kresťanský apoštol From Wikipedia, the free encyclopedia
Pavol (predtým nazývaný Saul Tarzenský; cca. 5, Tarsus, Turecko – † cca. 64/65, Rím, Taliansko) známy tiež ako Pavol Apoštol[1] alebo Svätý Pavol, bol kresťanský apoštol, ktorý šíril Ježišovo učenie vo svete prvého storočia.[2] Bol všeobecne považovaný za jednu z najvýznamnejších osobností apoštolského veku.[3] Od polovice 40. do polovice 50. rokov nášho letopočtu založil niekoľko kresťanských komunít v Malej Ázii a Európe.
svätý Pavol | |
Svätý Pavol od Petra Paula Rubensa z roku 1611 | |
Biografické údaje | |
---|---|
Narodenie | cca. 5 Tarsus, Cicilia, Rímske cisárstvo |
Úmrtie | cca. 64 alebo 67 (vo veku 61 – 62 alebo 64 – 65 rokov) pravdepodobne Rím, Rímske cisárstvo |
Uctievanie | |
Atribúty | meč, kniha |
Patronát | katolíckej tlače, robotníčok, teológov a duchovných správcov, mesta Londýna, tkalcov; proti ušným chorobám, proti kŕčom, proti hadiemu uštipnutiu, proti strachu; za plodnosť polí |
Cirkev | katolícke, anglikánske, luteránske i pravoslávne cirkvi |
Sviatok | 29. jún, 25. január – obrátenie |
Odkazy | |
Pavol (multimediálne súbory na commons) | |
Podľa knihy Nového zákona Skutky apoštolov bol Pavol farizejom.[4] Zúčastnil sa na prenasledovaní prvých Ježišových učeníkov, možno Židov z helenizovanej diaspóry, ktorí konvertovali na kresťanstvo,[5] v oblasti Jeruzalema pred jeho konverziou. Nejaký čas po tom, čo Pavol schválil popravu Štefana,[6] cestoval po ceste do Damasku, aby tam našiel nejakých kresťanov a priviedol ich „spútaných do Jeruzalema“.[7] Na poludnie zažiarilo okolo neho aj tých, ktorí boli s ním, svetlo jasnejšie ako slnko, čo spôsobilo, že všetci padli na zem, pričom zmŕtvychvstalý Kristus sa slovne prihovoril Pavlovi ohľadom jeho prenasledovania.[8][9] Keď bol oslepený[10] a dostal príkaz vstúpiť do mesta, o tri dni neskôr mu Ananiáš z Damasku vrátil zrak. Po týchto udalostiach bol Pavol pokrstený a hneď začal vyhlasovať, že Ježiš Nazaretský je židovský mesiáš a Boží Syn.[11] Približne polovica obsahu knihy Skutky apoštolov podrobne opisuje život a dielo Pavla.
Štrnásť z 27 kníh Nového zákona sa tradične pripisuje Pavlovi.[12] Učenci nepopierajú, že sedem z Pavlových epištol je autentických, s rôznou mierou argumentácie o zvyšných. Pavlovo autorstvo Listu Hebrejom sa v samotnom liste neuplatňuje a už v 2. a 3. storočí sa o ňom pochybovalo. Od 5. do 16. storočia sa takmer bez pochýb akceptovalo, že autorom listu Hebrejom bol Pavol,[13] ale tento názor dnes vedci takmer všeobecne odmietajú.[14][15] O ďalších šiestich sa niektorí učenci domnievajú, že pochádzali od nasledovníkov píšucich v jeho mene, pričom použili materiál z Pavlových prežívajúcich listov a listov, ktoré napísal a ktoré už neprežili. Iní vedci tvrdia, že myšlienka pseudonymného autora sporných listov vyvoláva veľa problémov.[16]
Pavlove epištoly sú aj dnes životne dôležitými koreňmi teológie, bohoslužby a pastoračného života v latinských a protestantských tradíciách Západu, ako aj vo východných katolíckych a pravoslávnych tradíciách Východu.[17] Pavlov vplyv na kresťanské myslenie a prax bol charakterizovaný ako „hlboký, keďže je všadeprítomný“, medzi vplyvmi mnohých iných apoštolov a misionárov zapojených do šírenia kresťanskej viery.
Pochádzal z nábožnej židovskej rodiny z kmeňa Benjamin, ktorá mala rímske občianske právo. Bol vychovaný ako farizej, dostalo sa mu však zrejme aj grécke vzdelanie. Písal po grécky a citáty zo Starého zákona preberal z gréckeho prekladu. Neskôr študoval v Jeruzaleme u slávneho rabína Gamaliela I. a sám sa stal rabínom. Vyučil sa aj remeslu a bol tiež výrobcom stanov. Saul bol horlivým vyznavačom židovskej viery a z poverenia veľkňaza prenasledoval kresťanov, väznil ich a mučil. Mnohí kresťania z Jeruzalema pred prenasledovaním ušli, niektorí sa uchýlili do Damasku, kde obracali na kresťanskú vieru tamojších obyvateľov. Saul sa vybral do Damasku pochytať kresťanov a priviesť ich do Jeruzalema. Pred príchodom do Damasku mal videnie, po ktorom sa obrátil na kresťanskú vieru. Odtiaľ pochádza príslovie Obrátenie Šavla na Pavla.
Bol prvým vzdelancom medzi Kristovými učeníkmi (snáď s výnimkou evanjelistu Marka). Kresťanstvo chápal ako tretí stupeň vo vývoji zákona.
Pohania podliehajú zákonu prírodnému, zbožňujú prírodné sily ako bohov, klaňajú sa svojim výtvorom alebo zvieratám, prosto sú poddaní prírode. Je to teda aj poddanstvo zákonu tela, zbožňovanie jeho potrieb. Pohanský človek je celkom pohltený prírodou, klania sa a korí sa jej. Prijíma jej zákon, zákon boja, pomsty, krvi.
Druhou fázou vývoja zákona je zákon starožidovský. Nie je to už zákon prírody, ale „zákon otcov“, písaný kódex, vyjadrujúci vôľu jedného boha - „Jahve“, ktorý sa skrze prorokov „zjavoval“ izraelskému národu. Je to zákon Boha „Jahve“, ktorý sa často správa až príliš ľudsky, keď napríklad od Abraháma žiada smrť jeho syna Izáka, ako skúšku Abrahámovej oddanosti Bohu „Jahve“. V poslednej chvíli anjel zadržiava Abrahámovu ruku a nedovoľuje Abrahámovi obetovať syna. „Jahve“ je presvedčený o Abrahámovej oddanosti a má dôkazový materiál, pre „Jahveho“ odporcov, že človek (v tomto prípade Abrahám) neslúži „Jahvemu“ zo sebeckých dôvodov.
Kresťanstvo je zákonom lásky a pokoja.
Vo väčšine kresťanských cirkví sa sviatok sv. apoštola Pavla slávi 29. júna spoločne s apoštolom Petrom.
V gréckokatolíckej cirkvi sviatku svätých apoštolov Petra a Pavla predchádza tzv. Petro-pavlovský alebo Apoštolský pôst (ľudovo nazývaný Petrovka).
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paul the Apostle na anglickej Wikipédii.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.