Galanta leží v strednej časti juhozápadného Slovenska v strede Podunajskej nížiny. Východne od mesta preteká rieka Váh a Derňa, západne Dudváh. V danej oblasti sú veľmi dobré klimatické podmienky, charakteristické vysokou priemernou teplotou vzduchu.
Po okrajoch mesta pretekajú potoky Šárd a Derňa. Rieka Váh je vzdialená 7km od Galanty.
Najbližšou vodnou plochou je Vincovo jazero vzdialené asi 7km od mesta Galanta a asi 1km od mesta Sládkovičovo. Jeho zvláštnosťou je, že takmer nezamŕza, nakoľko je vyhrievané geotermálnym vrtom, z ktorého je zásobované aj blízko stojace kúpalisko. Ďalšia vodná plocha, Vodné dielo Kráľová, ktoré je známe aj pod menom Kaskády, sa nachádza na rieke Váh. Je lákadlom pre milovníkov vodných športov a rybolovu.
Osídlenie lokality súčasného mesta je doložená archeologickými nálezmi už od neolitu. Najstaršia zachovaná písomná zmienka pochádza z listiny kráľa Belu IV. z roku 1237 a obsahuje súpis majetku opátstva na Panónskom vrchu. V roku 1421 prešlo mesto do majetku šľachtického rodu Esterháziovcov, ktorí časť Galanty vlastnili nasledujúce stáročia a postavili tu viaceré významné stavby. Rozvoj šľachtického mestečka, ktoré ležalo priamo na trase z Budína do Bratislavy, zastavili turecké nájazdy. Od roku 1635 malo mesto výsady od kráľa Ferdinanda II., ktoré povoľovali konanie štyroch výročných jarmokov a týždenných trhov. V 18. storočí nastal rozvoj remesiel a cechov, čo ešte viac urýchlilo zrušenie poddanstva a voľný pohyb obyvateľstva. Rozvoj obchodu do Galanty priniesol v roku 1864 zmenáreň a v roku 1873 aj sporiteľňu. Význam mesta stúpol po vybudovaní železnice Bratislava – Budapešť a napojení na Považskú železnicu cez Leopoldov.
V 19. storočí bolo mesto sídlom slúžnovského úradu, okresného súdu a daňového úradu. Galanta bola sídlom okresu a výraznejšia zmena nastala až výstavbou nových domov v centre mesta v medzivojnovom období. Historické budovy sa v meste zachovali len v menšom rozsahu a súčasná podoba pochádza z 2. polovice 20. storočia.
Mestská časť Hody sa spomína v roku 1291 a nachádza sa tu klasicistický kaštieľ s kaplnkou z roku 1780. Časť Nebojsa sa spomína v roku 1405, no nálezy potvrdili sídlisko z doby laténskej. V minulosti bola výlučne šlachtickou obcou a aj tu sa zachoval kaštieľ, ktorý je však dnes ruinou. Najmladšia Javorinka vznikla až v roku 1921 ako kolónia osadníkov na základe zákona, ktorý prideľoval pôdu roľníkom. Pôvodný „Štefánikov“ bol v roku 1960 pričlenený pod názvom Javorinka ku Galante.
Národnostné zloženie obyvateľstva (2021):
Slováci: 63,1%
Maďari: 27,7%
Rómovia: 0,2%
Česi: 0,5%
Národnostné zloženie obyvateľstva (2011):
Slováci: 65,3%
Maďari: 33,7%
Rómovia: 0,2%
Česi: 0,5%
Konfesionálne zloženie obyvateľstva (2001):
rímskokatolíci: 67,1%
ateisti: 20,1%
evanjelici: 6,3%
nezistené vierovyznanie: 3,5%
S rozmachom výstavby v socialistickej ére sa začali budovať aj sídliská v meste. Najväčším a najhustejšie obývaným sídliskom Galanty je Sever pri železničnej trati smer Trnava/Leopoldov. Sídlisko Sever má typickú architektúru panelových domov so 7. poschodiami. Ďalšími sú sídliská v centre mesta - SNP, Revolučná štvrť, Zornička, Nová doba a Clementisove sady.
Odľahlejšie mestské časti Hody, Nebojsa, Javorinka, Kolónia a Mládežnícka štvrť sú k mestu pripojené linkami MHD, ktoré pre mesto zabezpečuje SAD Dunajská streda. V meste premávajú 3 linky MHD.
Linky MHD Galanta:
HODY: zo Železničnej stanice - MsÚ, Sódovkáreň, Nemocnica, cez MČ Hody, Železničiarska, Sociálna poisťovňa, Kaštieľ, Lidl, Šafárikova, MsÚ - k Železničnej stanici
JAVORINKA: zo Železničnej stanice - Lekáreň, SAD, Javorinka, Námestie, MsÚ, Nemocnica, Šafárikova, Kaufland, Lidl, ZŠ M.R. Štefánika, Kaštieľ, Sociálna poisťovňa, ŽST
KOLÓNIA: zo Železničnej stanice - Sociálna poisťovňa, Kaštieľ, Areál zdravia, Štadión, Kolónia II, Kolónia, Garažd a späť
Pamiatky
Kaštieľ v časti Nebojsa, torzo monumentálnej fortifikovanej renesančnej stavby z obdobia okolo roku 1600. Stál na mieste staršej stredovekej stavby. Pôvodne išlo o štvorkrídlovú dvojpodlažnú stavbu s nárožnými vežami. Od 80. rokov chátral, z veľkej časti do súčasnosti zanikol, bol rozobratý na stavebný materiál.[5]
Renesančný esterháziovský kaštieľ, dvojpodlažná dvojtraktová stavba na pôdoryse obdĺžnika, zo 17. storočia. Pôvodne bol fortifikovaný. V druhej polovici 18. storočia prešiel barokovými úpravami, keď vzniklo súčasné riešenie fasády. Úpravami prešiel v polovici 20. storočia, obnovený bol v roku 1992. V súčasnosti sa tu nachádza Mestské kultúrne stredisko. V interiéri sa nachádzajú klenby so štukatúrami.[6] Parter je členený pásovou rustikou, poschodie je členené pilastrami a oknami s osteniami a segmentovými nadokennými rímsami. Pod oknami sú negatívne štukové zrkadlá. Vstup je situovaný v podveží centrálne umiestnenej veže s manzardovou strechou. Stavba má taktiež manzardovú strechu.
Kaštieľ Nebojsa pred zánikom
Renesančný kaštieľ
Kaštieľ v časti Hody, dvojpodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena L, z rokov 1780-1790. Súčasťou kaštieľa je kaplnka s klasicistickým hlavným oltárom a barokovým bočným oltárom s obrazom Piety. Nachádzajú sa tu valené, lunetové a korýtkové klenby. Fasády kaštieľa sú členené oknami s profilovanými šambránami. Priečeliu dominuje trojosový portikus.[7]
Rímskokatolícky Kostol sv. Štefana kráľa, jednoloďová neskorobarokovo-klasicistická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z rokov 1797-1805. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami s lunetami. Nachádza sa tu hodnotný barokový hlavný oltár, pochádzajúci zo staršieho kostola z roku 1741. Bočný oltár nesie klasicistický obraz Kľaňanie troch kráľov z konca 18. storočia. Druhý bočný oltár sv. Františka nesie obraz svätca od Viedenského maliara J. Ch. Mayra z roku 1870. Kazateľnica je klasicistická z konca 18. storočia.[8] Ďalej sa tu nachádza renesančná tumba Ladislava Kubíniho z konca 16. storočia.[9] Fasády sú členené lizénami a oknami so zaoblenými okrajmi s profilovanými šambránami s klenákmi. Barokovo prehnuté priečelie je členené pilastrami a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veže sú členené kordónovými rímsami a pilastrami, ukončené sú korunnými rímsami s terčíkmi s hodinami a zvonovitými helmicami.
Rímskokatolícka fara, dvojpodlažná pôvodne renesančná trojtraktová stavba na pôdoryse písmena L, z druhej polovice 17. storočia. Úpravami prešla v 90. rokoch 18. storočia a v roku 1986. Stojí vedľa farského kostola.[10] Fasády fary sú členené kordónovou rímsou, nárožnou bosážou a oknami so šambránami.
Kostol sv. Štefana kráľa
Priečelie kostola
Detail portálu
Neogotický esterháziovský kaštieľ, dvojpodlažná stavba na pôdoryse písmena U, z roku 1860. Stojí na mieste staršej renesančnej stavby, z ktorej bola časť hmoty inkorporovaná do súčasného kaštieľa. Po druhej svetovej vojne tu sídlilo vlastivedné úzeum. Kaštieľ postupne prechádza pamiatkovou obnovou. Po bokoch sa k poschodovej hmote pripájajú dve prízemné hospodárske krídla vytvárajúce nádvorie. Na nárožiach sú situované monumentálne veže. V interiéri je umiestnené reprezentatívne schodisko, niektoré priestory majú štukové neogotické a neorenesančné klenby. Na fasáde je umiestnená nápisová tabuľa Pavla Esterháziho z roku 1633.[11] Fasády s rizalitmi sú riešené v štýle anglickej tudorovskej gotiky. Sú členené pilastrami, pásovou rustikou a kordónovou rímsou. Korunná rímsa má dekoratívny neogotický vlys a bohato zdobené atiky s kružbami a nárožnými vežicami. Do kaštieľa sa vstupuje dvorným portikom ukončeným atikou. Nárožné veže sú lemované výraznými vežicami s cimburím. Pri kaštieli sa nachádza rozľahlý krajinársky park.
Neogotický kaštieľ pred obnovou
Renesančný kaštieľ
Jedno z bočných krídiel
Pohrebná kaplnka Esterháziovcov, neogotická centrálne orientovaná stavba z roku 1871. Je tu pochovaná rodina Jozefa Esterháziho. Obnovou prešla v roku 1998. V interiéri sa nachádza obraz Ukrižovania z doby vzniku stavby a dve barokové sochy sv. Petra a Pavla z roku 1741. Fasády kaplnky sú členené lizénovými rámami a opornými piliermi. Priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom, nad portálom je aliančný erb a rozetové okno.[12]
Vlastivedné múzeum, budova bývalej banky, dvojpodlažná eklektická budova na pôdoryse písmena U, zo začiatku 20. storočia. Od roku 1990 tu sídli múzeum.[13] Fasáde dominuje stredný rizalit ukončený segmentovým štítom s tympanónom. Horizontálne je členená pásovou rustikou a kordónovou rímsou. Okná majú profilované šambrány s klenákmi s maskarónmi.
Morové stĺpy, súbor pôvodne štyroch ochranných stĺpov vstýčených v štyroch smeroch okolo mesta po veľkej epidémii cholery v roku 1873. Dodnes sa dochovali tri zo štyroch, obnovou prešli postupne v rokoch 2003-2008. Ide o murované stavby na pôdoryse štvorca so skosenými rohmi, členené nárožnými pilastrami a nikami, ukončené sú nízou strieškou.[14]
KUBANOVIČ, Zlatko: Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava: Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. s. 284 - 285.