Medzinárodní filmový festival v Košiciach From Wikipedia, the free encyclopedia
Medzinárodný filmový festival Art Film, skrátene MFF Art Film (staršie názvy Art Film Fest, Artfilm) je medzinárodný filmový festival, ktorý vznikol v roku 1993, po vzniku samostatného Slovenska. Je najdlhšie organizovaným medzinárodným filmovým festivalom bez prerušenia. Od roku 2016 sa festival koná v Košiciach. Podujatie sa už tradične koná od 21. do 28. júna.[2][3] Festival sprevádzajú rôzne autogramiády, diskusie, koncerty a workshopy. Každoročne sem zavítajú tisícky divákov, medzi ktorých patria – milovníci filmu, laická verejnosť, študenti, umelci, filmoví profesionáli a samozrejme známe osobnosti filmového sveta.[4][5]
MFF Art Film | |
Druh | medzinárodný filmový festival |
---|---|
Vznik | 14. jún 1993 |
Dátum konania | 21. jún – 28. jún 2024 |
Miesto konania | Košice, Slovensko |
Ocenenia | Hercova misia Zlatá kamera Modrý anjel |
Producent | Ján Kováčik |
Hovorca | Juraj Čurný |
Umelecký riaditeľ | Martin Palúch |
Počet návštevníkov | ~25 000[1] |
Organizátor | ART FILM FEST s.r.o. |
Web | Oficiálna stránka |
Tradícia tohto festivalu vznikla vďaka iniciatíve filmového režiséra a dlhoročného umeleckého riaditeľa festivalu Petra Hledíka. Podľa Hledíka vznik samotného festivalu závisel od doby. Práve na začiatku 90. rokov zanikali filmové štúdiá na Kolibe, rýchlo ubúdali finančné prostriedky na slovenskú kinematografiu a filmy sa takmer prestali nakrúcať.[6]
Prvý ročník sa uskutočnil 14. júna 1993 v Trenčianskych Tepliciach pod záštitou UNESCO. Festival bol akousi komornou prehliadkou dokumentárnych filmov. Premietanie sa konalo len v jednom kine a len pre dve stovky divákov.[6]
Z toho malého stretnutia filmových tvorcov a fanúšikov sa v priebehu rokov stala jedna z najvýznamnejších kultúrnych udalostí na Slovensku. Vďaka neskôršiemu rozšíreniu festivalu aj do Trenčína, Artfilm pritiahol množstvo nových divákov. V roku 1993 Artfilm navštívilo len 300 divákov. No v roku 2009 privítal až 25 tisíc návštevníkov.[6]
Keďže rok 1992 bol medzinárodným rokom baroka a pri tejto príležitosti vzniklo mnoho filmov, prvý ročník festivalu v roku 1993 bol venovaný filmom o baroku. Keďže v tomto čase došlo aj k zániku Česko-Slovenska, organizátori učinili rozhodnutie urobiť aj prehliadku dokumentárnej tvorby z obdobia Československa. Hviezdou prvého ročníka sa stal britský avantgardný filmár Peter Greenaway.[6]
Okolo roku 1995 si organizátori uvedomili, že premietanie len dokumentárnych filmov, je veľmi limitujúce a tak programovú ponuku festivalu rozšírili. Prvým výrazným medzníkom v histórii Artfilmu bol rok 1995. Vtedy festival po prvý krát zmenil svoje zameranie a stal sa prehliadkou filmov o umení a umelcoch. V tomto roku bola po prvý raz udelené aj ocenenie Hercova Misia – Actor’s Mission Award. Jej prvým laureátom sa stal taliansky herec Franco Nero.[6]
Do roku 2015 si Hercovu misiu osobne prevzalo až 56 slovenských, českých i svetových hereckých osobností. Medzi týmito osobnosťami sú aj slávni jedinci ako Ben Kingsley, Gérard Depardieu, Jeremy Irons, Isabelle Huppert, Geraldine Chaplin, Klaus Maria Brandauer, Erland Josephson, Jacqueline Bisset, Omar Sharif, Jean-Paul Belmondo, ale aj Vlastimil Brodský, Iva Janžurová, Zdeněk Svěrák, Josef Abrhám, Jozef Kroner, Juraj Kukura, Marián Labuda a další prominenti svetovej, českej i slovenskej hereckej scény.[6]
V roku 1997 bola do programu po prvý raz zaradená súťaž celovečerných hraných filmov. Tento rok priniesol premietania aj do Trenčína.[6]
V roku 2001 sa začalo, popri hercoch oceňovať aj domácich a zahraničných filmových profesionálov rôznych filmárskych povolaní. Cena Zlatá kamera sa udeľuje za výrazný prínos do oblasti kinematografie. Cenu doposiaľ získalo 36 filmových osobností ako napríklad Roman Polanski, Jean-Claude Carriére, Emir Kusturica, Ettore Scola, Andrej Končalovskij, Ulrich Seidl, Andrzej Wajda, Martin Hollý, Juraj Jakubisko, Dušan Hanák a mnohí ďalší.[6]
Od roku 2002 sa Artfilm začal nazývať ako festival filmového umenia a od tejto doby mu dominujú celovečerné hrané filmy z celého sveta. Tento rok priniesol aj obľúbené kino pod holým nebom – Kočovný kinematograf bratov Čadíkovcov. V roku 2005 festival organizačne prevzal produkčný dom Forza, ktorý Artfilm stabilizoval po personálnej aj finančnej stránke. Prezidentom festivalu sa stal Milan Lasica, viceprezidentom a riaditeľom Hercovej misie a Zlatej kamery Peter Hledík. 15 rokov existencie Artfilmu priniesol rok 2007 a do svojej histórie si tak festival zapísal 105 festivalových dní, počas ktorých sa premietlo viac ako 1500 celovečerných, strednometrážnych aj krátkých hraných filmov, ale aj množstvo animovaných, dokumentárnych a experimentálnych filmových diel.[6]
Novým programovým riaditeľom sa stal v roku 2009 Peter Nágel a Artfilm zmenil svoj názov na dnešný Art Film Fest. Festival navštívilo 24 tisíc priaznivcov, čo značilo výrazné oživenie v oku diváka.[6][1]
Art Film Fest po 23 rokoch zmenil miesto konania. V roku 2016 sa stali Košice novým mestom v ktorom sa festival koná do dnes. Festival sa už tradične koná od 14. do 22. júna v priestoroch košickej Kunsthalle, Kulturparku, kinosále Starej radnice (bývalé Kino Slovan), Kine Úsmev v Tabačke Kulturfabrik a Amfiteátri. V nasledujúcich rokoch sa podľa plánov mesta majú postupne zrekonštruovať aj iné vhodné priestory, rovnako využiteľné pre festival - Kino Družba, ďalší objekt v Kulturparku ale aj Záhradné kino.[7][3]
1. decembra 2023 nastala zmena identity a mena festivalu na MFF Art Film resp. jeho anglický ekvivalent IFF Art Film.[8]
MFF Art Film má viaceré súťažné kategórie a ocenenia. Súťaž hraných filmov hodnoti 5-členná a súťaž krátkych filmov 3-členná medzinárodná porota. Do oboch porôt sú dopredu nominovaní odborníci z rôznych filmových profesií.[2]
Prihlásiť sa môžu len hrané filmy vyprodukované za predchádzajúci a aktuálny rok. Súťaž je určená najmä začínajúcim tvorcom – prihlásiť je môžné len debuty alebo druhý a tretí film režiséra.[2]
Súťaž nie je žánrovo obmedzená – môžu sa prihlasovať hrané, dokumentárne, animované a iné filmy.[2]
Hercova misia je ocenenie udeľované od roku 1995.[9] So ziskom ocenenia bola spojená tradícia pripevnenia ceduľky s menom oceneného na most Slávy, ktorý sa nachádza v Trenčianskych Tepliciach.[10]
Nositelia:[11]
Rok festivalu | Laureát | Národnosť laureáta |
---|---|---|
1995 | Franco Nero | Taliansko |
1996 | Gina Lollobrigida | Taliansko |
Alberto Sordi | Taliansko | |
Jozef Kroner | Slovensko | |
1997 | Geraldine Chaplinová | USA |
Vlastimil Brodský | Česko | |
1998 | Mari Törőcsiková | Maďarsko |
Erland Josephson | Švédsko | |
Annie Girardotová | Francúzsko | |
1999 | Iva Janžurová | Česko |
Michele Placido | Taliansko | |
Daniel Olbrychski | Poľsko | |
Sophia Lorenová | Taliansko | |
2000 | Ladislav Chudík | Slovensko |
Jana Brejchová | Česko | |
Catherine Deneuve | Francúzsko | |
2001 | Jiří Bartoška | Česko |
Emília Vášáryová | Slovensko | |
Jean-Paul Belmondo | Francúzsko | |
2002 | Božidara Turzonovová | Slovensko |
Bolek Polívka | Česko | |
Ornella Muti | Taliansko | |
2003 | Klaus Maria Brandauer | Rakúsko |
György Cserhalmi | Maďarsko | |
Jiřina Bohdalová | Česko | |
Jerzy Stuhr | Poľsko | |
2004 | Květa Fialová | Česko |
Štefan Kvietik | Slovensko | |
2005 | Dagmar Veškrnová–Havlová | Česko |
Nastassja Kinski | Nemecko | |
2006 | Lubomír Lipský | Česko |
Jacqueline Bisset | Spojené kráľovstvo | |
2007 | Isabelle Huppertová | Francúzsko |
Mirjana Karanović | Srbsko | |
Marián Labuda | Slovensko | |
2008 | Chiara Caselli | Taliansko |
Omar Sharif | Egypt | |
Ivan Palúch | Slovensko | |
Liv Ullmannová | Nórsko | |
2009 | Jeremy Irons | Spojené kráľovstvo |
Jaromír Hanzlík | Česko | |
2010 | Gérard Depardieu | Francúzsko |
Milan Kňažko | Slovensko | |
Josef Abrhám | Česko | |
2011 | János Bán | Maďarsko |
Zdeněk Svěrák | Česko | |
Zuzana Kronerová | Slovensko | |
2012 | Emmanuelle Béart | Francúzsko |
Miroslav Donutil | Česko | |
Ben Kingsley | Spojené kráľovstvo | |
2013 | Martin Huba | Slovensko |
Július Satinský Satinský dostal pamätnú tabuľu za roky 2002 až 2013. | Slovensko | |
Barbora Bobuľová | Slovensko | |
2014 | Ivan Trojan | Česko |
Claudia Cardinaleová | Taliansko | |
2015 | Anna Geislerová | Česko |
Juraj Kukura | Slovensko | |
2016 | Lazar Ristovski | Srbsko |
Karel Roden | Česko | |
2017 | Ondřej Vetchý | Česko |
Magda Vášáryová | Slovensko | |
2018 | Zuzana Mauréry | Slovensko |
Ivana Chýlková | Česko | |
2019 | Jiří Lábus | Česko |
2020 | – (ročník zrušený – pandémia COVID-19) | – |
2021 | Petr Nárožný | Česko |
2022 | – (ročník zrušený – chýbajúce financie)[12] | – |
2023 | Zdena Studenková | Slovensko[13] |
Eva Holubová | Česko[14] | |
2024 | Antónia Lišková | Slovensko Taliansko[15] |
Maroš Kramár | Slovensko[15] | |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.