Hencovce
obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou From Wikipedia, the free encyclopedia
obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou From Wikipedia, the free encyclopedia
Hencovce sú obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.
Hencovce | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Prešovský kraj |
Okres | Vranov nad Topľou |
Región | Horný Zemplín |
Vodný tok | Ondava |
Nadmorská výška | 123 m n. m. |
Súradnice | 48°52′20″S 21°43′48″V |
Rozloha | 5,76 km² (576 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 315 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 228,3 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1372[3] |
Starosta | Matúš Tomáš[4] (HLAS-SD) |
PSČ | 093 02 (pošta Vranov nad Topľou 2) |
ŠÚJ | 581674 |
EČV (do r. 2022) | VT |
Tel. predvoľba | +421-57 |
Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Hencovce Sládkovičova 1995 |
E-mailová adresa | ouhencov@he.psg.sk |
Telefón | 443 15 98 |
Fax | 443 15 98 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce | |
Wikimedia Commons: Hencovce | |
Webová stránka: hencovce.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Hencovce ležia pri západnom brehu Ondavy, v nadmorskej výške asi 123 m n. m.. Podhorský stupeň Nízkych Beskýd tvoria mladotreťohorné uloženiny (vápnité íly, tufity, pyroklastiká ryodacitov, sliene, zlepence a flyšoidné vrstvy) na rovine prikryté mocnou vrstvou štvrtohorných piesčito - kalových usadenín. V chotári sa nachádzajú železnaté, sírne a slané pramene. Priemerná ročná teplota je 8-9°C a ročný priemerný úhrn zrážok okolo 650 mm.
Hencovská, Sládkovičova, Mládežnícka, Nová, Letná, Rastislavova (Topolina)
Obec pravdepodobne založil šoltýs nemeckého pôvodu z Košíc alebo Prešova podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmnienka je z roku 1372.[3]
Obec patrila panstvu Čičava (15. – 16. storočie). Vlastnili ju postupne šľachtici z Rozhanoviec, od roku 1519 Bátoriovci, v 17. storočí Nádašdiovci, Ňáriovci, Esterháziovci, Bornemisovci a Drugetovci.[3]
Obyvatelia obce boli zdanení: 1567 3, 1582 3, 1610 1,25 a 1635 0,25 porty.[3]
Urbár z roku 1585 predpisoval napr. tieto povinnosti: šoltýs mal pre panstvo vychovať lovného krahulca. Sedliacke domácnosti mali zaplatiť daň 14 zlatých, odovzdať vola, 1,5 gbela semena konope, pintu masla a od zemepánov odkúpiť pšenicu za 7 zlatých a sud vína (spolu s obyvateľmi Majeroviec a Sedlíc) za 16 zlatých. Každá sedliacka domácnosť ešte musela odovzdať sliepky, husi, gbel chmeľu a 25 hlávok kapusty. Podobné povinnosti boli aj podľa urbára z roku 1635, v ňom obyvateľom pribudla povinnosť, ak pásli svine v lese, z desiatich dve odovzdať panstvu.[3]
Obec bola na konci decembra 1944 vypálená počas ústupových bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 80 domov.[5]
V obci sa nachádza verejná knižnica. Nachádzajú sa tu dva moderné kostoly, rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z rokov 1958-1969 a evanjelický kostol z roku 2006.[6]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.