Hencovce

Hencovce sú obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Hencovce
obec
Štát	Slovensko
Kraj	Prešovský kraj
Okres	Vranov nad Topľou
Región	Horný Zemplín
Vodný tok	Ondava
Nadmorská výška	123 m n. m.
Súradnice	48°52′20″S 21°43′48″V
Rozloha	5,76 km² (576 ha) [1]
Obyvateľstvo	1 315 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	228,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1372[3]
Starosta	Matúš Tomáš[4] (HLAS-SD)
PSČ	093 02 (pošta Vranov nad Topľou 2)
ŠÚJ	581674
EČV (do r. 2022)	VT
Tel. predvoľba	+421-57
Adresa obecného úradu	Obecný úrad Hencovce Sládkovičova 1995
E-mailová adresa	[e-mail]
Telefón	443 15 98
Fax	443 15 98
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hencovce
Webová stránka: hencovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Polohopis

Hencovce ležia pri západnom brehu Ondavy, v nadmorskej výške asi 123 m n. m.. Podhorský stupeň Nízkych Beskýd tvoria mladotreťohorné uloženiny (vápnité íly, tufity, pyroklastiká ryodacitov, sliene, zlepence a flyšoidné vrstvy) na rovine prikryté mocnou vrstvou štvrtohorných piesčito - kalových usadenín. V chotári sa nachádzajú železnaté, sírne a slané pramene. Priemerná ročná teplota je 8-9°C a ročný priemerný úhrn zrážok okolo 650 mm.

Ulice

Hencovská, Sládkovičova, Mládežnícka, Nová, Letná, Rastislavova (Topolina)

Vodné toky

• rieka Ondava

Dejiny

Obec pravdepodobne založil šoltýs nemeckého pôvodu z Košíc alebo Prešova podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmnienka je z roku 1372.^[3]

Obec patrila panstvu Čičava (15. – 16. storočie). Vlastnili ju postupne šľachtici z Rozhanoviec, od roku 1519 Bátoriovci, v 17. storočí Nádašdiovci, Ňáriovci, Esterháziovci, Bornemisovci a Drugetovci.^[3]

Obyvatelia obce boli zdanení: 1567 3, 1582 3, 1610 1,25 a 1635 0,25 porty.^[3]

Urbár z roku 1585 predpisoval napr. tieto povinnosti: šoltýs mal pre panstvo vychovať lovného krahulca. Sedliacke domácnosti mali zaplatiť daň 14 zlatých, odovzdať vola, 1,5 gbela semena konope, pintu masla a od zemepánov odkúpiť pšenicu za 7 zlatých a sud vína (spolu s obyvateľmi Majeroviec a Sedlíc) za 16 zlatých. Každá sedliacka domácnosť ešte musela odovzdať sliepky, husi, gbel chmeľu a 25 hlávok kapusty. Podobné povinnosti boli aj podľa urbára z roku 1635, v ňom obyvateľom pribudla povinnosť, ak pásli svine v lese, z desiatich dve odovzdať panstvu.^[3]

Obec bola na konci decembra 1944 vypálená počas ústupových bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 80 domov.^[5]

Občianska vybavenosť

V obci sa nachádza verejná knižnica. Nachádzajú sa tu dva moderné kostoly, rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z rokov 1958-1969 a evanjelický kostol z roku 2006.^[6]

Školstvo

• Cirkevná základná škola sv. Jána Pavla II.

Hospodárstvo

Dôležité firmy

• Skupina spoločností BUKÓZA HOLDING, a.s.