uhorský šľachtický rod From Wikipedia, the free encyclopedia
Balašovci (starším slovenským pravopisom: Balassovci; základný tvar: Balaša, starším slovenským pravopisom: Balassa, po maď. Balassa) bol uhorský šľachtický rod, ktorého najstarší známy predok bol Synko, otec Detrich doložený v listine v roku 1222 ako zvolenský župan. Pôvodné majetky rodu sa nachádzali vo zvolenskej, hontianskej a novohradskej župe, za vlády Ondreja II.[1]
| Balašovci | |
 erb rodu Balašovcov | |
| Krajina | Uhorské kráľovstvo, Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Tituly | župan, kráľovský prokurátor, kráľovský koniarnik, kráľovský dverník, diplomat, kapitán, dôstojník, komorník, kráľovský radca, kráľovský pohárnik, predseda Uhorskej komory, strážca koruny, plukovník
|
| Zakladateľ | Synko |
| Rok založenia dynastie | 13. storočie |
| Posledná hlava dynastie | Gabriel Balaša |
| Rok zániku dynastie | 18. storočie |
| Štátna príslušnosť | uhorská |
Najstarším predkom je zvolenský župan Detrich, syn Synka (dol. 1222 – 1236). Detrich mal synov Mika, Mikuláša (manž. dcéra Lamberta) a Detricha. Miko bol šarišským a zvolenským županom (dol. 1239 – 1254) a z jeho potomstva vznikol rod Balassa.[2] Kráľ Ondrej II. Mikovi udelil majetkyTepličku nad Váhom, Varín a Žilinu, ktorá potom pripadla Matúšovi Čákovi Trenčianskemu. Do vlastníctva získali opevnené hrady, ktoré mali na území Slovenska strategicky význam: Považskú Bystricu, Hričov, Starý hrad, Skalbiňu, Topoľčany a Plavecký hrad.[3] Mikuláš (dol. 1233 – 1246) bol dedom magistra Donča († 1345). Mikov syn magister Mikuláš mal syna Blažeja (dol. 1364 – 1388, manž. Katarína Visont). Syn magister Mikuláš Balassi († 1436) bol hontianskym županom. V tomto období rod vlastnil rozsiahle majetky v Zvolenskej, Liptovskej a Oravskej stolici. Z jeho detí vynikli krupinský kapitán Ladislav († 1476) a novohradský župan Žigmund (1470 – 77). Ladislavov syn František bol chorvátsko – slavónskym bánom. V 16. storočí príslušníci rodu získali množstvo funkcií a obrovský vplyv na dianie v Uhorsku. Ferdinand I. menoval 24.4.1533 Melchiora za hontianskeho a Žigmunda (manž. Barbora Fanchy) za boršodského župana. Bratom Žigmundovi, Melchiorovi a Baltazárovi v roku 1540 daroval boršodský Diósgyőr (Diosgewr), sabolčské a tolnianske majetky. Pred rokom 1550 zrejme Ján získal baronát, nakoľko sa v listinách uvádza ako „magnificus“. Ján v roku 1550 rozhojnil majetky o ďalších desať novohradských, dve hontianske a päť solnockých obcí. Melchior v roku 1551 zložil prísahu panovníkovi a ten ho menoval za skutočného radcu. V roku 1562 získal Melchior hradné panstvá Plaveč, Mukačevo a Tasnad s množstvom satmárskych obcí. V roku 1556 získal Ján päť gemerských obcí. Štefan získal po manželke Elene Zríny ohromné majetky v Nitrianskej stolici. V roku 1570 mu Maximilián II. donáciou udelil 27 nitrianskych obcí, čím sa rod stal jedným z najmajetnejších. Mnohí členovia rodu bojovali proti Turkom. V boji padol vojak a básnik Valentín (✳ 1554 Zvolen, † 1594). Ján bol kráľovským dvoranom a skutočným radcom (1575). Peter (manž. Magdaléna Pálffy) bol rytierom Zlatej ostrohy a hlavným komorníkom (1619). V roku 1620 získal panstvo Malacky. Františka menoval Ferdinand II. za hontianskeho župana (1635), neskôr aj za skutočného radcu (1647). Imrich bol pešť–piliš–šoltským županom (od 1655). Grófsky titul udelil Leopold I. 19.12.1664 rytierovi Zlatej ostrohy, hontianskemu županovi a kráľovskému radcovi Valentínovi (manž. Katarína Szunyogh de Budetin) za zásluhy v boji proti Turkom. Adam bol kapitánom hradu Modrý Kameň (1672). Pavol bol aradským prepoštom, šaštínskym archidiakonom, ostrihomským kanonikom, od 30.6.1690 titulárnym biskupom a skutočným kráľovským radcom (od 11.1690). Ďalšiu grófsku listinu bez miniatúry vydal Karol VI. 15.4.1721 vo Viedni Pavlovi s manželkou Katarínou Zichy a synom Adamom. Mária Terézia udelila 16.10.1772 vo Viedni grófsky titul Františkovi.
Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:[3][1]
V červenom štíte je čierna zubria hlava so zlatou zbrojou, pri nozdrách sú zlatá hviezda a strieborný polmesiac. Zelený korunovaný drak okolo štítu poukazuje na Žigmundov Dračí rád, neskôr ho kládli do štítu. Klenotom je čierna orlica s mečom v pravom pazúre a strieborným šípom v ľavom. Prikrývadlá sú zlato-čierne po oboch stranách. Grófsky erb z roku 1664 je červený s hlavou zubra obtočenou drakom. V klenote čierna korunovaná orlica s mečom v pravom pazúre a šípom v ľavom. Prikrývadlá sú čierno-zlaté po oboch stranách. Grófsky erb z roku 1721 je obohatený o zlatú hviezdu medzi rohmi a polmesiac pod ňou. Grófsky erb z roku 1772 sa líši iniciálami MT v hviezde a šíp má červené letky. Na štíte je perlová (počet 9) korunka. Pečate sa často líšia poradím nebeských znamení. Na pečati generálneho vikára Ostrihomskej kapituly Pavla z roku 1688 je namiesto klenotu biskupská mitra a berla. V roku 1681 gemerský archidiakon Pavol použil pečať s oválnym štítom. Pod býčou hlavou je zprava hviezda a zľava privrátený polmesiac. Okolo hlavy sú litery B(aro) L(iber) a medzi rohmi P(aulus) B(allassa). Štít je obtočený korunovaným drakom.[2]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
