Nižný Hrabovec
obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou From Wikipedia, the free encyclopedia
Nižný Hrabovec je obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
| Nižný Hrabovec | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Vranov nad Topľou |
| Región | Horný Zemplín |
| Vodný tok | Ondava |
| Nadmorská výška | 126 m n. m. |
| Súradnice | 48°51′16″S 21°45′13″V |
| Rozloha | 11,29 km² (1 129 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 594 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 141,19 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1357 |
| Starosta | Alojz Jonek[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 094 21 |
| ŠÚJ | 528901 |
| EČV (do r. 2022) | VT |
| Tel. predvoľba | +421-57 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Nižný Hrabovec 407 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 449 31 41 0907 978 359 |
| Fax | 449 31 41 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Nižný Hrabovec | |
| Webová stránka: NiznyHrabovec.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec sa nachádza na Východoslovenskej nížine. Jej územie patrí do povodia rieky Ondava. V obci je známy výskyt minerálov, z ktorých sú najrozšírenejšie bentonity a zeolity.
V okolí obce sa našlo niekoľko kusov štiepanej kamennej industrie, a bolo konštatované, že tento materiál pochádza z rôznych období praveku.[4] Prvá písomná zmienka o území Nižného Hrabovca je v listine z 27. decembra 1254, ktorú vydal Belo IV.. Je tam uvedený aj les s názvom Garboncha (resp. čítané aj ako Gozbontha alebo Gorboucha). Druhýkrát je územie Nižného Hrabovca spomenuté v roku 1357, kedy sa spomína les Garboucha (resp. Garboncha alebo Garbarcha) a potok Garaboucha (resp. Garaboncha). Vznik obce možno datovať medzi roky 1357 (1360) – 1376.[5]
Staršie názvy obce boli: 1413 – Haraboch, 1436 – Harabovecz, 1447 – Harabócz, 1448 – Harabocz, 1598 a 1666 – Hrabócz, 1733 – Hraboc, 1746 a 1749 – Hrabocz, 1773 – Hrabocz, Hrabócz, Nisny Hrabowecz, 1850 Unter-Hrabócz, 1867 – Alsó Hrabócz, Ňižni Hrabovec, 1869 – Alsó-Hrabóc, 1873 – Alsó Hrabócz, 5. 11. 1883 – Alsó-Hrabácz, 1892 – Alsó-Hrabócz, 1900 – Alsóhrabócz, 22. 3. 1905 a 1910 – Alsógyertyán, 1921 – 30 – Nižní Hrabovec, 1950 – Nižný Hrabovec.[6]
Po neúrode v roku 1830 postihla v roku 1831 obec cholera. V obci bola od 24. júla do 18. augusta. Zomrelo na ňu 65 ľudí (matrika zomrelých uvádza: rímskokatolíkov 25, gréckokatolíkov 35, kalvínov 1, židov 4).[7] Dramatický nárast úmrtí je zrejmý pri porovnaní s rokom 1830 keď v obci zomrelo celkovo 12 osôb, a taktiež s rokom 1832 keď v obci zomrelo iba 10 ľudí. V roku 1831 to bolo celkovo (teda vrátane tých, ktorí zomreli na choleru) 83 ľudí.[7] Epidémia podnietila na Zemplíne vypuknutie roľníckeho povstania, avšak v Nižnom Hrabovci nie je známa žiadne vystúpenie roľníkov.
5. novembra 1883 bol v obci zriadený poštový úrad.[8] Na základe zákonného čl. 33/1894 sa obec stala sídlom matričného úradu. Po rozpade Rakúsko-Uhorska bol Nižný Hrabovec k 15. 2. 1921 (kedy sa konalo prvé oficiálne sčítanie ľudu) sídlom notárskeho úradu, ktorému podliehali obce Nižný Hrabovec, Nižný Hrušov, Poša, Dlhé Klčovo, Kučín, Kladzany a Hencovce.
V roku 1921 mala obec 165 domov a 845 obyvateľov (349 mužov a 496 žien). 697 obyvateľov bolo národnosti československej, 45 rusínskej, 41 maďarskej, 1 nemeckej a 61 inej. V obci bolo 481 rímskokatolíkov, 259 gréckokatolíkov, 13 evanjelikov, 9 kalvínov a 83 židov.[9]
5. januára 1943 bola slávnostne uvedená do prevádzky železničná trať Strážske-Prešov, ktorá prechádza aj Nižným Hrabovcom. Za deň oslobodenia obce v 2. svetovej vojne sa počíta 30. november 1944 kedy sa v dedine ukázali prví sovietski vojaci.[10]
V januári 1945 bol obecný úrad premenovaný na národný výbor a jeho prvým predsedom bol Pavol Horváth.[11] Elektrifikácia obce bola dokončená 3. marca 1949.[11]
V roku 1952 bolo v obci založené jednotné roľnícke družstvo, ktoré sa však v roku 1953 rozpadlo. Celoobecné JRD bolo potom založené až v roku 1958.[12] Neskôr bolo k nemu pričlenené JRD Poša a JRD Kučín. V roku 1991 bolo družstvo premenované na Poľnohospodárske družstvo Ondava. V roku 1996 bolo rozdelené vzniklo z neho Roľnícke družstvo Nižný Hrabovec a Poľnohospodárske družstvo Poša.
V roku 1970 sa začala výstavba základnej školy a bytovky pre učiteľov. Odovzdané boli 1. 9. 1979.[13] Následne bol v rokoch 1972 – 77 postavený kultúrny dom a v rokoch 1972 – 74 chodníky. V rokoch 1984 – 87 bola obec plynofikovaná a v rokoch 1982 – 85 bol postavený obchodný dom. V rokoch 1987 – 91 bola postavená nová prijímacia budova ČSD a aj preložka štátnej cesty E-18 a výstavba cestného mosta cez Ondavu.[13]
Po roku 1989 boli zrušené MNV a namiesto nich boli zriadené obecné úrady. V roku 1990 boli následne voľby do obecnej samosprávy. Za starostu bol v týchto prvých demokratických komunálnych voľbách zvolený Juraj Minarčin.[14]
V obci boli známe viaceré zemepánske rody ako Malonai, Maukš (Mauksch, Mauchs, Maugsch, Maukisch), Liskai a Balaša.
Cirkevné dejiny
Dejiny rímskokatolíckej cirkvi v obci sú spojené s farnosťou Nižný Hrušov, ktorej bol Nižný Hrabovec fíliou. Podľa vizitácie z roku 1666 bola v Nižnom Hrabovci evanjelická fara. V roku 1735 prevzali kostol v obci katolíci a bol pôvodne zasvätený Nanebovstúpeniu Pána. Tento kostol sa prestal používať 1. septembra 1996. V roku 1992 bola začatá výstavba nového kostola, ktorý bol konsekrovaný 1. septembra 1996.
Druhou najväčšou náboženskou skupinou sú gréckokatolíci, ktorí podľa archívnych materiálov oblasť kolonizovali koncom posledného desaťročia 17. storočia.[12] Čoskoro potom, okolo roku 1700 si postavili drevenú cerkev Zosnutia presvätej Bohorodičky, pri ktorej bol aj cintorín a fara.[12] Farárom bol Ján Stephanovsky. V roku 1814 bola zriadená gréckokatolícka farnosť v Poši a Nižný Hrabovec sa stal jej fíliou. V roku 1825 bola v obci dokončená cerkev Zostúpenia Svätého Ducha.[12]
Kanonická vizitácia z roku 1773 zachytáva prvý priamy údaj o židoch v obci – na území celej farnosti ich bolo 38.[15] V roku 1837 ich bolo 86. Židia si pravdepobobne v prvej polovici 19. storočia v obci postavili modlitebňu, ale tá zanikla čoskoro po 2. svetovej vojne. V obci sa zachoval židovský cintorín.
 |
Tento článok alebo jeho časť si vyžaduje úpravu, aby zodpovedal vyššiemu štandardu kvality. Prosím, pozrite si stránky pomocníka, odporúčanie pre encyklopedický štýl a článok vhodne upravte. |
Aj napriek existencii historického pečatného symbolu Nižného Hrabovca, pochádzajúceho z druhej polovice 19. storočia, ktorým je odtlačok pečatidla s heraldickými fugúrami psa a jahňaťa, obec sa rozhodla používať novotvar.
Názov obce je slovanského pôvodu a pochádza z apelatíva hrab. Ide tu teda o pôvodný názov, ktorý prešiel prirodzeným vývinom slovenskej reči. Obec dostala svoj názov podľa lesa a potoka toho istého názvu, ktorý tu bol skôr ako názov obce. Spomína sa už v roku 1254.
Do erbu bol preto zaradený štylizovaný hrab. Zvlnený pás vyjadruje potok Hrabovec tečúci cez obec. Tým sa erb zaraďuje medzi tzv. hovoriace erby. Ideový a grafický návrh vytvoril Ján Kizling.
Symboly obce sú evidované v Heraldickom registri SR pod signatúrou N- 44/97.
Erb obce tvorí: V striebornom štíte zo zelenej pažite so strieborným zvlneným pruhom vyrastajúci zelený hrab.
Vlajka obce pozostáva: Z piatich pozdĺžnych pruhov vo farbách zelenej (1/7), bielej (1/7), zelenej (3/7), bielej (1/7) a zelenej (1/7). Vlajka má pomer strán 2:3 a ukončená je tromi cípmi t. j. dvomi zástrihmi, siahajúcimi do tretiny listu.
Pečať obce bola zhotovená na základe erbu Nižného Hrabovca.
- Zloženie obyvateľstva podľa národnosti
| Počet obyvateľov (2011)[16] | |
|---|---|
| slovenská | 1489 |
| rómska | 46 |
| ostatné a nezistené | 79 |
| spolu | 1614 |
- Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania
| Počet obyvateľov (2011)[17] | |
|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 1164 |
| Gréckokatolícka cirkev | 293 |
| Evanjelická cirkev a. v. | 22 |
| Bez vyznania | 16 |
| Ostatné a nezistené | 119 |
| spolu | 1614 |
Starostovia
V obecnom zastupiteľstve je 7 (predtým 9) poslancov.[21][22]
Pamiatky
- Slovanské sídlisko, archeologická lokalita z obdobia 9.-10. storočia. Nachádza sa juhozápadne od obce.[23]
- Rímskokatolícky kostol sv. Štefana, dvojloďová pôvodne renesančná stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z druhej polovice 16. storočia. Úpravami prešiel v priebehu 17. a 18. storočia, keď bol barokovo upravený. Ďalšími úpravami prešiel v rokoch 1850, 1856, keď bola postavená bočná loď a v rokoch 1913 a 1924.[24] Zariadenie kostola je novodobé. Fasády sú hladké s polkruhovo ukončenými oknami, v staršej časti s lomeným oblúkom. Veža je ukončená barokovou helmicou.
- Renesančná kúria, jednopodlažná jednotraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1666. Úpravami v duchu secesie prešla v roku 1904. Stavba je v súčasnosti opustená a chátra. Fasáda je členená rizalitom z jednej strany a jednoosovým arkádovým portikom z druhej. Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami s profilovaným šambránami so secesnými štukatúrami. Na rizalite sú umiestnené nápisové tabule s vročením 1666 a 1904.[25]
- Kaštieľ Malonaiovcov, dvojpodlažná päťtraktová baroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s valbovou strechou z obdobia okolo roku 1748. Úpravami v duchu klasicizmu prešiel v roku 1840. V rokoch 1950-1954 bol upravený na školu.[26] Fasády kaštieľa sú členené stredným a bočnými rizalitmi, z uličnej strany aj zo strany záhrady. Stredný rizalit z uličnej strany je ukončený atikou, rizalit zo strany záhrady má formu trojosového portiku s trojuholníkovým štítom s tympanónom.[27] Okná majú s profilované šambrány. Okolo kaštieľa sa nachádza historický krajinársky park.[28]
- Gréckokatolícky chrám Zoslania Ducha svätého, jednoloďová klasicistická stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1820-1825. Stojí na mieste staršieho dreveného chrámu Nanebovzatia Panny Márie z roku 1700. Zariadenie chrámu je novodobé, zo staršieho ikonostasu sa dochovali iba fragmenty.[29] Fasády sú členené polkruhovo ukončenými oknami. Veža s nárožnými zaobleniami je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.
Renesančná kúria
Chrám Zoslania Ducha svätého
Prvá písomná zmienka o učiteľovi v obci je z roku 1866. Na základe zákonného článku č. 38/1868 bola v Nižnom Hrabovci postavená prvá budova štátnej ľudovej školy.[30] V roku 1947 bola v obci zriadená štátna meštianska škola.[31] V nasledujúcom roku sa ľudové školy premenili na národné (ročníky 1 – 5) a meštianske školy na školy stredné (so 4 ročníkmi). V roku 1953 boli národné, a stredné školy zlúčené a vznikli osemročné školy.
1. septembra 1948 bola v obci založená aj materská škola.[32]
Od 1958 do konca školského roku 1959/60 bola v obci aj poľnohospodárska učňovská škola.[32] Následne bola presťahovaná do Vranova nad Topľou, kde bolo zriadené poľnohospodárske učilište.
Dôležité podniky
V okolí obce Nižný Hrabovec (presnejšie v susednej obci Hencovce na Hencovskej ulici) sa nachádza podnik BUKÓZA HOLDING a.s. ktorý je významný pre obec Nižný Hrabovec, Hencovce, Vranov nad Topľou a vôbec pre celý Vranovský okres a Prešovský kraj. História podniku:
- r. 1948-1951 - Založenie Hencovského drevokombinátu
- r. 1951-1953 - Založenie Drevokombinátu Šariš, n. p.
- r. 1953-1963 - Vranovský drevopriemysel, n. p., odčlenenie výrobných závodov z Prešova a Košíc
- r. 1963-1970 - Východoslovenské celulózky a papierne, n.p. Hencovce
- r. 1970-1992 - BUKÓZA, n.p. Vranov nad Topľou
- r. 1992-1997 - BUKÓZA, a.s. Vranov nad Topľou
- r. 1997- dnešok - BUKÓZA HOLDING, a s. Hencovce, BUKOCEL a.s. a ďalšie spoločnosti patriace do tohto holdingového zoskupenia
Po 2. svetovej vojne bolo v roku 1946 obci urobené ihrisko. Začali sa konať futbalové stretnutia, najprv nepravidelne. V roku 1948 vznikla telovýchovná jednota SOKOL Nižný Hrabovec.[33]
Rodáci
- Ján Mastiliak (* 1911 – † 1989), gréckokatolícky kňaz, redemptorista, jeden z odsúdených v politickom procese s predstaviteľmi reholí v 50. rokoch 20. storočia.
- Vlastimil Herold (* 1924 – † 2004), česko-slovenský výtvarník, animátor, grafický dizajnér, ilustrátor, tvorca knižných obálok a časopisov; patrí k zakladateľom animovaného filmu na Slovensku.[34]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
