francúzsky herec From Wikipedia, the free encyclopedia
Jean-Paul Belmondo (* 9. apríl 1933, Neuilly-sur-Seine, Francúzsko – † 6. september 2021, Paríž, Francúzsko[4][5][6][7]) bol francúzsky herec, kaskadér, boxer a producent.[8][9]
Jean-Paul Belmondo | |
---|---|
Jean-Paul Belmondo v roku 2001. | |
Narodenie | 9. apríl 1933 Neuilly-sur-Seine, Francúzsko |
Úmrtie | 6. september 2021 (88 rokov) Paríž, Francúzsko |
Rodné meno | Jean-Paul Charles Belmondo |
Prezývky | Bébel |
Alma mater | École alsacienne, Conservatoire national supérieur d'art dramatique, Lycée Louis-le-Grand |
Povolanie | herec |
Roky pôsobenia | 1960 – 2015 |
Národnosť | francúzska |
Štát pôsobenia | Francúzsko |
Manželka | Élodie Constantin (1959 – 1968), Natty Tardivel (2002 – 2008) |
Priateľka | Ursula Andress (1965 – 1972), Laura Antonelli (1972 – 1980), Carlos Sotto Mayor (1980 – 1987), Barbara Gandolfi (2008 – 2012) |
Syn | Paul Belmondo |
Dcéra | Patricia Belmondo, Florence Belmondo, Stella Belmondo |
Otec | Paul Belmondo |
Matka | Madeleine Reinaud-Richard |
Brat | Alain Belmondo |
Sestra | Muriel Belmondo |
Slovenský dabing | Štefan Bučko, Boris Farkaš a Martin Kaprálik[1] |
Český dabing | Jiří Krampol, Jan Tříska, Miroslav Moravec, Ladislav Mrkvička a Petr Rychlý[2][3] |
Výška | 1,76 m |
Jeden z predstaviteľov novej francúzskej filmovej vlny a taktiež jeden z najznámejších filmových symbolov Francúzska druhej polovice 20. storočia.[10][11] Na svojom konte má cez 80 filmových titulov, pričom od 60. rokov hral prevažne hlavné úlohy.[10][12] Bol známy tým, že kaskadérske kúsky vo svojich filmoch robil sám.[13][14] V našich končinách bol známy filmami ako Zviera, Veselá Veľká noc, Profesionál či Super finta, kde mu prepožičal hlas český herec Jiří Krampol.[15][16][17]
Pochádzal z umeleckej rodiny, jeho otec Paul Belmondo bol francúzsky sochár, matka Madeleine Reinaud-Richard (sicílskeho pôvodu) bola maliarka a tanečnica. Brat Alain je filmový režisér a producent, sestra Muriel je herečka a baletka.
Mladý Belmondo sa o školu veľmi nezaujímal, bol nedisciplinovaný a bavil ho najmä futbal a box. Vo veku 16 rokov sa rozhodol, že sa stane hercom. Od roku 1951 sa zúčastňoval kurzov na Národnej akadémii dramatických umení (Conservatoire national supérieur d'art dramatique), ako regulárneho študenta ho však prijali až v roku 1952. V roku 1953 si zobral za manželku Elodie Constantinovú, s ktorou mal tri deti: dcéry Patriciu (* 1958, zomrela pri požiari v roku 1994) a Florence (* 1960) a syna Paula (* 1963).
Filmová kariéra Jeana-Paula Belmonda sa začala v krátkom filme Molière (1956), no jeho prvou veľkou filmovou úlohou bola postava anti-hrdinu Michela Poiccarda vo filme Na konci s dychom režiséra Jeana-Luca Godarda z roku 1960. Neskôr účinkoval vo filozofickom filme Jeana-Pierra Melvilla Kňaz Léon Morin (1961) a ďalších dvoch Godardových filmoch (Žena je žena (1961) a Bláznivý Petríček (1965)). Postupne sa začal presadzovať v komerčnejších projektoch, najmä v akčných filmoch alebo komédiách, ako Cartouche (1962), Muž z Ria (1964) či Muž z Hongkongu (1965) režiséra Philippa de Brocu.[18] Až do polovice osemdesiatych rokov hrával Belmondo najmä akčných, často cynických hrdinov. Neskôr sa sústreďoval na divadlo a po mŕtvici v roku 2001 sa na chvíľu stiahol z verejného života.
Začiatkom 21. storočia sa Belmondo zúčastnil slovenského filmového festivalu Art Film Fest v Trenčianskych Tepliciach, kde ho zvečnili na Moste slávy.[19][20][21] V apríli 2007 ho vyznamenali najvyšším francúzskym štátnym vyznamenaním Radom čestnej légie a neskôr v Cannes Zlatou palmou za celoživotné dielo (2011).[22] V roku 2008 natočil svoj posledný celovečerný film – drámu Muž a jeho pes.
So svojou poslednou manželkou Natty mal dcéru Stellu (* 2003), ktorá sa stala modelkou. Rád udržiaval vzťahy s hercami: Alain Delon, Michel Beaune, Pierre Vernier, Charles Gérard alebo Robert Hossein.[23] Zo svojim synom Paulom natočil koncom roka 2015 dokument Belmondo podľa Belmonda, ktorý popisuje Belmondov celoživotný príbeh.
Zomrel vo svojich osemdesiatich ôsmich rokoch vo svojom dome pri Quai d’Orsay v dôsledku dlhodobo zlého zdravotného stavu.[24][25][26] Na jeho pohreb prišlo veľa významných osobnosti (Jean Dujardin, Michel Hazanavicius, Bérénice Bejo, Guillaume Canet, Marion Cotillard, Vladimir Cosma, Michel Drucker, Gilles Lellouche).[27] Zúčastnil sa aj francúzsky prezident Emmanuel Macron, ktorý čítal smútočný prejav.[28] Jeho telo bolo spopolnené v krematóriu cintorína Père-Lachaise.
Neďaleko mosta Bir-Hakeim bola 12. apríla 2023 slávnostne otvorená Promenade Jean-Paul-Belmondo[29] a jeho meno nesie aj ulica v Chantepie.
Rok | Názov | Postava | Režisér |
1958 | Priatelia na nedeľu (Les Copains du dimanche) | Trebois | Henri Aisner |
1958 | Buď pekná a mlč (Sois belle et tais-toi) | Pierrot | Marc Allégret |
1959 | Charlotta a jej Jules (Charlotte et son Jules) – krátkometrážny | Jules | Jean-Luc Godard |
1959 | Na dva zámky (À double tour) | Laszlo Kovacs | Claude Chabrol |
1959 | Anjel na zemi (Mademoiselle Ange) | Michel Barrot | Géza von Radványi |
1960 | Na konci s dychom (À bout de souffle) | Michel Poiccard | Jean-Luc Godard |
1960 | Veľký risk (Classe tous risques) | Eric Stark | Claude Sautet |
1960 | (Moderato cantabile) | Chauvin | Peter Brook |
1960 | Horalka (La ciociara / La Paysanne aux pieds nus) | Michel de Libero | Vittorio De Sica |
1960 | Francúzka a láska (La Française et l'Amour) – poviedkový | Gilles | Henri Verneuil |
1960 | Vrchárka (La Ciociara) | Michele de Libero | Vittorio De Sica |
1961 | Statok (Le Mauvais Chemin) | Amerigo | Mauro Bolognini |
1961 | Kňaz Léon Morin (Léon Morin, prêtre) | Léon Morin | Jean-Pierre Melville |
1961 | Žena je žena (Une femme est une femme) | Alfred Lubitsch | Jean-Luc Godard |
1961 | Muž menom La Rocca (Un nommé La Rocca) | Roberto La Rocca | Jean Becker |
1962 | Udavač (Le Doulos) | Silien | Jean-Pierre Melville |
1962 | Cartouche | Louis-Dominique Bourguignon | Philippe de Broca |
1962 | Opica v zime (Un singe en hiver) | Gabriel Fouquet | Henri Verneuil |
1963 | (Mare matto) | Il Livornese | Renato Castellani |
1963 | Banánová šupka (Peau de banane) | Michel Thibault | Marcel Ophüls |
1963 | (Dragées au poivre) | Raymond | Jacques Baratier |
1963 | Najstarší Fercheaux (L'Aîné des Ferchaux) | Michel Maudet | Jean-Pierre Melville |
1963 | Najkratší deň (Il giorno più corto) | sicílsky dedič | Sergio Corbucci |
1964 | Muž z Ria (L'Homme de Rio) | Adrien Dufourquet | Philippe de Broca |
1964 | 100 000 dolárov na slnku (Cent mille dollars au soleil) | Rocco | Henri Verneuil |
1964 | Záhadný kontraband (Échappement libre) | David Ladislas | Jean Becker |
1964 | Víkend na Zuydcoote (Week-end à Zuydcoote) | Julien Maillat | Henri Verneuil |
1964 | Hon na muža (La Chasse à l'homme) | Fernand | Édouard Molinaro |
1965 | (Par un beau matin d'été) | Francis | Jacques Deray |
1965 | Bláznivý Petríček (Pierrot le fou) | Pierrot (Ferdinand Griffon) | Jean-Luc Godard |
1965 | Muž z Hongkongu (Les Tribulations d'un Chinois en Chine) | Arthur Lempereur | Philippe de Broca |
1966 | Sympatický darebák (Tendre Voyou) | Antoine Maréchal | Jean Becker |
1966 | Horí v Paríži? (Paris brûle-t-il?) | Pierrelot – Yvon Morandat | René Clément |
1967 | Casino Royale | francúzsky legionár | Ken Hughes |
1967 | Zlodej z Paríža (Le Voleur) | Georges Randal | Louis Malle |
1968 | Ho! | François Holin | Robert Enrico |
1968 | (Le Démoniaque) | vlastná úloha | René Gainville |
1969 | Veľký šéf (Le Cerveau) | Arthur Lespinasse | Gérard Oury |
1969 | Siréna od Mississippi (La Sirène du Mississippi) | Louis Mahé | François Truffaut |
1969 | Muž, ktorý se mi páči (Un homme qui me plaît) | Henri | Claude Lelouch |
1970 | Borsalino | François Capella | Jacques Deray |
1971 | Manželia z roku II (Les Mariés de l'an II) | Nicolas Philibert | Jean-Paul Rappeneau |
1971 | Korisť (Le Casse) | Azad | Henri Verneuil |
1972 | Doktor Popaul (Docteur Popaul) | Paul Simay | Claude Chabrol |
1972 | Smola (La Scoumoune) | Roberto Borgo | José Giovanni |
1973 | Následník (L'Héritier) | Bart Cordell | Philippe Labro |
1973 | Muž z Acapulca (Le Magnifique) | François Merlin / Bob Saint-Clar | Philippe de Broca |
1974 | Stavisky | Alexandre Stavisky | Alain Resnais |
1975 | Nenapraviteľný (L'Incorrigible) | Victor Vauthier | Philippe de Broca |
1975 | Strach nad mestom (Peur sur la ville) | Jean Letellier | Henri Verneuil |
1976 | Lovec hláv (L'Alpagueur) | Roger Pilard | Philippe Labro |
1976 | Telo môjho nepriateľa (Le Corps de mon ennemi) | François Leclercq | Henri Verneuil |
1977 | Zviera (L'Animal) | Mike Gaucher / Bruno Ferrari | Claude Zidi |
1979 | Policajt alebo darebák (Flic ou voyou) | Stanislas Borowitz / Antonio Cerutti | Georges Lautner |
1980 | Gašparko (Le Guignolo) | Alexandre Dupré | Georges Lautner |
1981 | Profesionál (Le Professionnel) | Josselin Beaumont, Joss | Georges Lautner |
1982 | Eso es / Eso všetkých es (L'As des as) | Jo Cavalier | Gérard Oury |
1983 | Dobrodruh / Osamelý bežec (Le Marginal) | Philippe Jordan | Jacques Deray |
1984 | Mrchožrúti / Zdochlinári (Les Morfalous) | Pierre Augagneur | Henri Verneuil |
1984 | Veselá Veľká noc (Joyeuses Pâques) | Stéphane Margelle | Georges Lautner |
1985 | Senzi finta (Hold-up) | Grimm | Alexandre Arcady |
1987 | Samotár (Le Solitaire) | Stan Jalard | Jacques Deray |
1988 | Cesta rozmaznaného dieťaťa (Itinéraire d'un enfant gâté) | Sam Lion | Claude Lelouch |
1992 | Neznámy v dome (L'Inconnu dans la maison) | Jacques Loursat | Georges Lautner |
1995 | Sto a jedna noc (Les Cent et Une Nuits de Simon Cinéma) | Bébel | Agnès Varda |
1995 | Bedári 20. storočia (Les Misérables) | Henri Fortin / Jean Valjean | Claude Lelouch |
1996 | Désiré | Désiré | Bernard Murat |
1998 | Polovičná šanca (Une chance sur deux) | Léo Brassac | Patrice Leconte |
1999 | Možno (Peut-être) | Ako | Cédric Klapisch |
2000 | Herci (Les Acteurs) | Jean-Paul Belmondo | Bertrand Blier |
2000 | Amazonka (Amazone) | Édouard | Philippe de Broca |
2009 | Muž a jeho pes (Un homme et son chien) | Charles | Francis Huster |
2015 | Belmondo o Belmondovi / Belmondo podľa Belmonda (Belmondo par Belmondo) – dokument | vlastná úloha | Régis Mardon |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.