nemecký hlavný bojový tank From Wikipedia, the free encyclopedia
Leopard 2 je nemecký hlavný bojový tank vyrábaný nemeckou spoločnosťou Krauss-Maffei-Wegmann, vyvinutý začiatkom 70. rokov 20. storočia. Prvýkrát vstúpil do služby v roku 1979 a postupne nahradil starší typ Leopard 1. Jeho rôzne verzie slúžia v nemeckých ozbrojených silách a v armádach 22 rôznych štátov. Vyrobilo sa ich približne 3600 kusov. V súčasnosti sú dokonca Leopardy 2 v armádach NATO najrozšírenejším tankom, ktorý nemá americký pôvod.
Leopardy 2A5 nemeckej armády | |
Leopard 2 | |
---|---|
Všeobecná charakteristika | |
Posádka | 4 (veliteľ, strelec, nabíjač, vodič) |
Dĺžka | 9,7 m |
Šírka | 3,74 m (12 ft) |
Výška | 2,48 m (8 ft) |
Hmotnosť | 55,1 - 62 ton (podľa verzie) |
Pancier a výzbroj | |
Pancier | kompozitný; oceľ, wolfrám, polyméry a keramika |
Hlavná výzbroj | kanón kalibru 120 mm s hladkým vývrtom, dĺžka hlavne 44 (vo verziách Leo 2A0 až 2A5) resp. 55 kalibrov (Leo 2A6), typové označenie výrobcu Rheinmetall-120-mm-Glattrohrkanone/L44/L55 |
Druhotná výzbroj | 2×(7,62 mm)guľomet typu MG3, 2* 8 výmetných zadymovacích granátov |
Pohyblivosť | |
Motor | MTU MB 873 Ka501 1 500 hp (1 119 kW) |
Zavesenie | torzné tyče |
Rýchlosť na ceste | 72 km/h |
Výkon/hmotnosť | cca. 22,7 - 24,2 hp/tona (podľa verzie) |
Dosah | 550 km |
Vývoj tanku Leopard 2 sa začal hneď potom, ako bol v roku 1965 zavedený do služby Leopard 1. V tej dobe sa spravodajskej službe podarilo zistiť, že Sovieti sa čoskoro chystajú spustiť výrobu tanku T-64 vyzbrojeného 125 mm kanónom. Nemecká zbrojovka Krauss-Maffei (teraz Krauss-Maffei Wegmann) začala spoločne s americkým koncernom General Motors pracovať na projekte s názvom Kampfpanzer 70 (MBT-70), ktorého cieľom bol nový štandard tanku pre armády NATO. Čoskoro sa však objavili problémy, ktoré pramenili z narastajúcich rozdielov v špecifikácii. Projekt zároveň výrazne prekročil plánované náklady a to až do takej miery (dosiahol 830 miliónov mariek), že sa z neho západonemecká vláda v roku 1969 stiahla. USA neskôr tento projekt tiež zrušili a pokračovali vo vývoji jednoduchšieho tanku, čo viedlo nakoniec ku vzniku M1 Abrams.
Spoločnosť Krauss-Maffei spustila v roku 1970 nový projekt s názvom Keiler (v preklade diviak), pričom využila poznatky z projektu Kampfpanzer 70. Prvý prototyp bol hotový už v roku 1972. Nasledovalo postupné zdokonaľovanie. To do značnej miery vychádzalo zo skúseností z Jomkipurskej vojny, v ktorej sa v roku 1973 stretli americké tanky na izraelskej strane a sovietske stroje v armádach Egypta a Sýrie. V rokoch 1972 až 1975 bolo vytvorených a otestovaných 16 prototypov.
Prvý tank Leopard 2 bol odovzdaný Bundeswehru na jeseň 1979. Podľa výrobcu vo všetkých ohľadoch predčil Leopard 1 a v mnohom vyčnieval aj nad vtedajšou konkurenciou. Ako prvý tank na Západe mal 120 milimetrový kanón s hladkým vývrtom. Oproti delám s drážkovaným vývrtom, ktoré boli v tom čase bežné, sa granát pri výstrele z tohto kanónu neuvádzal do rotácie, ale musel byť stabilizovaný krídlami. Výhodou hladkého vývrtu je výrazne vyššia rýchlosť strely, dlhší dostrel a nižšie opotrebenie hlavne. Moderné verzie Leopardu 2 tak môžu bojovať s cieľmi na vzdialenosť niekoľko tisíc metrov, pričom maximálna bojová vzdialenosť je päť kilometrov.
Nástupca prvej generácie Leopardu dostal aj novo vytvarovaný plátový pancier. Zvýšila sa pasívna ochrana posádky proti mínam, granátom a protitankovým ručným zbraniam. Tank bol tiež vybavený kombinovaným nočným videním vodiča pre výhľad dopredu aj dozadu a novým riadiacim a informačným systémom.
Leopard 2A0 bol vyzbrojený vynikajúcim kanónom s hladkým vývrtom Rheinmetall L/44 a pohyblivým elektrohydraulickým systémom riadenia kanónu WNA-H22. Zbraň mala systém riadenia paľby EMES15/FLT-2 a bola plne stabilizovaná. Kanón používal dva typy munície, podkaliberný náboj APFSDS-T (DM33) a fragmentačný viacúčelový náboj HEAT (DM12 MZ), oba od firmy Rheinmetall. Vozidlo nieslo 42 nábojov - 27 nábojov je uložených vo vnútri špeciálneho zásobníka v prednej časti korby, vľavo od vodiča. Ďalších 15 nábojov je uložených na ľavej strane veže, ktorý je kvôli bezpečnosti oddelený od priestoru posádky elektrickými. V prípade zásahu je tak väčšina energie z výbuchu odvedená smerom nahor, čím je chránená posádka.
Štandardne sú na tanku namontované dva ľahké guľomety. Na nemeckých modeloch ide o guľomet Rheinmetall MG3 kalibru 7,62 mm so zásobou 4750 nábojov.
Pre zlepšenie bojových schopností v noci bolo 200 vozidiel z prvej výrobnej série vybavených televíznym systémom PZB 200 so zosilňovačom svetla, čo bolo provizórne opatrenie pred príchodom pokročilejších riešení na boj v noci. Vozidlá prvých sérií (pred modernizáciou) je možné typicky spoznať podľa vysokého snímača bočného vetra na hornej časti veže, ktorý bol pri neskorších variantoch odstránený.
Rozdelenie priestorov je jednoduché, pričom vpredu je priestor pre vodiča, za ním nasleduje bojový priestor a motorový priestor je vzadu oddelený od posádky ohňovzdornou prepážkou. Pracovisko vodiča je pred požiarom chránené štyrmi 9 kg halónovými hasiacimi fľašami (napravo), ktoré sa aktivujú, keď teplota stúpne nad 82.22 °C s manuálnym zálohovaním. Ďalší 2,5 kg halónový hasiaci prístroj je umiestnený v miestach pod kanónom, v podlahe priestoru pre posádku. Tank má systém ochrany posádky proti zbraniam hromadného ničenia, ktorý poskytuje až 4 mbar (0,004 kp/cm²) pretlaku. Odhadované hodnoty balistickej ochrany Leoparda verzie 2A0 (až do 2A5) sú 590 – 690 RHAe na veži a 600 RHAe na prednej časti trupu.
Pohon Leoparda 2 zabezpečuje naftový motor MTU MB 873 Ka-501. Táto výkonná jednotka poskytuje výkon 1 500 k (1 103 kW) pri 2 600 otáčkach za minútu. Odhadovaná spotreba paliva je približne 300 litrov na 100 km pri jazde na rovine, ale 500 litrov na 100 km pri jazde v teréne. Prevodovka Renk HSWL 354 je hydrokinetická, pričom má štyri stupne vpred a dva vzad. Táto automatická prevodovka má menič krútiaceho momentu. Preto sa Leopard mohol otočiť na mieste bez ohľadu na rýchlosť. Motor je napájaný štyrmi palivovými nádržami (celkovo 1 160 litrov) pre maximálny dojazd okolo 500 km. MB 873 je motor s hmotnosťou 6,12 tony a možno ho v teréne vymeniť za 15 až 35 minút v závislosti od podmienok a schopností posádky. Napájanie zabezpečuje osem 12-voltových/125 Ab batérií plus 24-voltový elektrický systém. Maximálna rýchlosť tanku na ceste je 68 km/h, najvyššia rýchlosť pri cúvaní je 31 km/h. Leopard dokáže bez prípravy zdolať 30° svahy, jeden meter vysoké vertikálne prekážky, tri metre širokú priekopu alebo brodiť vodu hlbokú 1,20 m (s krátkou prípravou až do hĺbky 2,25 m). Leopard 2 používal odpruženie torznými tyčami. Pohybové ústrojenstvo je po každej strane tvorené siedmimi pojazdovými kolesami, hnacím kolesom vzadu, napínacím vpredu. Pásy 570F sú vyrobené spoločnosťou Diehl, sú pogumované s koncovými konektormi a majú odnímateľné gumené podložky.
V druhej výrobnej sérii sa od marca 1982 až po november 1983 vyrobilo 450 tankov Leopard 2A1. Oproti Leopardu 2A0 sa líšili množstvom úprav, z ktorých najvýznamnejšie bolo pridanie termovíznych zameriavačov, ktoré nahradili málo účinný televízny systém PZB200 (boli neskôr nahradené aj u starších tankov). Zameriavače pôvodne navrhla spoločnosť Texas Instruments a v rámci americko-nemeckého programu vojenskej spolupráce ich vyrábala firma Carl Zeiss.
Toto označenie dostala iba modernizovaná prvá šarža, ktorá sa dostala na štandard 2A1. Táto modernizácia trvala od novembra 1984 do roku 1987.
Táto séria pozostávala z 300 vozidiel dodaných medzi decembrom 1984 a decembrom 1985. Vyznačujú sa iba pridaním digitálnych rádiových súprav SEM80/90 (tiež dodatočne pridané na Leopard 1) a tým, že ich poklopy na dobíjanie munície boli zavarené.
Tento variant bol prvou významnou a skutočne hĺbkovou modernizáciou tanku. Hlavným rozdielom oproti predchádzajúcim modelom bolo zavedenie digitálneho systému riadenia paľby. Medzi rokmi 1985 a 1992 bolo vyrobených 695 Leopardov 2A4. Do roku 1993 boli všetky nemecké Leopardy 2 zdokonalené na štandard 2A4, čo z neho dodnes robí najrozšírenejší model Leopardu 2.
Na základe testov z rokov 1993–1994 podpísali Nemecko a spoločnosť Krauss-Maffei 29. decembra 1993 zmluvu o prestavbe prvých 225 kusov Leopardu 2A4 zo šiestej výrobnej série na štandard Leopard 2A5. Súčasne podpísalo zmluvu na prestavbu 330 vozidiel aj Holandsko.
Najvýraznejším rozdielom medzi vozidlami Leopard 2 pred modernizáciou na verziu Leopard 2A5 je klinovitý čelný pancier veže a úplne prepracovaný plášť kanónu. Vodič má k dispozícii aj zadnú kameru, ktorá mu umožňuje cúvať oveľa rýchlejšie ako pri predchádzajúcich verziách Leopardu 2, kde musel byť závislý na pokynoch veliteľa. Medzi ďalšie zmeny patrí napr. modernizované vnútorné obloženie proti črepinám, nový elektrický mechanizmus ovládania kanónu, nový stabilizátor kanónu, upravený veliteľský zameriavač PERI-R17 s termovíziou (PERI-R17A2/TIM), zvýšená pozícia zameriavačov systému riadenia paľby EMES 15, kryt EMES 15 FCS dostal dodatočné pancierovanie. Tieto zmeny síce zvýšili hmotnosť vozidla na 59,5 tony, ale mobilitu vozidla neovplyvnili. Leopard 2A5 je stále vyzbrojený 120mm kanónom L/44 s hladkým vývrtom od firmy Rheinmetall, ale celý brzdový systém kanónu bol vylepšený (ako príprava na nový 120 mm kanón L/55). To už umožňuje streľbu výkonnejšou muníciou ako napríklad DM-53 APFSDS.
Prvé Leopardy 2A5 boli odovzdané Bundeswehru 30. novembra 1995. Hlavným užívateľom Leopardu 2A5 mimo Nemecka sa stalo Holandsko, kde bolo v roku 1994 prestavaných 330 tankov Leopard 2A4 na Leopard 2A5. Modernizáciu 2A5 prevádzkuje v menších počtoch aj Švajčiarsko, Dánsko a Poľsko.
Leopard 2A6 je vybavený novým 120 mm kanónom Rheinmetall s dĺžkou 55 kalibrov (predĺžený o 1,30 m). Niekoľkými nadväznými zmenami prešiel aj systém riadenia paľby. Prvý Leopard 2A6 bol Bundeswehru dodaný 7. marca 2001. Zároveň bola spustená modernizácia starších Leopardov 2A5 na úroveň 2A6. Neskôr podstúpilo túto modernizáciu aj 65 Leopardov 2A4.
S využitím skúseností získaných v Afganistane a Iraku predstavila spoločnosť KMW upravený Leopard 2A6 s vylepšenou ochranou proti mínam a improvizovaným výbušným zariadením, tento variant sa označuje Leopard 2A6M. Zmeny zahŕňali najmä odstránenie spodného radu muničného regálu a nové sedadlá pre posádku, všetko s cieľom maximalizovať odolnosť pri výbuchu pod vozidlom.
Leopard 2A7 disponuje novým klimatizačným systémom, pomocnou pohonnou jednotkou s výkonom 20 kW a bojovým riadiacim systémom IFIS. Využíva ultrakondenzátory vo veži aj korbe, ktoré posilňujú výkon elektrického systému stroja. Ďalej má nový interkom, používa maskovacie siete známeho systému Barracuda, veliteľ potom dostal svoj nezávislý termovízny prístroj. Upravené bolo aj pancierovanie z titánu, volfrámu a nanokeramiky. Nové hodnoty pancierovania korby sú cca 620 mm RHAe a okolo 1000 mm RHAe na veži, v oboch prípadoch samozrejme proti kinetickej munícii. Proti chemické sú hodnoty ešte oveľa vyššie.[1]
Leopard 2A7+ je navrhnutý na prevádzkovanie v konfliktoch nízkej intenzity, ktoré sa môžu zvrhnúť do vysokej intenzity. Ochrana zahŕňa nové modulárne pancierové moduly, čelnú ochranu (dual-kity) a všestrannú ochranu proti RPG, mínam a IED. A7+ môže strieľať programovateľnou HE muníciou. Guľomet MG3 bol nahradený diaľkovo ovládanou a plne stabilizovanou zbraňovou stanicou FLW 200.[2]
Verzia 2A8 zahŕňa plne integrovaný systém aktívnej obrany Trophy APS, zvýšenú odolnosť pancierovej ochrany, vylepšené senzory a elektroniku či výkonnejší motor a pomocnú energetickú jednotku. Leopard 2A8 má byť náhrada za 18 Leopardov 2A6 ktoré Nemecko poskytlo Ukrajine. Ďalej o nákupe tejto verzie rokuje česká vláda o počte až 77ks stým, že Česko nakúpi spoločne s Nemeckom tieto tanky čím sa ušetria peniaze.
V roku 2007 sa kanadská vláda rozhodla požičať si od Nemecka 20 Leopardov 2A6 pre potreby rýchleho nasadenia v Afganistane. Dňa 2. novembra 2007 zasiahlo Leopard 2A6M improvizované výbušné zariadenie (IED), pričom incident sa zaobišiel bez obetí.[3]
V októbri 2007 nasadilo Dánsko na podporu operácií v južnom Afganistane Leopardy 2A5 DK. V januári 2008 dánske tanky zastavili manéver Talibanských síl pri rieke Helmand tým, že streľbou z vyvýšených pozícií poskytli podporu dánskej a britskej pechote.[4] Dňa 25. júla 2008 došlo k prvému úmrtiu posádky tanku Leopard 2. Dánsky Leopard 2A5 zasiahlo v provincii Helmand improvizované výbušné zariadenie. Vozidlo bolo schopné pokračovať ešte 200 metrov, kým sa zastavilo. Traja členovia štvorčlennej posádky dokázali z tanku utiecť so zraneniami, ale vodič zostal zakliesnený vo vnútri. Ošetrenie dánskych zdravotníkov na mieste ho už nedokázalo zachrániť.[5]
Asi 43 tureckých tankov Leopard 2A4 (čo zodpovedá jednej obrnenej brigáde) bolo nasadených v Sýrii začiatkom decembra 2016 počas operácie Štít Eufratu. V dňoch 12. – 14. decembra militanti z jednej z teroristických skupín zničili tri turecké tanky Leopard 2A4 pomocou protitankových raketových systémov.
Počas bojov o mesto El-Bab sa bojovníkom Islamského štátu podarilo ukoristiť tureckej armáde dva tanky Leopard. Do konca decembra sa objavila súhrnná tabuľka strát, podľa ktorej Turecko počas bojov stratilo desať tankov Leopard 2A4. Podľa tabuľky polovica všetkých strát pripadla na nepriateľské protitankové raketové systémy, ktoré spôsobili na tankoch vážne škody. Ďalší tank bol poškodený raketou alebo mínometom. Dva tanky boli vyhodené do vzduchu výbušným zariadením, ďalší utrpel poškodenie dna korby. Osud desiateho tanku nebol uvedený, ale predpokladá sa, že ho získali teroristi.
Počas ďalšej tureckej pozemnej operácie „Olivová ratolesť“ proti vojenským formáciám Kurdov v Sýrii bol jeden z tureckých tankov zničený raketou protitankového raketového systému Fagot. K útoku na Leopard 2A4 došlo pri obci Heftar pri meste Afrin, kam postupovali turecké jednotky. Raketa zasiahla Leopard 2A4 v prednej ľavej časti trupu, práve v oblasti hlavného zásobníka munície tanku, čo spôsobilo detonáciu munície. Turecká armáda potvrdila smrť šiestich vojakov.[6]
Po spustení ruskej invázie na Ukrajinu sa skupina krajín NATO vrátane Kanady, Dánska, Nemecka, Holandska, Nórska, Poľska, Portugalska, Španielska a Švédska dohodli, že dodajú Ukrajine tanky Leopard 2. Malo ísť o 10 tankov Strv 122 (švédsky variant Leopardu 2A5), 21 Leopardov 2A6 a 74 Leopardov 2A4. Tieto tanky potrebovala Ukrajina na spustenie protiofenzívy proti ruským okupantom a tá sa začala v júni 2023. V čase spustenia protiofenzívy bolo Ukrajine dodaných 71 týchto tankov. Ťažkú palebnú silu Leopardov 2 doplnili skupiny bojových vozidiel M2 Bradley, Stryker a Marder.
Takto zostavené útočné skupiny sa pokúsili prelomiť dobre pripravené ruské obranné línie na severe pri dedine Mala Tokmačka a na juhu pri dedine Robotyne. Cieľom Ukrajincov bolo oslobodenie mesta Melitopoľ, čím by prerušili pozemné zásobovacie trasy ruských jednotiek na okupovanom Kryme. Postup protiofenzívy bol v prvých mesiacoch nepretržitý, ale veľmi pomalý. Pre posádky tankov to bolo mimoriadne náročné. Museli prekonať dlhé mínové polia, ktoré Rusi kryli silnou delostreleckou paľbou. Zároveň odolávali vzdušným hrozbám v podobe samovražedných dronov Lancet a riadených striel ruských helikoptér. Práve kombinácia mín a Lancetov bola pre Leopard 2 najnebezpečnejšia, pretože keď míny poškodili pásy tankov a znehybnili ich, tak Lancety zaútočili zo vzduchu na najmenej chránené časti tanku. Za prvé tri mesiace tak Ukrajina stratila 7 Leopardov 2A4 a 9 vo verzii 2A6.[7] Napriek týmto stratám na technike sa však väčšina posádok dokázala zachrániť vďaka dobrej ochrane tankov. Poškodené tanky zároveň Ukrajinci opravujú v skladoch v Poľsku a Nemecku a vracajú ich postupne na front.[8]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.