francúzsky režisér a scenárista From Wikipedia, the free encyclopedia
Georges Lautner (* 24. január 1926, Nice, Francúzsko – † 22. november 2013, Paríž, Francúzsko) bol francúzsky filmový režisér, scenárista a herec.[1][2] Ako režisér často režíroval filmy s hercami ako Jean-Paul Belmondo (päť spoluprác), Lino Ventura (štyri spolupráce), Alain Delon (tri spolupráce) alebo Mireille Darc (trinásť spoluprác).[3]
| Georges Lautner | |
| francúzsky režisér, scenárista a herec | |
 Georges Lautner na filmovom festivale v Cannes v roku 2010. | |
| Rod. meno | Georges Marion Charles Lautner |
|---|---|
| Štát pôsob. |  Francúzsko |
| Narodenie | 24. január 1926 Nice, Francúzsko |
| Úmrtie | 22. november 2013 (87 rokov) Paríž, Francúzsko |
| Národnosť | francúzska |
| Známy vďaka | Profesionál (film, 1981), Policajt alebo darebák (film, 1979), Veselá Veľká noc (film, 1984), Smrť darebáka (film, 1977), Paša (film, 1968) |
| Profesia | režisér, scenárista |
| Aktívne roky | 1960 – 1995 |
| Rodičia | Charles Léopold Lautner (otec), Renée Saint-Cyr (matka) |
| Manželka | Caroline Lautner (1947 – 1995) |
| Deti | Alice Lautner, Thomas Lautner |
| Odkazy | |
| Commons |  Georges Lautner |
Georges Lautner, syn herečky Renée Saint-Cyr, vychovávaný v prostredí francúzskej kinematografie, sa chce po strednej škole na Lycée Janson-de-Sailly a právnickej škole stať hercom. Príliš plachý na to, aby hral na javisku, rozhodol sa zostať za kamerou.
Asistent kameramana, režisér, strihač, vyskúšal si všetky rebríky svojej profesie a v roku 1958 nakrútil svoj prvý film La Môme aux boutons, ktorý bol dosť neúspešný. Tvárou v tvár skutočnému komerčnému úspechu Le Monocle noir o tri roky neskôr natočil Lautner „Monocle“, tohto francúzskeho tajného agenta, ktorého stvárnil Paul Meurisse, hrdina dvoch ďalších filmov. Filmom Les Tontons flingueurs (1963) dosiahol vrchol žánru, ktorý mal obzvlášť rád a ktorý spôsobil revolúciu prostredníctvom posmechu – detektívny alebo komiksový špionážny film. Zarážajúce dialógy Michela Audiarda, burleska určitých scén robia z tejto špionážnej komédie „kultový“ film. Nasledujúci rok sa to pokúsil zopakovať s Les Barbouzes (1964), v ktorom sa síce stretnú tajné služby veľmocí, no séria blúznivých gagov nedokáže zmazať ľahkosť scenára. Potom sa na chvíľu vzdialil od komédie, aby nakrútil romantickejší film Sur la route de Salina (1969), ale rýchlo sa k nemu vrátil a potom zaznamenal sériu úspechov.
Tento pracant, obklopený lojálnym tímom technikov, vie, ako zaujať tím hercov. Mireille Darc je jeho múza. Po jej objavení ju nechal zahrať v Galii (1965), príbehu o oslobodenej mladej žene, ktorá sa vydala dobyť Paríž. Spomína na ňu vo Veľkej kobylke (1966). Tieto dva filmy sú najosobnejšie z jeho tvorby. Objavila sa celkovo v trinástich jeho dielach napríklad v Nehnevajme sa (1966), Fleur d'oseille (1967), V rytme valčíka (1971), Bol raz jeden policajt (1972) Kufor na slnku (1973) a iné. Pravidelne režíroval Miou-Miou, Bernarda Bliera, Jeana Lefebvra, Michela Galabruho a ďalšie veľké herecké osobnosti. Belmondo, miláčik producentov a distribútorov, je interpretom niekoľkých jeho veľko-rozpočtových dobrodružných filmov ako Policajt alebo darebák (1979), Gašparko (1980), spolu majú obrovský úspech s Profesionálom (1981), ktorý dosiahol 5,2 milióna vstupov vo Francúzsku.[4] Pracoval aj s Alainom Delonom, ktorého dal do úlohy policajta útočiaceho na temný zločin vo filmoch Ľadové prsia (1974) a Smrť darebáka (1977).
Tento režisér, tvorca šialeného humoru a nežného posmechu, vedel spracovať aj tie najdramatickejšie námety s veľkou jemnosťou. „Vždy prelomím dramatické situácie, či už s humorom, alebo apelom na nežnosť. Alebo to robím s iróniou.“ Vysvetľuje Lautner. Zvádza kinematografiu, pre ktorú pripúšťa, že dodáva „spotrebiteľské filmy“, a tiež oslovuje široké publikum.
Zomrel 22. novembra 2013 v Neuilly-sur-Seine po rakovine vo veku 87 rokov.[5] Je pochovaný spolu so svojou matkou Renée Saint-Cyr na cintoríne zámku v Nice po náboženskom obrade v katedrále Sainte-Réparate.[6]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
