Hencovce

obec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou From Wikipedia, the free encyclopedia

Hencovcemap

Hencovceobec na Slovensku v okrese Vranov nad Topľou.

Rýchle fakty Štát, Kraj ...
Hencovce
obec
Thumb
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Vranov nad Topľou
Región Horný Zemplín
Vodný tok Ondava
Nadmorská výška 123 m n. m.
Súradnice 48°52′20″S 21°43′48″V
Rozloha 5,76 km² (576 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 315 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 228,3 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1372[3]
Starosta Matúš Tomáš[4] (HLAS-SD)
PSČ 093 02 (pošta Vranov nad Topľou 2)
ŠÚJ 581674
EČV (do r. 2022) VT
Tel. predvoľba +421-57
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Hencovce
Sládkovičova 1995
E-mailová adresa ouhencov@he.psg.sk
Telefón 443 15 98
Fax 443 15 98
Thumb
Poloha obce na Slovensku
Thumb
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Hencovce
Webová stránka: hencovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Zavrieť

Polohopis

Hencovce ležia pri západnom brehu Ondavy, v nadmorskej výške asi 123 m n. m.. Podhorský stupeň Nízkych Beskýd tvoria mladotreťohorné uloženiny (vápnité íly, tufity, pyroklastiká ryodacitov, sliene, zlepence a flyšoidné vrstvy) na rovine prikryté mocnou vrstvou štvrtohorných piesčito - kalových usadenín. V chotári sa nachádzajú železnaté, sírne a slané pramene. Priemerná ročná teplota je 8-9°C a ročný priemerný úhrn zrážok okolo 650 mm.

Ulice

Hencovská, Sládkovičova, Mládežnícka, Nová, Letná, Rastislavova (Topolina)

Vodné toky

Dejiny

Obec pravdepodobne založil šoltýs nemeckého pôvodu z Košíc alebo Prešova podľa zákupného práva v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná zmnienka je z roku 1372.[3]

Obec patrila panstvu Čičava (15.  16. storočie). Vlastnili ju postupne šľachtici z Rozhanoviec, od roku 1519 Bátoriovci, v 17. storočí Nádašdiovci, Ňáriovci, Esterháziovci, Bornemisovci a Drugetovci.[3]

Obyvatelia obce boli zdanení: 1567 3, 1582 3, 1610 1,25 a 1635 0,25 porty.[3]

Urbár z roku 1585 predpisoval napr. tieto povinnosti: šoltýs mal pre panstvo vychovať lovného krahulca. Sedliacke domácnosti mali zaplatiť daň 14 zlatých, odovzdať vola, 1,5 gbela semena konope, pintu masla a od zemepánov odkúpiť pšenicu za 7 zlatých a sud vína (spolu s obyvateľmi Majeroviec a Sedlíc) za 16 zlatých. Každá sedliacka domácnosť ešte musela odovzdať sliepky, husi, gbel chmeľu a 25 hlávok kapusty. Podobné povinnosti boli aj podľa urbára z roku 1635, v ňom obyvateľom pribudla povinnosť, ak pásli svine v lese, z desiatich dve odovzdať panstvu.[3]

Obec bola na konci decembra 1944 vypálená počas ústupových bojov, nemeckými vojakmi. Zhorelo 80 domov.[5]

Občianska vybavenosť

V obci sa nachádza verejná knižnica. Nachádzajú sa tu dva moderné kostoly, rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho Srdca Ježišovho z rokov 1958-1969 a evanjelický kostol z roku 2006.[6]

Školstvo

  • Cirkevná základná škola sv. Jána Pavla II.

Hospodárstvo

Dôležité firmy

  • Skupina spoločností BUKÓZA HOLDING, a.s.

Referencie

Iné projekty

Externé odkazy

Wikiwand in your browser!

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.

Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.

Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.