Pálfiovci

Pálfiovci z Erdődu (staršie Pálffyovci; základný tvar: Pálfi, staršie Pálffy) je jeden z najznámejších aristokratických rodov v Uhorsku.^[1] Priezvisko vzniklo na základe pomenovania syna Pavla (maď. Pálfya). V listinách: Pálffy de Erdeod, ab Erdod.

Pálfiovci
erb rodu Pálfiovcov
Krajina	Uhorské kráľovstvo Rakúske cisárstvo České kráľovstvo Benátsko Španielske kráľovstvo
Materská dynastia	Konth - Hederváry odúmrťou a sobášom nástupca rodu Bakócz
Tituly	kapitán, župan, strážca uhorskej koruny, predseda Uhorskej komory, veľko ostrihomský prepošt, uhorský kancelár, kráľovsky radca, generál, maršal, krajinský sudca, kráľovsky dvormajster,župan Zvolenske stolice, dedičný župan Bratislavskej stolice, kráľovský pohárnik, kráľovský a cisársky komorník, riadny kráľovský a cisársky radca. šľachtic barón gróf markíz pre Benátsko vojvoda pre Benátsko palatín nitriansky biskup čanádsky biskup jágersky biskup vacovský biskup diplomat mimoriadny vyslanec
Zakladateľ	Tomáš Pálfi
Mýtický zakladateľ	{{{Mýtický zakladateľ}}}
Rok založenia dynastie	14. storočie
Štátna príslušnosť	uhorská
Ďalšie vetvy dynastie	stupavská, malacká, pezinská staršia a mladšia, bratislavská, červenokamenská, újezdská - Česko, španielska

Mikuláš Pálffy de Erdöd 1695

Dejiny rodu

Podľa staršej literatúry ide o líniu rodu Konth – Hederváry. Za prvého príslušníka rodu sa pokladá Pavol Konth (manž. Katarína Illes) doložený v roku 1383. Jeho synom bol Pavol Pálffy (manž. Anna Geréb) doložený v roku 1425. V rokoch 1480 – 1482 je zaznamenaný Mikuláš de Dercsika et Ráró, manžel Kataríny Kanyizsayi, ich syn Vavrinec bojoval pri Moháči. Podľa predikátu rod pochádza z Bratislavskej stolice z obce Júrová (Dercsika). Vavrinec bol ženatý s Annou Bánffy de Uylak a mali spolu syna Pavla de Dercsika et Raró (manž. Klára Bakóc z de Csorna).^[2] Pavol vyženil odúmrť po jej línii aj s erbom.

Pavol mal synov, Petra zvaného „veľký“, ktorý sa oženil so Žofiou Dersffy, Vavrinca Literáta († 1559), ktorý zomrel bez potomkov, Gregora Pálffy de Kapolna (obec Kaplna v Bratislavskej stolici) a Krištofa, ktorí získali v roku 1548 donáciou varaždínske usadlosti Hegh a Dwnyhrowcz. Peter získal množstvo majetkov v Záhrebskej, Virovitickej a Krišskej stolici spolu s Jánom Thompa od Ferdinanda I. v roku 1535. Peter mal osem detí. Hradný kapitán Tomáš (* 1534) donáciou Maximiliána II. získal majetky v Bratislavskej stolici v Galante, Gáni a v zaniknutom Korokszeghu, ako aj v Nitrianskej a Hontianskej stolici. V roku 1579 získal vesprímske majetky. Ján (* 1548) bol kapitánom v Leviciach, Mikuláš (* 1552, † 1600) si sobášom s Máriou Fugger zabezpečil majetky a vzostup medzi najvplyvnejšiu aristokraciu v Uhorsku. Bol hrdinom vojen proti Turkom podporoval rod Habsburgovcov na uhorskom tróne. Politicky však vedel umne lavírovať nakoľko si udržal priateľstvo s vodcami stavovskej opozície Baltazárom Batthyánym, Františkom Nádasdym či Štefanom Illesházym. V roku 1581 získal nededičný (funkčný) titul baróna a bratislavského župana. Rudolf II. udelil Mikulášovi v roku 1584 titul komárňanského župana, neskôr získal do zálohu aj hrad Vígľaš. Mikulášovej vdove Márii Fugger s deťmi boli v roku 1603 priznané panstvá Stupava a Borinka. Syn Mikuláš ml. bol od roku 1607 bratislavským prepoštom. Uhorský baronát získal od Rudolfa II. 6.10. 1611 Ján Pálffy. Pavol získal 10.10. 1625 od Ferdinanda II. baronát spolu s titulom kráľovského pohárnika. Pavol ako rytier rádu Zlatej ostrohy získal 13.2. 1634 dedičný grófsky titul a donáciu na obce Plavecký Štvrtok, Svätý Peter, Moravský Svätý Ján, Plavecký Mikuláš, Plavecké Podhradie, Sološnica, Rohožník, Kuchyňu, Pernek, Malacky, Kiripolec, Jakubov a Štefanov. Štefan získal v roku 1626 donáciou panstvá Svätý Jur a Pezinok. Pavol Pálffy získal v roku 1651 rád Zlatého rúna. Hlavný bratislavský župan, bratislavský kapitán a kráľovský radca Štefan získal 13.2. 1634 dedičný grófsky titul. Ján († 1646) získal 7.12. 1635 funkčný ako aj dedičný baronát a funkciu kráľovského pohárnika, roku 1636 získal od Ferdinanda II. grófsky titul. Pavol († 1653) získal dedične Devínske panstvo. Ferdinand III. po jeho smrti potvrdil v roku 1654 držbu potomkom. Ján získal v roku 1754 titul hlavného boršodského župana. Mikuláš (* 1710, † 1773) bol v rokoch 1765 – 1767 krajinským sudcom, uhorským kancelárom (1758 – 1762), sudcom sedmipanského súdu a kráľovskej kúrie a získal rád Zlatého rúna. Leopold ml. († 1799) bol v roku 1768 vymenovaný za strážcu koruny. Leopold st. († 1773) získal v roku 1771 titul strážcu Uhorskej koruny a kráľovského pohárnika. Ján v roku 1777 získal obec Almás vo Virovitickej stolici. František v roku 1815 získal obrovské erdödyovské majetky na Orave, Lietavu a ďalších 22 obcí na Slovensku a v Chorvátsku v Záhrebskej, Kőrőškej a Varaždínskej stolici. Knieža Jozef († 1827) založil fundáciu na knižnicu prešovského gréckokatolíckeho seminára gymnázia. Bratislavský župan stolice a cisársky komorník Anton sa sporil o majetky s príbuznými v roku 1838. V tom čase vlastnil majetky v Monze a okolí. Fidel, hlavný župan Bratislavskej stolice a rytier Zlatého rúna, v roku 1847 získal donáciu na zemplínske majetky. Nándor Leopold Pálffy–Daun, vojvoda z Teana s manželkou Sidóniou Kowitz a deťmi Leopoldom, Viliamom a Karolom získali od Františka Jozefa I. 23.1. 1879 uhorský kniežací titul. Štefan si v roku 1901 nechal potvrdiť titul bratislavského dedičného hradného kapitána a Bratislavského župana. Ede Pálffymu potvrdil erb 5.5. 1911 vo Viedni František Jozef I. Gyula získal potvrdenie erbu od Karola I. v roku 1915 ako bratislavský župan a dedičný hradný kapitán. Ako posledný z rodu získal potvrdenie erbu a privilégií od cisára Karola I. sekretár vojenskej rady, komorník a červenokamenský vlastník Jozef 13.12. 1917.^[2]

Známi príslušníci rodu

Medzi najvýznamnejších členov rodu patrili:^[1]

• Tomáš Pálfi (* 1534 – † 1581), kapitán, zvolenský župan, barón
• Mikuláš Pálfi (* 1552 – † 1600), gróf, vojvodca, kapitán, bratislavský župan
• Mikuláš Pálfi (17. storočie), kapitán, bratislavský župan
• Štefan Pálfi (* 1586 – † 1646), kapitán, strážca uhorskej koruny
• Pavol Pálfi (* 1590 – † 1653), predseda Uhorskej komory, kapitán, župan Bratislavskej stolice, uhorský palatín
• Ján Pálfi († 1646), strážca uhorskej koruny, župan Komárňanskej stolice
• Ferdinand Pálfi (* 1620 – † 1680), čanádsky biskup, jágerský biskup
• Tomáš Pálfi (* 1623 – † 1679), bratislavský prepošt, veľprepošt ostrihomský, vacovský biskup, nitriansky biskup, uhorský kancelár, riadny radca panovníka Leopolda I.
• Mikuláš Pálfi († 1679), kapitán, župan Bratislavskej stolice, študijné cesty do Talianska
• Ján Pálfi (* 1642 – † 1694), kapitán, župan, vlastník panstva Červený Kameň
• Ján Karol Pálfi (* 1645 – † 1694), kapitán, kráľovská telesná stráž, diplomat v Anglicku a v Benátkach
• Mikuláš Pálfi (* 1657 – † 1732), kapitán, generál, kapitán kráľovskej telesnej stráže, maršal
• Ján Pálfi (* 1663 – † 1751), maršal, župan, kapitán Horného Uhorska, kapitán, uhorský palatín
• Karol Pavol Pálfi (* 1697 – † 1774), maršal, kapitán, župan
• Mikuláš Pálfi (* 1710 – † 1773), uhorský kancelár, krajinský sudca
• Leopold Štefan Pálfi (* 1716 – † 1773), generál, maršal
• Rudolf Pálfi (* 1719 – † 1768), generál, podmaršal
• Ján Pálfi (1728 – 1791) (* 1728 – † 1791), podmaršal, župan Bratislavskej stolice, uhorský kapitán
• Karol Jozef Hieronym Pálfi (* 1735 – † 1816), uhorský podkancelár, župan Bratislavskej stolice, kapitán, blízky spolupracovník Jozefa II.
• Leopold Pálfi (* 1739 – † 1799), župan, majiteľ panstiev Pajštún a Stupava
• Anton Karol Pálfi (18. – 19. storočie), diplomat v Belgicku, mimoriadny vyslanec v Sasku
• Leopold Pálfi (* 1764 – † 1825), generál, uhorský kapitán, župan
• Jozef František Pálfi (* 1764 – † 1827), kapitán, župan, zemepán Malaciek, Devína, Vojníc a Marcelovej
• Ferdinad Pálfi (* 1774 – † 1840), kapitán, župan
• Fídel Pálfi (* 1788 – † 1840), župan, uhorský kancelár
• Jozef Pálfi (* 1810 – † 1873), župan a správca úradu župana
• Móric Pálfi (* 1812 – † 1897), veliteľ záhrebského vojska, generál, uhorský miestodržiteľ, majiteľ panstva Smolenice
• Štefan Pálfi (* 1828 – † 1910), župan, poslanec Uhorského snemu
• Ján Pálfi (*1829 – † 1908), župan, na Bojnickom zámku sústreďoval umelecké zbierky, podnikal študijné cesty v zahraničí
• Jozef Pálfi (* 1854 – † 1919), podnikal cesty do Sudánu, k prameňu Modrého Nílu v Etiópií
• Mikuláš Anton Pálfi (* 1861), kráľovský dvormajster
• Fídel Pálfi (* 1895 – † 1946), politik, minister poľnohospodárstva za vlády Ferenca Szálasiho v Maďarsku
• Jozef Pálfi (* 1904 – † 1988), maďarský politik
• Pavol Pálfi (* 1890 – † 1968), uhorský magnát
• Karol Maria Pálfi (* 1905 – † 1992), gróf, posledný vlastník panstva a hradu Červený Kameň, ktorý opustil na konci marca 1945 spolu s matkou.

Erb rodu

Mikuláš Pálffy de Erdöd 1625

Pôvodným erbom je podľa literatúry erb Kontha, podľa Nagya v modrom štíte tri strieborné koly. Aký bol rodový erb do sobáša Pavla s Klárou Bakócz nevieme. Po sobáši príslušníci rodu prevzali odúmrťou erb rodu Bakócz, čo dosvedčujú pečate i maľované erby. Najstaršia podoba erbu je z pečate bratislavského župana Mikuláša z roku 1581. V zlatom poli štítu je polkoleso, z ktorého vyrastá jeleň. Klenotom je z koruny vyrastajúci jeleň. V okrúhlom leme je čiastočne zachovaný kruhopis: NICOLAVS. PALFFY. DE. ERDEOD ‒ COMES. COMIT.POSONIENSIS. Mikulášova pečať z roku 1594 je takmer identická s podobou uverejnenou Csergheöm. V modrom delenom poli štítu zo zlatého pruhu v strede vyrastá zlatý jeleň. V dolnom poli (Csergheö uvádza v päte zlaté trojvršie) je zlaté polkoleso. Pečať nemá klenot, Csergheö uvádza z koruny vyrastajúceho zlatého jeleňa. Prikrývadlá sú zlato-modré po oboch stranách. Tento erb však listinou získal Pavol v roku 1611. Ďalšia podoba erbu, ktorá pretrvala do dnešných dní, je modrý štít so zeleným trojvrším v päte, na ktorom z polovičného zlatého kolesa vyrastá zlatý jeleň. Klenotom je jeleň zo štítu. Prikrývadlá sú zlato-modré po oboch stranách. Mikuláš nechal na bránu hradu Červený kameň vytesať aliančný erb s erbom jeho manželky Márie Eleonóry von Harach. Erb je bez trojvršia, zlaté koleso vyrastá zo skalnatej pažite a celý jeleň stojí za kolesom. Skalné bralo je aj v erbe na barokovej fontáne na nádvorí hradu. Kniežací erb Pálffy – Daun z roku 1879 je štvrtený so srdcovým štítkom. V prvom a štvrtom modrom poli je na zelenom trojvrší zlaté polkoleso, z ktorého vyrastá doprava otočený jeleň. V druhom a štvrtom zlatom poli sú pošikom tri a pokosom tri červené pruhy (polia von Daun). Srdcový modrý štítok tvorí strieborná brána s dvomi vežami a cimburím, na ktorom stojí strieborná orlica, na štíte je kniežacia koruna. Na veľkom štíte je zlatá listová grófska koruna a v nej dva klenoty. V pravom z koruny vyrastá privrátený zlatý jeleň, v pravom klenote je v korune talianska kniežacia vojvodcovská korunka a v nej sú tri pštrosie perá. Prikrývadla sú na pravom klenote zlato-modré a vľavo zlato-červené. Štítonosičmi sú privrátené levy držiace pravou labou štít a v ľavej zlato-modré drevce, vpravo so striebornou zástavkou so štítom rodu Hedervary–Altenburg (zlatá hlava, modrý štít s tromi striebornými kolmi. Na ľavom drevci je strieborná zastávka s erbom rodu Konth (modrý štít so šiestimi striebornými kolmi). Erb je v kráľovskom stane s kniežacou korunou na vrchole. Romantizovaná podoba erbu sa nachádza na dverách cestovnej berliny coupé (kočiar). V štíte z vodnej hladiny vyrastá polkoleso a za ním z hladiny vyrastá jeleň. Nad štítom je perlová grófska korunka (počet 9) a nad ňou z točenice vyrastá jeleň. Za štítom sú dve drevcia so zástavami. Štít nesú galanté korunované levy.^[2]

Galéria

• 
  Pálffyho palác na Panskej ulici v Bratislave
• 
  Pálffyho palác na Ventúrskej ulici v Bratislave
• 
  Pálffyho palác v Prahe
• 
  Pálfyho palác na Zámockej ulici, Bratislava
• 
  Pálfyho palác na Hviezdoslavovom námestí, Bratislava
• 
  Pálffyho palác na Josefsplatz, Viedeň, Rakúsko
• 
  Pálfyho palác na Wallnerstraße, Viedeň, Rakúsko
• 
  Hrad Červený Kameň získal Mikuláš Pálfi sobášom s Máriou Magdalenou Fuggerovou v roku 1588
• 
  Kaštieľ v Budmericiach dali postaviť Pálfiovci v roku 1889.
• 
  Náhrobný kameň Mikuláša II. Pálfiho v Dóme sv. Martina v Bratislave z roku 1601
• 
  Kaštieľ Pálfiovcov vo Vyšehrade (Visegrád)
• 
  Hrad Čabraď
• 
  Od roku 1872 do znárodnenia v roku 1945 bol zámok Březnice majetkom Pálffyovcov, dnes je spravovaný Národným pamiatkovým ústavom ČR
• 
  Kaštieľ Pálffyovcov, Prostredná 13, Svätý Jur
• 
  Pálffyovský kaštieľ v Stupava; hlavné priečelie
• 
  Erb Pálfiovcov na hrade Heidenreichstein (Dolné Rakúsko)
• 
  generál Mikuláš Pálfi II.
• 
  Erb Kniežat Pálffy-Daun, vojvodov z Teana a markízov z Rivoli
• 
  erb línie Pálffy von Újezd.

Referencie

1. MACHALA, Drahoslav. Šľachtické rody. 1. vyd. Bratislava : Perfekt, 2007. ISBN 978-80-8046-375-5. S. 50 – 51.
2. PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I.. 1. vyd. Bratislava : JUDr. M. Trstenský vl.n., 2019. S. 318 - 322..

Literatúra

• HUPKO, Daniel – JANÁČKOVÁ, Ivana – TIHÁNYI, Jozef. Koniec starých čias. Poslední Pálfiovci na hrade Červený Kameň 1848 – 1948. Druhé, opravené vydanie. Komárno: Vydavateľstvo KT, 2012, 204 s. ISBN 978-80-8056-690-6
• Pálfiovci v novoveku. Vzostup významného uhorského šľachtického rodu. Zborník z vedeckej konferencie z roku 2003 v Bratislave. Zostavili Fundárková Anna, Pálfy Géza (eds.). ISBN 80-88880-55-6
• PONGRÁCZ, Denis. Atlas osobných pečatí I. Bratislava : JUDr. Mikuláš Trstenský vlastným nákladom, 2019. 1010 s. ISBN 978-80-570-1194-1. S. 745.
• MALITI FRAŇOVÁ, Eva. O príjemných pocitoch. Pavol Pálffy a Louise de Vilmorin Príbeh rozpamätávania. Román. Prvé vydanie. Bratislava: Vydavateľstvo Slovart, 191 s. ISBN 987-80-556-50-48-7

Pozri aj

• Pálfiho palác
• Červený Kameň (hrad)
• Zámok Březnice
• Bojnický zámok
• Kaštieľ v Budmericiach

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pálfiovci

Externé odkazy

• Odkaz na knihy o rode Pálfi Archivované 2019-10-28 na Wayback Machine
• Záznam Pálfiovcov v Rakúskom lexikóne (im AEIOU-Österreich-Lexikon)