Francúzska nová vlna
filmové hnutie From Wikipedia, the free encyclopedia
Francúzska nová vlna je pojem vo francúzskej kinematografii typický pre roky 1958 až 1973.[1][2][3][4] Ide o voľné časové obdobie, ktorého začiatok ale najmä koniec nemusia mať striktne uvedené ohraničenie.


Vlna vznikla v prostredí filmových kritikov, ktorí začali tvoriť filmy.[3] Hlavnou témou je kritika žánrového klišé.
Novú vlnu rozprúdilo televízne vysielanie a v rokoch 1959 až 1960 prinieslo 67 nových francúzskych režisérov a debutovalo približne 160 tvorcov.[5]
Definícia
Hnutie vzniklo koncom 50. rokov a veľmi rýchlo sa rozšírilo do celého Francúzska v 60. rokoch. Ide o najslávnejšie obdobie francúzskeho filmu kedy nový tvorcovia začali porušovať doterajšie zvyky a tradície filmovania. Istý režiséri ako Jean-Luc Godard, François Truffaut, Alain Resnais, Éric Rohmer, Jacques Rivette či Claude Chabrol[6] začali tvoriť a experimentovať s tzv. umeleckými, autorskými až experimentálnymi filmami. Do popredia teda vstúpila skupina tvorcov (pôvodne filmových kritikov), združených okolo časopisu Cahiers du cinéma. Mladí Turci, ako bývajú niekedy označovaní, prišli s novou, radikálne deklarovanou víziou kinematografie.[5] Hercami daného obdobia boli Jean-Pierre Léaud, Anna Karina, Jean-Louis Trintignant, Jean Seberg, Jeanne Moreau, Michel Piccoli či Jean-Paul Belmondo.[7][8]:167
Vo filmoch novej generácie prevládal ostrejší štýl, rebelskosť, drsnosť, radikálnosť[9] ale aj umeleckosť, poetickosť a prípadná psychologická autentickosť. Ďalším typickým znakom sú neštudíjne podmienky a nízkorozpočtové náklady. V niektorých typoch filmoch bolo zvykom aj bezprostrednejší štýl rozprávania, nedejovosť alebo neprofesionálni herci.[10] Začiatkom 70. rokoch bolo hnutie už na ústupe a to najmä pre menšiu konzistentnosť a súdržnosť spôsobenú polarizovaním Francúzska politickými dôvodmi. Dôsledkom tohto obdobia vzniklo viac odvážnejších projektov, ktorých by realizácia v minulosti nebola možná. Tým pádom bolo možné nakrúcanie a distribuovanie filmov akými boli erotické, super-drsné alebo tzv. vandalské.[8]:167
Typické filmy
- Výťah na popravisko (1958)
- Milenci (1958)
- Krásny Serge (1958)
- Bratranci (1959)
- Hirošima, moja láska (1959)
- Nikto ma nemá rád (1959)
- Na dva západy (1959)
- Na konci s dychom (1960)
- Žena je žena (1961)
- Vlani v Marienbade (1961)
- Znamenie leva (1962)
- Jules a Jim (1962)
- Cleo od piatej do siedmej (1962)
- Rampa (1962)
- Antoine a Colette (1962)
- Žiť svoj život (1962)
- Tereza Desqueyrouxová (1962)
- Pohŕdanie (1963)
- Bludička (1963)
- Dáždničky zo Cherbourgu (1964)
- Alphaville (1965)
- Šťastie (1965)
- Week-End (1967)
- Číňanka (1967)
- Ukradnuté bozky (1968)
- Rodinný krb (1970)
- Percival Galský (1978)
- Láska na úteku (1979)
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Externé odkazy
Wikiwand - on
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.