Kuba
From Wikipedia, the free encyclopedia
Kuba, dlhý tvar Kubánska republika, je štát v Karibskom mori. Je členom OSN.
O iných významoch výrazu Kuba pozri Kuba (rozlišovacia stránka).| Kubánska republika | |||||
| |||||
| Národné motto: ¡Patria o Muerte, Venceremos! | |||||
| Štátna hymna: La Bayamesa | |||||
.svg) | |||||
| Miestny názov | |||||
| • dlhý | República de Cuba | ||||
| • krátky | Cuba | ||||
| Hlavné mesto | Havana 23°8′ s.š. 82°23′ z.d. | ||||
| Najväčšie mesto | Havana | ||||
| Úradné jazyky | španielčina | ||||
| Demonym | Kubánec, Kubánka[1] | ||||
| Štátne zriadenie prezident |
socialistická republika Miguel Díaz-Canel (od r. 2018) | ||||
| Vznik | 20. mája 1902 (nezávislosť od Španielska 10. decembra 1898; spravovaná Spojenými štátmi americkými od 1898 do 1902) | ||||
| Susedia | Bahamy, USA, Haiti, Jamajka, Kajmanie ostrovy, Mexiko | ||||
| Rozloha • celková • voda (%) |
109 884 km² (114.) km² (0,94 %) | ||||
| Počet obyvateľov • sčítanie (2017) • hustota (2017) |
11 221 060 102,1/km² (106.) | ||||
| HDP • celkový • na hlavu (PKS) |
2016, 2015 (PKS) 89,689 mld. $ (65.) 22 237 $ (?.) | ||||
| Index ľudského rozvoja (2017) | 0,777 (73.) – vysoký | ||||
| Mena | kubánske peso, kubánske konvertibilné peso (CUP, CUC) | ||||
| Časové pásmo • Letný čas |
(UTC-5) (UTC-4) | ||||
| Internetová doména | .cu | ||||
| Smerové telefónne číslo | +00 53 | ||||
Kuba má významnú geografickú polohu a ovláda značnú časť amerického stredomoria. Hlavné a zároveň aj najväčšie mesto je Havana (La Habana). Od Floridy ju na západe delí iba 180 km široký Floridský prieliv. Od polostrova Yucatán 210 km široký Yucatánsky prieliv, od ostrova Haiti na východe prieliv Paso de los Vientos, od Bahamských ostrovov na severovýchode Bahamský prieliv a na juhu sa približuje Jamajke na vzdialenosť 140 km. Rozprestiera sa na najväčšom ostrove Veľkých Antíl. Na hlavný ostrov pripadá 94 % územia. Má pretiahnutý tvar je 1 275 km dlhý a 31 až 191 km široký. Ďalej sa rozprestiera na 1 600 väčších či menších ostrovoch. Celková plocha štátu je 110 922 km²;. Pobrežie s celkovou dĺžkou 3 500 km je značne členité, zväčša ploché, močaristé, len na juhovýchode strmé a neprístupné.
Najbližšími susedmi Kuby sú Bahamy a USA na severe, Haiti na východe, Jamajka a Británii patriace Kajmanie ostrovy na juhu a Mexiko na západe. Povrch Kuby je prevažne mierne zvlnená pahorkatina. Menšiu časť územia tvorí (najmä pobrežná) nížina. Najvyšším vrchom je Pico Turquino (1 974 m n. m.). Najdlhšou riekou je rieka Canto (250 km).
Podnebie Kuby je tropické, pasátové, s presne vymedzeným obdobím dažďov. Priemerná teplota najteplejšieho mesiace v roku t. j. júl je 27 °C a teplota najchladnejšieho mesiaca t. j. január je 23 °C. Teplotné minimá sa pohybujú pod 5 °C a maximá dosahujú 40 °C. Dlhodobý ročný priemer teploty je 25,5 °C. Východné a severovýchodné pasáty prinášajú vlahu a vytvárajú v pohoriach vlhkú náveternú a suchú záveternú stranu. Obdobie dažďov trvá od mája do októbra (75 % ročného úhrnu zrážok). Najsuchší mesiac je február. Ročný priemerný počet zrážok je 1 300 mm. Najviac zavlažované je východné pobrežie kde spadne ročne až 1 900 mm zrážok. To zapríčiňuje vysokú vlhkosť vzduchu asi 70 – 80 %. Severozápadnú časť často postihujú víchrice a hurikány, asi 10 ročne, ktoré spôsobujú značné škody. Prichádzajú pravidelne z Karibského mora, alebo vznikajú na prehriatej hladine blízkeho Atlantiku. Niekedy hurikán zasiahne more, ktoré sa rozbúri a veľké vlny spôsobujú veľké straty. Najničivejšie vlny zaznamenali 9. septembra 1932 keď obrovské rozbúrená vlna zničila celé Santa Cruz del Sur.
28. októbra 1492 ostrov objavil Krištof Kolumbus. Práve tu sa prvýkrát Európania stretli s fajčením tabaku. Našli tu nové plodiny ako napr: bavlnu, fazuľu, mames (sladké zemiaky), kukuricu atď. Na jar roku 1494 pri svojej druhej ceste do Nového sveta navštívil Kolumbus zátoku Guantánamo, ktorú nazval Puerto Grande.V roku 1511 sa začala španielska kolonizácia, ktorá prišla z Haiti. Tá sa skončila v roku 1898 po španielsko-americkej vojne a prešla pod kontrolu Spojených štátov. O štyri roky vyhlásila nezávislosť. Na začiatku tridsiatych rokov dvadsiateho storočia zúrili na Kube boje medzi skupinami cukrových monopolov a skupinami ovocinárskych monopolov, keď obe boli v područí amerických monopolistov. V priamej súvislosti s týmito v podstate konkurenčnými bojmi kapitalistických dravcov tu neraz dochádzalo k vtedajším typickým juhoamerickým "pronuncianmentám" a pučom v záujme tej či onej skupiny.[2] Zavedení obyčajní ľudia, ktorí vtedy ešte nie vždy chápali pravú podstatu a charakter takýchto "revolúcií" sa neraz nazdávali, že bojujú za sociálne práva svojho ľudu.[3] V roku 1952 sa dostal k moci diktátor Fulgencio Batista. No 1. januára 1959 bol Batista zvrhnutý revolucionárskou skupinou vedenou dvadsaťsedemročným Fidelom Castrom Ruzom. Kuba sa stala socialistickým štátom po tom, ako bola nastolená revolučná vláda a jej predsedom sa stal Fidel Castro, ktorý bol v tejto funkcii až do roku 2008, kedy odstúpil a túto funkciu po ňom prebral jeho brat Raúl Castro.
Pôvodné indiánske obyvateľstvo tvorili kmene Siboneyov a Guanajatabeycov, žili najmä na pobreží a živili sa rybolovom. V 7. – 9.stor. sa prisťahovali na Kubu skupiny Aravakov, ktoré potlačili domáce obyvateľstvo. Po dobytí Kuby Španielmi, Indiáni v dôsledku krutého zaobchádzania a privezených chorôb postupne vymierali. V roku 1532 ich to bolo len 5000. V súvislosti s rozvojom plantážnictva sa však prejavil nedostatok pracovných síl; španielski veľkostatkári ho riešili dovozom čiernych otrokov z Afriky na Kubu. Od roku 1792 do roku 1817 zvýšil sa počet černochov a mulatov zo 119 000 na 315 000 takže tvorili 65 % všetkého obyvateľstva. Od roku 1780 do roku 1880 privliekli na Kubu takmer milión čiernych otrokov, tí tvorili väčšinu kubánskeho obyvateľstva. Po zrušení otroctva v roku 1886 vzrástla emigrácia bieleho obyvateľstva zo Španielska. Onedlho pracovalo na plantážach cukrovej trstiny už 45 000 bielych robotníkov. Prisťahovalectvo zo Španielska pokračovalo aj neskôr: v r. 1919 – 1931 ich prišlo na Kubu 300 000. Dnes prevláda na Kube biele obyvateľstvo.
Oficiálnymi sviatkami sú: Deň nezávislosti (1. január) - je to pripomienka revolúcie a štátneho prevratu v roku 1959, Sviatok práce (1. máj), Deň matiek (druhá májová nedeľa), Deň začiatku vojny za nezávislosť od Španielska (10. október). Kresťanské sviatky boli dlho neoficiálne a slávili sa iba v kruhu rodiny, zmenilo sa to však v roku 1998 (v prípade Vianoc) a v roku 2012 (Veľká Noc) po návštevách pápežov Jána Pavla II. a Benedikta XVI.
Ekonomika Kuby je riadená štátom a do rozpadnutia ZSSR v roku 1991 s ním bola v úzkom partnerskom zväzku. Naopak, Spojené štáty uvalili na Kubu politické aj ekonomické embargo. Po roku 1991 sa orientuje najmä na obchodovanie s Čínou. V hospodárstve Kuby dlho viedlo poľnohospodárstvo. Pred rokom 1990 patrila Kuba medzi troch najväčších pestovateľov cukrovej trstiny na svete. Známy kubánsky rum sa vyrábal práve z nej. Veľa cukru sa vyvážalo do Sovietskeho zväzu, po jeho rozpade výroba i vývoz cukru poklesli. Ďalej sa vyváža rum, pomaranče, grapefruity, cigary, lieky, cigarety, káva, ananás, mango a avokádo. Kuba má veľké zdroje nerastných surovín napríklad rúd chrómu, niklu, kobaltu a medi. Nemá však zdroje energie a palivá. Ložiská ropy a zemného plynu sú veľmi malé, krátke rieky bez energie. Energetické suroviny Kuba dovážala zo ZSSR.
Veľká časť kubánskeho hospodárstva závisí od remitencií.
- Anton Figura (* 1909 – † 1996) – rímskokatolícky kňaz, salezián, misionár (misionárom bol 64 rokov; Kuba, Haiti, Dominikánska republika). [4]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
