český herec From Wikipedia, the free encyclopedia
Vlastimil Brodský, priateľmi a kolegami prezývaný Bróďa (* 15. december 1920, Hrušov nad Odrou – † 20. apríl 2002, Slunečná) bol český herec, dlhoročný člen hereckého súboru Divadla na Vinohradech.
Vlastimil Brodský | |
---|---|
Narodenie | 15. december 1920 Hrušov nad Odrou, Česko |
Úmrtie | 20. apríl 2002 (81 rokov) Slunečná, Česko |
Povolanie | herec |
V čase jeho štúdia na gymnáziu sa s ním rodičia presťahovali zo Sliezska do Prahy. V decembri roku 1939 zložil skúšky do elévského zboru - súkromnej hereckej školy E. F. Buriana, založenej pri jeho slávnom divadle D40.[1] K pedagógom tu okrem Buriana patrila napr. Lola Skrbková a Nina Jirsíková. Pôvodne sa tu chcel zlepšiť v tanci (vedel stepovať a dokonca viedol aj tanečné kurzy), ale Burian si všimol jeho talent a odporučil mu dráhu hereckú. V sezóne 1939/1940 sa začal Brodský objavovať v zbore v Burianových hrách, prvým samostatným javiskovým prejavom bolo potom v D41 vystúpenie v Zeyerovej Staré histórii, kde stvárnil úspešne niekoľko osôb a predmetov, napr. muzikanta, nosiča, okno a zámok.[2] Keď nacisti v roku 1941 Buriana zatkli a divadlo zavreli, chvíľu ešte zotrval v tu ustavenom a Františkom Salzerom vedenom Divadle Na Poříčí, tretej scéne Divadla na Vinohradoch,[3] neskôr spoločne s ostatnými spolužiakmi pomohol rozbehnúť pololegálne divadlo Větrník. Divadlo sídlilo v rokoch 1941 - 1944 v Divadélku pro 99 vo výstavnej sieni U Topičů na Národní třídě, v roku 1944 potom krátko v ženskom klube v ulici Ve Smečkách. Vo Větrníku boli partnermi Brodského napríklad Zdeněk Míka, Zdeněk Řehoř, Stella Zázvorková a konzervatoristi Jaromír Pleskot a Radovan Lukavský.[4] Súbežne s pôsobením vo Větrníku hral aj v Pražském dětském divadle Míly Mellanovej. V roku 1944 odišiel z Větrníka a založil spolu s niekoľkými kolegami Pražské divadelní studio, ktoré sa však po nevydarenej premiére rozpadlo.[5]
Vrátil sa späť do Větrníka a v máji 1946 odišiel s niekoľkými hercami do Divadla satiry (vtedy ešte nepôsobilo na svojej neskoršej scéne vo Vodičkovej ulici), kde pôsobil v sezóne 1946 - 47 a na chvíľu sa potom ešte vrátil k E. F. Burianovi do divadla D47.
Sklamaný vtedajším umeleckým a politickým smerovaním svojho majstra prešiel nakoniec so skupinou mladých hercov (O. Krejča, A. Hegerlíková, Z. Řehoř, Z. Dítě) za Jiřím Frejkom,[6] do Divadla na Vinohradech [7] kde zotrval aj po Frejkovom odchode a po vzniku Divadla československej armády a bol členom súboru až do roku 1990[8] a aj neskôr tu pôsobil ako stály hosť.
V postavách, ktoré stvárnil, objavoval ľudskú obyčajnosť, svoje postavy vystihoval poetickou skratkou, jeho komika bola označovaná za neobyčajne ľudskú. Býval charakterizovaný ako tragikomický typ herca.[9]
Od roku 1946 sa objavoval pravidelne vo filme. Spolupracoval napr. s Otakarom Vávrom, Martinom Fričom a našiel spoločný umelecký pohľad so Zdeňkom Podskalským, v ktorého niekoľkých filmoch sa neskôr objavil.[10] Ako jediný český herec získal cenu Berlínskeho medzinárodného filmového festivalu Zlatý medveď za rolu v nemeckom filme Jakub lhář, zápornú postavu si zahral aj v oscarovej snímke Ostře sledované vlaky. V roku 2002 získal Českého leva za najlepší mužský herecký výkon v hlavnej úlohe vo filme Babí léto.
Bol tiež výborným rozhlasovým a dabingovým hercom, niekoľko desiatok rokov pôsobil vČeskoslovenskom rozhlase ako populárny škriatok Hajaja, ktorý čítal každý deň deťom rozprávky na dobrú noc.[11] Na gramofónových platniach vyšli Hajajovy pohádky (Supraphon), Brodský nahovoril tiež napr. postavu Švejka v Osudech dobrého vojáka Švejka (Ultraphon), Bondyho vo Válce s mloky (Supraphon), alebo tatka Šmolku v seriáli Šmolkovia.
Z rozvedeného prvého manželstva s tenistkou Bíbou Křeplkovou pochádza jeho syn Marek Brodský a z rozvedeného druhého manželstva s herečkou Janou Brejchovu pochádza jeho dcéra Tereza Brodská, herečka.
Dňa 20. apríla 2002 spáchal samovraždu.[12][13]
Je po ňom pomenovaná ulica v Prahe.
Pochovaný je spolu s rodičmi v Slnečnej, kde mal chalupu, na tamojšom cintoríne.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.