Kinematografia

Kinematografia alebo film^[1][2] je súhrn všetkých zložiek filmového diania a jeho organizácie, spravidla v rámci jedného štátu. Pojem zahŕňa filmovú výrobu, filmovú techniku, filmovú tvorbu, filmovú dokumentáciu (pozri filmografia), filmové archívnictvo, filmovú kritiku, filmovú vedu (filmológiu), filmové školstvo, filmové kluby a filmovú distribúciu.^[3]

O iných významoch výrazu Kinematografia pozri Kinematografia (rozlišovacia stránka).

Kinematografie podľa štátov, národov, etník alebo historických území

Francúzska kinematografia

Najstaršia kinematografia na svete. Jeden s prvých filmov bol Príchod vlaku do stanice La Ciotat od bratov Lumiérovcov.

Africká kinematografia

Z územných, historických, jazykových a iných hľadísk sa ešte v 70. rokoch 20. storočia uplatňovalo delenie africkej kinematografie do piatich oblastí:

• Egypt,
• Maghreb (Alžírsko, Maroko, Tunis),
• frankofónna čierna Afrika,
• anglofónna čierna Afrika,
• tzv. Biela Afrika (Angola, Mozambik, Južná Afrika, Rodézia resp. dnešné Zimbabwe).

Až do roku 1960 bola africká kinematografia zastúpená len egyptskou kinematografiou. Oblasť Maghrebu predstavovala zaujímavú exotickú kulisu (púšť, zvyšky starej civilizácie, bazáre atď.) pre zahraničných filmárov, avšak národné kinematografie tu vznikli až po nadobudnutí nezávislosti jednotlivých štátov, teda napr. v roku 1956 v Tunise a v roku 1962 v Alžírsku. Dovtedajšia filmová tvorba patrila skôr do kinematografií koloniálnych mocností, spomedzi ktorých v Maghrebe dominanovalo Francúzsko (pozri francúzska koloniálna ríša). Oblasť čiernej resp. subsaharskej Afriky zväčša zaostávala za týmto vývojom.^[4]

Albánska kinematografia

Začínala sa formovať po roku 1945, pričom vzhľadom na komunistický režim v krajine jej etablovanie prebiehalo pod vplyvom sovietskej kinematografie. Prví albánski filmári študovali na Všeruskom štátnom inštitúte kinematografie v Moskve a Filmovej a televíznej fakulte Akadémie múzických umení v Prahe. Za prvý „čisto“ albánsky (celovečerný) film sa pokladá filmová dráma Tana (1957) režiséra Kristaqa Dhamu.^[5]

Americká kinematografia (kinematografia Spojených štátov)

Spojené štáty stáli spolu s Francúzskom a Nemeckom pri počiatkoch kinematografie ako takej. Prvé verejné filmové predstavenie v Amerike sa konalo v New Yorku 16. apríla 1896. Tie mali najskôr podobu premietania filmového pásu v kinoautomatoch, následne sa pätnásť až tridsaťminútové filmy stali súčasťou programu varientných divadiel a v roku 1902 sa začali stavať prvé kiná. Prvým významným americkým filmom je dvanásťminútový western The Great Train Robbery (1903) režiséra Edwina S. Portera. V roku 1907 vznikol prvý malý ateliér na predmestí Los Angeles v Hollywoode, ktorý sa postupne stal najväčším centrom filmového priemyslu na svete.^[6]

Anglická kinematografia

Etabloval sa približne v rovnakom čase, kedy vznikal francúzsky, nemecký a americký film. Jedno z prvých filmových predstavení sa konalo 17. februára 1896 v Londýne.^[7]

Arabská kinematografia

Zahŕňa rozsiahlu oblasť severnej Afriky a Stredného východu. Začala sa konštituovať po druhej svetovej vojne, pričom o vlastných kinematografiách arabského sveta možno hovoriť v 60. rokoch 20. storočia.^[8]

Argentínska kinematografia

Prvý argentínsky hraný film vznikol v roku 1906, rozmach argentínskej kinematografie ale nastal až v období prvej svetovej vojny a potom v 30. rokoch 20. storočia.^[9]

Austrálska kinematografia

Počiatky austrálskej kinematografie siahajú do konca 19. storočia. V oblasti hraného filmu dosiahla veľký rozmach v 20. rokoch 20. storočia, naproti tomu v období po druhej svetovej vojny väčšinu austrálskych filmov vyprodukovali zahraničné filmové štáby.^[10]

Belgická kinematografia

Film sa v Belgicku začal rozvíjať už v počiatkoch kinematografie ako takej, vplyvom bratov Lumièrovcov.^[11]

Bolívijska kinematografia

Prvý celovečerný film bola historická romantická filmová dráma Warawara (1930).^[12]

Brazílska kinematografia

Brazílska kinematografia stála na počiatku dejín filmu v Latinskej Amerike. Prvé krátkometrážne filmy sa v Brazílii začali nakrúcať už okolo v roku 1897 a hrané filmy dlhšej metráže vznikali od roku 1907.^[13]

Bulharská kinematografia

Bulharská kinematografia vznikla ešte v ére nemého filmu, jej vývoj bol však výrazne utlmený zvýšenými nákladmi na výrobu po nástupe zvukového filmu a politickou nestabilitou +po prvej svetovej vojne.^[14]

Černošská kinematografia

Pojem zahŕňa afroamerickú kinematografiu, ktorá sa plne konštituovala v rámci americkej kinematografie v období 60. rokov 20. storočia, a časť africkej kinematografie, kde je súčasťou viacerých etnických, kultúrnych, jazykových a národných celkov.

V americkej kinematografii boli černošské postavy pôvodne objektom rasistických predsudkov, no v 30. a 40. rokoch 20. storočia už vznikali filmy, v ktorých černoch vystupoval ako hlavná postava. V tomto smere bol prvým významným počinom film režiséra Dudleyho Murphyho The Emperor Jones (1933), filmová adaptácia rovnomennej tragédie Eugena O’Neilla z roku 1920. Vo filme stvárnil hlavnú postavu spevák a divadelný herec Paul Robeson. V 50. rokoch 20. storočia do popredia vystúpili sociálne otázky života amerických černochov.^[15]

Čínska kinematografia

V 20. rokoch 20. storočia vznikli prvé malé filmové ateliéri v Šanghaji, Pekingu a Hongkongu, k etablovaniu vlastnej kinematografie ale došlo až po roku 1949, pod vplyvom komunistického režimu, ktorý ako primárne námety dával filmárom spracovať boj proti Japoncom a Kuomintangu.^[16]

Referencie

1. Blech, Richard, ed. (1993), „film“, Encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 239, ISBN 80-215-0219-3
2. Blech, Richard, ed. (1974), „film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 182
3. Blech, Richard, ed. (1974), „kinematografia“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 299
4. Blech, Richard, ed. (1974), „africký film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 11-12
5. Blech, Richard, ed. (1974), „albánsky film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 13
6. Blech, Richard, ed. (1974), „americký film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 13
7. Blech, Richard, ed. (1974), „anglický film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 36
8. Blech, Richard, ed. (1974), „arabský film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 44
9. Blech, Richard, ed. (1974), „argentínsky film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 45
10. Blech, Richard, ed. (1974), „austrálsky film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 52
11. Blech, Richard, ed. (1974), „belgický film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 66
12. Blech, Richard, ed. (1974), „bolívijský film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 77
13. Blech, Richard, ed. (1974), „brazílsky film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 85
14. Blech, Richard, ed. (1974), „bulharský film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 94
15. Blech, Richard, ed. (1974), „černošský film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 129
16. Blech, Richard, ed. (1974), „čínsky film“, Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 130

Literatúra

• Blech, Richard, ed. (1974), Malá encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, str. 135
• Blech, Richard, ed. (1993), Encyklopédia filmu (1. vyd.), Bratislava: Vydavateľstvo Obzor, ISBN 80-215-0219-3

Externé odkazy

Filmový portál

• Encyclopaedia Beliana