzajúce štáty: Východofranská ríša Nemecké kráľovstvo Dolné Burgundsko Horné Burgundsko Bavorské vojvodstvo České kniežatstvo Obodriti Lutici Pomoranské kniežatstvo Nástupnícke štáty: Republika siedmich spojených provincií Staré sprisahanectvo Pruské kráľovstvo Rakúske cisárstvo Rýnsky spolok Spojené štáty belgické

Jeho skutočný názov znel:

• Rímska ríša (962 – cca 1250) – tento názov je spočiatku doložený len v tituloch niektorých cisárov (napríklad Romanorum Imperator Augustus u Otta II.), od 11. storočia je doložené používanie aj celého názvu; od roku 1157 je doložené aj označenie svätá ríša (lat. Sacrum Imperium)
• Svätá rímska ríša (cca 1250 – 15. stor./1512/1519) – lat. Sacrum Romanum Imperium
• Svätá rímska ríša nemeckého národa (15.stor./1512/1519 – 1806) – lat. Sacrum Romanum Imperium Nationis Germanicae; nem. Heiliges Römisches Reich Deutscher Nation; tento názov však – na rozdiel od „Svätá rímska ríša“ – takmer nikdy nezahŕňal Talianske kráľovstvo (ktoré aj tak v roku 1648 ríša stratila) ani Burgundsko.

Vládcovia mali titul kráľ alebo cisár (Rímskej ríše/Svätej rímskej ríše a pod.). Kráľov vyberali samotní ríšski vazali nazývaní kurfirsti.

Hoci sa pojem Romanum imperium (Rímska ríša) používal už vo Franskej ríši v titule Karola Veľkého (od roku 800), ktorý formálne (ale len prechodne) „obnovil“ Rímsku ríšu, Rímsko-nemecká ríša fakticky vznikla až roku 962 korunováciou Otta I. za cisára. Aj tu si treba uvedomiť, že sám Otto nemal v pláne zakladať nejakú „ríšu“ a bol iba kráľom Nemeckého kráľovstva (resp. Východofranskej ríše), ktorý bol pápežom „povýšený“ na cisára. Súdobé vedomé a systematické chápanie Rímsko-nemeckej ríše ako zvláštneho politického celku sa objavuje vlastne až od 11. storočia.

Ríša pozostávala pôvodne územne z Nemeckého kráľovstva (Nemeckej ríše) (vrátane Čiech a Moravy, Rakúska a pod.) + Talianskeho kráľovstva + od roku 1032 Burgundska. Nemecké kráľovstvo, a o to viac Rímsko-nemecká ríša, boli až do konca svojej existencie vlastne len voľným zväzkom štátov (ktorých najmä v Nemecku bolo neúrekom) a moc vládcov bola slabá a stále klesala. Za cisára Fridricha I. Barbarossu (doložené 1157) bol doplnený prívlastok „svätá“ v názve („svätá ríša“), od roku 1254 je doložený tvar „Svätá rímska ríša“ a okolo roku 1450 (doložené 1474) sa prvýkrát vyskytuje dodatok „nemeckého národa“, ktorý sa oficiálne používal zhruba od roku 1512/1519. V roku 1648 Rímsko-nemecká ríša stratila Švajčiarsko, Nizozemsko, Alsasko a väčšinu Talianska, a stala sa už len formálnou konfederáciou vtedy asi 300 samostatných štátov. Ríša zanikla v roku 1806 počas napoleonských vojen po vzniku rýnskeho spolku.

Galéria

• 
  Kurfirsti rímsko-nemeckej ríše z knihy Bildatlas der Deutschen Geschichte (Obrazový atlas nemeckých dejín) od Dr. Paula Knötela (1895)
• 
  Erby kniežat
• 
  Časť plášťa panovníka, nárys z roku 1857, Josef Schönbrunner
• 
  Ríša v období rokov 972 – 1032

Referencie

1. Marie Bláhová: Staročeská kronika tak řečeného Dalimila 3. Academia, Praha 1995, p. 28.

Pozri aj

• Dejiny Nemecka
• Zoznam východofranských kráľov, nemeckých kráľov a rímsko-nemeckých cisárov