From Wikipedia, the free encyclopedia
Karpatskí Nemci (nem. Karpatendeutsche) je súhrnné pomenovanie národnostnej menšiny, nemecky hovoriaceho obyvateľstva na území dnešného Slovenska a časti Ukrajiny, ktoré vzniklo migráciou na územie bývalého Uhorska medzi 12. a 19. storočím. Názov karpatskí Nemci sa začal používať až začiatkom 20. storočia pre označenie nemeckého obyvateľstva v Karpatoch avšak po vzniku Česko-Slovenska sa pomenovanie zaužívalo na Slovensku, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od sudetských Nemcov žijúcich v Česku. Po roku 1945 bolo evakuovaných a čiastočne násilne deportovaných 84 % karpatských Nemcov zo Slovenska (v rámci vysídlenia Nemcov z Česko-Slovenska). Pri sčítaní v roku 2021 sa k nemeckej národnosti na Slovensku prihlásilo 8 573 obyvateľov. Z toho 3 318 obyvateľov uviedlo iba nemeckú národnosť a 5 255 obyvateľov uviedlo kombináciu nemeckej a ďalšej národnosti.[2]
 |
| Vlajka Karpatonemeckého spolku[1] |
| Populácia |
|---|
| 8 573 (2021) |
| Krajina s významnou populáciou |
| Slovensko: Bratislava, Košice, Hauerland, Spiš |
| Jazyk(y) |
| Náboženstvo |
|
Rímsky katolicizmus 55,5 %, Ateizmus 21,0 %, Luteranizmus 14,2 % a iné |
| Rok sčítania | Počet[3] | % | Zmena počtu | Zmena v % |
|---|---|---|---|---|
| 1880* | 228 584 | 9,3 | – | – |
| 1890* | 228 860 | 8,9 | +276 | +0,1 ▲ |
| 1900* | 215 816 | 7,7 | -13 044 | -5,7 ▼ |
| 1910* | 198 387 | 6,8 | -17 429 | -8,1 ▼ |
| 1930 | 148 214 | 4,5 | -50 173 | -25,3 ▼ |
| 1949 | 27 324 | 0,8 | -120 890 | -81,6 ▼ |
| 1991 | 5 629 | 0,1 | -21 910 | -80,2 ▼ |
| 2001 | 5 405 | 0,1 | -9 | -0,2 ▼ |
| 2011 | 4 690 | 0,1 | -715 | -13,2 ▼ |
| 2021 | 8 573 | 0,2 | + 3 883 | +82,8 ▲ |
údaje z roku 2021[3]:
| obec | počet Nemcov | percentuálny podiel |
|---|---|---|
| Bratislava-Staré Mesto | 417 | 0,90% |
| Medzev | 415 | 10,10% |
| Bratislava-Ružinov | 340 | 0,42% |
| Chmeľnica | 286 | 29,18% |
| Bratislava-Petržalka | 266 | 0,23% |
| Bratislava-Nové Mesto | 202 | 0,45% |
| Bratislava-Karlova Ves | 148 | 0,42% |
| Poprad | 131 | 0,26% |
| Prešov | 119 | 0,14% |
| Nitra | 110 | 0,14% |
| Banská Bystrica | 110 | 0,14% |
| Bratislava-Dúbravka | 109 | 0,30% |
| Žilina | 104 | 0,13% |
| Prievidza | 101 | 0,22% |
| Nitrianske Pravno | 95 | 3,00% |
| Košice-Západ | 94 | 0,25% |
| Spišská Nová Ves | 87 | 0,25% |
| Trnava | 84 | 0,13% |
| Bratislava-Devínska Nová Ves | 81 | 0,47% |
| Kežmarok | 79 | 0,51% |
údaje z roku 2021[3]:
| obec | počet Nemcov | percentuálny podiel |
|---|---|---|
| Chmeľnica | 286 | 29,18% |
| Krahule | 29 | 11,20% |
| Vyšný Medzev | 55 | 10,54% |
| Kunešov | 21 | 10,45% |
| Medzev | 415 | 10,10% |
| Štós | 70 | 9,50% |
| Smolnícka Huta | 46 | 9,48% |
| Turček | 41 | 6,62% |
| Brieštie | 9 | 6,62% |
| Liptovská Anna | 4 | 4,21% |
| Kľačno | 42 | 3,93% |
| Kremnické Bane | 10 | 3,92% |
| Mníšek nad Hnilcom | 71 | 3,91% |
| Tužina | 44 | 3,64% |
| Smolník | 34 | 3,45% |
| Horná Štubňa | 50 | 3,09% |
| Malinová | 30 | 3,09% |
| Nitrianske Pravno | 95 | 3,00% |
| Švedlár | 50 | 2,37% |
| Hniezdne | 25 | 1,75% |
| Rok 2011[3] | ||
|---|---|---|
| Materinský jazyk | Počet Nemcov | v % |
| nemecký | 2914 | 62,13 |
| slovenský | 1327 | 28,29 |
| český | 165 | 3,52 |
| maďarský | 97 | 2,07 |
| rómsky | 0 | 0,00 |
| rusínsky | 5 | 0,11 |
| ukrajinský | 4 | 0,09 |
| poľský | 4 | 0,09 |
| chorvátsky | 1 | 0,02 |
| srbský | 0 | 0,00 |
| posunková reč | 0 | 0,00 |
| ostatné | 23 | 0,49 |
| nezistený | 150 | 3,20 |
| spolu | 4690 | 100,00 |
| Rok 2011[3] | ||
|---|---|---|
| Národnosť | Nemecký materinský jazyk | v % |
| slovenská | 1586 | 30,58 |
| maďarská | 75 | 1,45 |
| rómska | 4 | 0,08 |
| rusínska | 1 | 0,02 |
| ukrajinská | 2 | 0,04 |
| česká | 47 | 0,91 |
| nemecká | 2914 | 56,19 |
| poľská | 75 | 1,45 |
| chorvátska | 76 | 1,47 |
| srbská | 5 | 0,10 |
| ostatní | 292 | 5,63 |
| nezistená | 109 | 2,10 |
| spolu | 5186 | 100,00 |
| Rok 2011 | ||
|---|---|---|
| Náboženstvo | Počet Nemcov | v % |
| nezistené | 233 | 4,97 |
| Rímskokatolícka cirkev | 2603 | 55,50 |
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 668 | 14,24 |
| Gréckokatolícka cirkev | 24 | 0,51 |
| Evanjelická cirkev metodistického vyznania | 26 | 0,55 |
| bez vyznania | 984 | 20,98 |
| ostatné | 152 | 3,25 |
Pojem karpatskí Nemci zaviedol začiatkom 20 storočia rakúsky historik a etnológ Reimund Friedrich Kaindl (*1866, †1930), ktorý sa sa zaoberal dejinami Nemcov v Uhorsku. Pomerne presne vymedzil nemecké obyvateľstvo v Karpatoch od iných nemeckých enkláv v Uhorsku, najmä v Sedmohradsku. Pokiaľ v roku 1918 v Karpatoch (t. j. na území dnešného Slovenska, časti Ukrajiny, Moldavska, Bosny a Hercegoviny a Rumunska žilo asi 2 milióny etnických "karpatských" Nemcov, [4] Po skončení prvej svetovej vojny, na základe Versaillskej zmluvy (1919) a vznik Česko-Slovenska) sa pomenovanie zaužívalo aj u nás, pretože odlišovalo karpatských Nemcov od sudetských Nemcov v Česku. V tom období bolo Nemcov žijúcich na Slovensku okolo 150-tis. a v Podkarpatskej Rusi (dnes Zakarpatská Ukrajina; okolo 18-tis.).[4] Tak ako v Česku vznikali začiatkom 30tych rokov 20 storočia nemecké spolky a následne aj nemecké "sudetské" politické strany postup bol rovnaký aj na Slovensku, s tým rozdielom, že tu vznikali "karpatské" ekvivalenty. V roku 1920 vznikla Spišsko-nemecká strana, v roku 1930 bol Franz Karmasin jedným zo zakladajúcich členov spolku Kamaradschaftsbund, Bund für gesamtgesellschaftliche Bildung. V roku 1933 vznikla Sudetonemecká strana (nem. Sudentendeutsche Partei) a na Slovensku už v roku 1929 Karpatskonemecká strana. V rokoch 1941 - 1944 pôsobil v Kežmarku Institut für Heimatforschung. V roku 1949 bolo založené v Stuttgarte združenie vysídlených Karpatendeutsche Landsmannschaft Slovakia e.V.[5] Nemci na Slovensku doteraz označujú sami seba ako karpatskí Nemci.[6]
Vzťahy so Slovenskou majoritou sa menili s časom. Z radov karpatských Nemcov pochádzal F. Lenard, J. A. Segner a ďalší. Nemecká prítomnosť je badateľná na architektúre miest ako sú Bardejov, spišské mestá, Modra a Bratislava. Počas existencie medzivojnovej Československej republiky mali Nemci práva ako iné národnostné menšiny. Angažovali sa aj politicky aj na Slovensku, aj keď nie tak výrazne ako sudetskí Nemci v Česku. Sudetsko-nemeckej strana sa pretransformovala do nacistickej Nemeckej strany a aj Karpatskí Nemci podľahli nacizmu. K negatívnemu postoju ku Karpatským Nemcom prispela svojím záporným účinkovaním postava vodcu Nemeckej strany Franza Karmasina. Väčšina karpatských Nemcov (100 - 120 tisíc) z obavy pred sovietskou armádou odišla pred koncom vojny z územia Slovenska. Na základe dohody víťazných mocností a následných Benešových dekrétov bol zo Slovenska vyhostený takmer celý zvyšok okolo 20 - 40 tisíc príslušníkov nemeckej národnosti.[7] [8] [9]
Nemci sa dostali do Uhorska najmä v procese kolonizácie vyľudneného územia po mongolskom vpáde do Uhorska v rokoch 1241 – 1242. Nemecká kolonizácia priniesla do Uhorska vznik miest na základe Magdeburského mestského práva a Nemci patrili k mešťanom prakticky všetkých miest.
V 16. storočí prišla do Uhorska ďalšia vlna nemeckej kolonizácie – habáni.
Na rozdiel od nich sudetských však karpatskí Nemci neobývali geograficky súvislé územie, ale až do 1945 žili najmä v troch väčších sídelných oblastiach (jazykových ostrovoch):
Nemecké obyvateľstvo rakúskeho pôvodu (Kleinkarpatendeutsche, slovensky Handrbulci, z nemeckého Holzhacker = drevorubači) žijúce v Malých Karpatoch, od Bratislavy po Smolenice. Išlo o obce Rača (Ratzersdorf), Devín (Theben), Svätý Jur (Sankt Georgen), Myslenice / Grinava (Grünau), Pezinok (Bösing), Modra (Modern) a Limbach. Pred druhou svetovou vojnou tvorili väčšinu už len v Limbachu a Devíne. Z konfesionálneho hľadiska išlo v prevažnej miere o evanjelikov. Výnimku tvoril iba Devín, ktorý mal rímskokatolícku väčšinu.[10]
Vývoj percentuálneho zastúpenia Malokarpatských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti:[2]
| Slovenský názov | Nemecký názov | 1880 | 1910 | 1930 | 1991 | 2001 | 2011 | 2021 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Devín | Theben | 71,24% | 63,31% | 55,92% | 0,65% | 0,34% | 0,36% | 0,21% (0,58%) |
| Rača (zast. Račištorf) | Ratzersdorf | 25,29% | 19,04% | 13,74% | 0,25% | 0,20% | 0,21% | 0,10% (0,28%) |
| Limbach | Limbach | 86,46% | 95,27% | 96,52% | 0,00% | 0,26% | 0,36% | 0,17% (0,57%) |
| Pezinok | Bösing | 40,56% | 32,40% | 21,80% | 0,07% | 0,10% | 0,17% | 0,06% (0,29%) |
| Myslenice / Grinava (dnes Pezinok) | Grünau | 40,56% | 42,94% | 45,32% | ||||
| Svätý Jur | Sankt Georgen | 40,26% | 26,49% | 24,80% | 0,22% | 0,22% | 0,27% | 0,08% (0,30%) |
| Modra | Modern | 15,69% | 10,48% | 6,26% | 0,09% | 0,16% | 0,09% | 0,17% (0,34%) |
Nemecky hovoriace obyvateľstvo Žitného ostrova (Schüttinseldeutsche, Heanzen). Potomkovia burgenlandských Rakúšanov (tzv. Hienzen, Hüenzen). Po druhej svetovej vojne bola väčšina úplne vysídlená. Zvyšok sa stiahol najmä do Bratislavy. Obývali obce Prievoz (Oberufer), Most pri Bratislave (Bruck), Rovinka (Waltersdorf), Nová Lipnica (Tartschendorf), Nové Košariská (Mischdorf) a Jánošiková (Schildern). Podľa náboženského vyznania išlo majoritne o rímskokatolíkov. Výnimku tvorila evanjelická väčšina v Prievoze a v Mišdorfe/Mišérde (dnes Nové Košariská - Dunajská Lužná). Významná evanjelická menšina sa nachádzala aj v Rusovciach a Petržalke. [10]
Pôvodne nemecké osídlenie mali aj obce Vrakuňa (Fragendorf), Podunajské Biskupice (Bischdorf), kde sa nemecké obyvateľstvo pomaďarčilo ešte v priebehu 17.storočia, obec Kvetoslavov (Austern - slovenský starší názov Úzor / maďarsky Úszor), ktorá sa ešte v roku 1773[11] uvádzala ako nemecká obec; a mesto Šamorín, kde sa v roku 1796[12] a 1851[13], popri majoritnom maďarskom obyvateľstve uvádzala významná nemecká menšina, avšak pri prvom uhorskom sčítaní obyvateľstva v roku 1880, nepresiahol počet nemecky hovoriacich viac ako 10%[2].
Zadunajskí Nemci obývali obce Petržalka (Engerau), Rusovce (Karlburg), Jarovce (Kroatisch Jahrendorf) a Čunovo (Sandorf). Išlo o obce, ktoré patrili do tzv. bratislavského predmostia. S výnimkou Petržalky sa súčasťou Slovenska stali až v roku 1947. Dovtedy boli súčasťou Maďarska.
Vývoj percentuálneho zastúpenia Žitnostrovských a Zadunajských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti:[2]
| Slovenský názov | Nemecký názov | 1880 | 1910 | 1930 | 1991 | 2001 | 2011 | 2021 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Petržalka | Engerau | 84,62% | 67,76% | 22,40% | 0,19% | 0,19% | 0,15% | 0,07% (0,23%) |
| Prievoz (dnes Ružinov) | Oberufer | 87,48% | 77,48% | 42,36% | 0,41% | 0,34% | 0,26% | 0,16% (0,42%) |
| Most pri Bratislave | Bruck | 59,61% | 86,82% | 91,30% | 0,47% | 0,19% | 0,05% | 0,03% (0,15%) |
| Rovinka (zast. Čela) | Waltersdorf | 6,70% | 76,15% | 72,25% | 0,74% | 0,71% | 0,53% | 0,18% (0,37%) |
| Nová Lipnica (zast. Torč/Torča) (dnes Dunajská Lužná) | Tarschendorf | 79,35% | 74,91% | 69,63% | 0,77% | 0,58% | 0,49% | 0,20% (0,49%) |
| Nové Košariská (zast. Mišérd/Mišdorf) (dnes Dunajská Lužná) | Mischdorf | 78,24% | 68,39% | 65,74% | ||||
| Jánošíková (zast. Dénesd/Šildern) (dnes Dunajská Lužná) | Schildern | 79,64% | 53,97% | 55,22% | ||||
| Rusovce | Karlburg | 77,77% | 70,37% | 72,23% | 1,42% | 0,78% | 0,63% | 0,41% (0,82%) |
| Čunovo | Sandorf | 22,56% | 12,21% | 18,34% | 0,37% | 0,66% | 0,89% | 0,24% (0,86%) |
| Jarovce | Kroatisch Jahrendorf | 10,57% | 16,69% | 16,45% | 0,18% | 0,50% | 0,56% | 0,33% (0,81%) |
Karpato-nemecké obyvateľstvo (Hauerländer, Krickerhauer alebo slovensky aj Handrbulci), ktoré pôvodne tvorilo značnú časť obyvateľstva stredoslovenských banských miest vzniklo tzv. saskou kolonizáciou (Sachsenzug) v priebehu 12-13. storočia. Dnes jeho zvyšky obývajú územie okresov Prievidza, Žiar nad Hronom, Turčianske Teplice, Žarnovica a Martin. Delia sa na dve skupiny: kremnický jazykový ostrov - tzv. Hauerland a pravniansky jazykový ostrov. [10]
Jedná sa o nemecké obyvateľstvo tzv. územia Hauerlandu, nemeckých obcí s koncovkou -hau, čo znamená, že boli založené vyklčovaním lesov. Išlo o obce Horná Štubňa (Oberstuben), Horný a Dolný Turček (Ober a Niederturz), Sklené (Glaserhau), Kremnické Bane (Johannesberg), Kunešov (Kuneschhau), Krahule (Blaufuß), Lúčky (Honneshau), Dolná Ves (Schwabendorf), Kopernica (Deutschlitta), Jánova Lehota (Drechslerhau), Handlová (Krickerhau), Píla (Paulisch), Veľké Pole (Hochwies) a Kremnica (Kremnitz). Z konfesionálneho hľadiska išlo o rímskokatolícke obyvateľstvo.
Vývoj percentuálneho zastúpenia Hauerlandských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti:[2]
| Slovenský názov | Nemecký názov | 1880 | 1910 | 1930 | 1991 | 2001 | 2011 | 2021 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Handlová | Krickerhau | 89,99% | 87,01% | 51,23% | 0,75% | 0,48% | 0,26% | 0,11% (0,28%) |
| Horná Štubňa | Oberstuben | 93,92% | 78,09% | 86,06% | 5,51% | 5,11% | 2,62% | 1,30% (3,09%) |
| Jánova Lehota | Drechslerhau | 94,18% | 97,77% | 96,59% | 2,00% | 2,35% | 1,41% | 0,11% (0,43%) |
| Kopernica | Deutschlitta | 96,84% | 98,19% | 96,60% | 6,01% | 5,13% | 2,83% | 1,01% (1,26%) |
| Krahule | Blaufuß | 72,26% | 97,88% | 99,31% | 2,08% | 24,31% | 31,47% | 4,63% (11,20%) |
| Kremnica | Kremnitz | 33,11% | 13,27% | 1,19% | 0,80% | 0,45% (0,99%) | ||
| Kremnické Bane | Johannesberg | 88,69% | 90,75% | 10,40% | 6,08% | 2,35% (3,92%) | ||
| Lúčky | Honneshau | 99,00% | 97,06% | 1,93% | 0,91% | 0,52% (1,04%) | ||
| Kunešov | Kuneschhau | 98,07% | 97,06% | 26,82% | 18,44% | 14,00% | 6,47% (10,45%) | |
| Píla | Paulisch | 91,76% | 91,60% | 92,47% | 0,00% | 0,00% | 0,00% | 0,00% (0,80%) |
| Sklené | Glaserhau | 94,54% | 96,05% | 87,52% | 3,70% | 3,31% | 1,30% | 0,44% (1,02%) |
| Turček | Oberturz | 95,52% | 89,40% | 56,74% | 14,74% | 12,99% | 8,77% | 4,04% (6,62%) |
| Dolný Turček (dnes Turček) | Niederturz | 89,43% | 92,94% | 73,27% | ||||
| Veľké Pole | Hochwies | 97,74% | 96,42% | 97,10% | 0,00% | 0,00% | 0,00% | 0,00% (0,00%) |
Patrilo sem nemecké obyvateľstvo hornonitrianskych obcí Nová Lehota (Neuhau), Nitrianske Pravno (Deutsch Proben), Solka (Bettelsdorf), Chvojnica (Fundstollen), Malinová (Zeche), Tužina (Schmiedshau), Vyšehradné (Beneschhau/ Meisel), Kľačno (Gaidel) a na území Turca sa jednalo o obce Hadviga (Hedwig), Brieštie (Bries) a Vrícko (Münnichwies - v ktorom sa hovorilo sliezskym dialektom). [10]Prevažná časť týchto Nemcov sa hlásila k rímskokatolíckej cirkvi. Výnimku tvorila obec Brieštie a Hadviga, kde prevažovali evanjelici.
Pôvodne nemecké osídlenie mali aj mestá Prievidza (Priewitz), Bojnice (Weinitz) a obce Rudno (Rauden), Koš (Andreasdorf), ktorých nemecké obyvateľstvo sa poslovenčilo, a už od roku 1773 sa spomínajú ako čisto slovenské sídla, a obec Jasenovo (Käserhau), ktorá sa v roku 1773[11] spomína ako nemecká obec, no od roku 1796[12] už je zaznamenaná ako sídlo so slovenským obyvateľstvom.
Vývoj percentuálneho zastúpenia Pravnianskych Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%). Údaje od roku 2021 zahŕňajú podiel občanov s prvou nárondnosťou nemeckou a v zátvorke je uvádzaná aj celkový podiel občanov s nemeckou národnosťou vrátane možnosti voľby ďalšej národnosti:[2]
| Slovenský názov | Nemecký názov | 1880 | 1910 | 1930 | 1991 | 2001 | 2011 | 2021 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Brieštie | Bries | 94,44% | 99,72% | 71,71% | 17,89% | 14,71% | 3,42% | 1,47% (1,47%) |
| Hadviga (dnes Brieštie) | Hedwig | 97,21% | 98,93% | 98,49% | ||||
| Chvojnica | Fundstollen | 95,26% | 98,17% | 96,67% | 2,19% | 0,90% | 0,40% | 0,00% (0,00%) |
| Kľačno (zast. Gajdeľ) | Gaidel | 94,79% | 94,98% | 96,51% | 5,53% | 5,58% | 4,35% | 1,78% (3,93%) |
| Malinová (zast. Cech) | Zeche | 94,45% | 94,81% | 93,55% | 13,99% | 9,11% | 5,78% | 1,95% (3,09%) |
| Nitrianske Pravno (zast. Nemecké Pravno) | Deutsch Proben | 91,28% | 83,09% | 67,38% | 4,59% | 3,00% | 1,88% | 1,61% (3,00%) |
| Vyšehradné (dnes Nitrianske Pravno) | Beneschhau/Meisel | 92,40% | 97,67% | 99,56% | ||||
| Solka (dnes Nitrianske Pravno) | Bettelsdorf | 85,16% | 89,58% | 93,83% | ||||
| Tužina | Schmiedshau | 92,35% | 95,91% | 96,29% | 7,11% | 5,35% | 3,69% | 1,90% (3,64%) |
| Vrícko | Münnichwies | 92,77% | 98,34% | 93,05% | 2,13% | 0,50% | 0,00% | 0,23% (0,23%) |
| Nová Lehota (dnes Handlová) | Neuhau | 72,39% | 97,20% | 95,12% | 0,75% | 0,48% | 0,26% | ? |
Hornospišskí Nemci žili vo všetkých obciach a mestách Horného Spiša. Dnes sú to už len malé počty v mestách Kežmarok (Käsmarkt), Levoča (Leutschau), Poprad (Deutschendorf), Spišská Nová Ves (Iglau), dedinách Veľká Lomnica (Groß-Lomnitz), Veľký Slavkov (Groß-Schlagendorf), Matejovce (Matzdorf), Stráže (Michelsdorf), Spišská Sobota (Georgenberg), Spišské Podhradie (Kirchdrauf), Vrbov (Menhardsdorf), Ľubica (Leibitz) a iné. Svoj jazyk nazývali hornozemským (Oberländisch) na rozdiel od dolnozemského (Niederländisch), ktorým hovorili Podolínski Nemci. [10]Z náboženského hľadiska išlo o evanjelikov. Výnimku tvorila iba obec Strážky nad Popradom, kde prevažovalo rímskokatolícke obyvateľstvo.
Vývoj percentuálneho zastúpenia Hornospišských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[2]
| Slovenský názov | Nemecký názov | 1880 | 1910 | 1930 | 1991 | 2001 |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Bušovce | Bauschendorf | 85,85% | 81,63% | 52,97% | 0,32% | 0,32% |
| Nižnie Šváby (dnes Červený Kláštor) | Unterschwaben | 53,09% | 26,67% | 28,15% | 0,00% | 0,00% |
| Holumnica | Hollumtz | 86,41% | 82,24% | 71,21% | 3,31% | 1,29% |
| Huncovce | Hunsdorf | 84,94% | 69,41% | 51,12% | 0,22% | 0,22% |
| Kežmarok | Käsmark | 72,00% | 51,32% | 35,65% | 0,24% | 0,43% |
| Lomnička | Kleinlomnitz | 90,91% | 90,16% | 83,96% | 0,00% | 0,00% |
| Ľubica | Leibitz | 71,43% | 40,80% | 29,33% | 0,00% | 0,05% |
| Majerka (dnes Ihľany) | Meierhőfen | 81,62% | 75,27% | 0,00% | 0,00% | |
| Vyšnie Šváby (dnes Majere) | Oberschwaben | 55,83% | 47,37% | 44,71% | 0,00% | 0,00% |
| Mlynica (zast. Milbach) | Mühlenbach | 94,75% | 62,71% | 64,40% | 0,00% | 0,28% |
| Nová Lesná | Neu Walddorf | 92,73% | 86,06% | 35,81% | 0,00% | 0,00% |
| Podhorany (zast. Maldur) | Mältern | 93,18% | 93,65% | 89,73% | 0,34% | 0,07% |
| Rakúsy | Roks | 82,85% | 59,15% | 45,54% | 0,07% | 0,00% |
| Spišská Belá | Zipser Bela | 72,77% | 43,09% | 34,39% | 0,20% | 0,26% |
| Strážky nad Popradom (dnes Spišská Belá) | Nehre | 78,95% | 53,97% | 60,34% | ||
| Spišská Nová Ves | Neudorf | 29,90% | 16,97% | 11,27% | 0,15% | 0,19% |
| Stará Lesná | Alt Walddorf | 94,54% | 91,17% | 89,06% | 0,12% | 0,00% |
| Stráne pod Tatrami (zast. Folvarky) | Forherg | 89,46% | 75,23% | 73,80% | 0,00% | 0,26% |
| Toporec | Topporz | 62,00% | 51,59% | 40,23% | 0,00% | 0,00% |
| Tvarožná | Durlsdorf | 78,83% | 50,86% | 30,13% | 0,00% | 0,00% |
| Veľká Lomnica | Groß Lomnitz | 87,93% | 72,21% | 66,46% | 0,10% | 0,14% |
| Veľký Slavkov | Groß Schlagendorf | 91,82% | 79,29% | 54,56% | 0,58% | 0,00% |
| Vrbov | Menhardsdorf | 93,28% | 56,16% | 45,22% | 0,61% | 0,67% |
| Výborná | Bierbrunn | 76,77% | 77,36% | 71,19% | 0,00% | 0,00% |
| Žakovce | Eisdorf | 94,90% | 95,97% | 97,03% | 0,00% | 0,00% |
| Dvorce (dnes Javorina) | Bürgerhof | 41,05% | 27,17% | 28,97% | n/a | n/a |
| Ruskinovce (dnes Javorina) | Rißdorf | 87,46% | 70,07% | 67,76% | ||
| Stráže pod Tatrami (dnes Poprad) | Miehelsdorf | 67,22% | 34,22% | 26,02% | 0,21% | 0,21% |
| Poprad | Deutschendorf | 63,73% | 35,83% | 26,11% | ||
| Matejovce (dnes Poprad) | Matzdorf | 81,08% | 63,89% | 64,78% | ||
| Spišská Sobota (dnes Poprad) | Georgenberg | 65,37% | 32,65% | 27,97% | ||
| Veľká (dnes Poprad) | Felka | 75,62% | 38,59% | 20,36% |
Dolnospišskí Nemci (nem. Gründler, Mantaken) sú potomkovia baníkov z povodia rieky Bodva, Hnilec a Smolník. Dnes ich posledné zvyšky žijú v okrese Gelnica, v obciach Gelnica (Göllnitz), Nálepkovo (Wagendrüßel), Švedlár (Schwedler), Smolník (Schmöllnitz), Smolnícka Huta (Schmöllnitzhütte), Stará Voda (Altwaßer), Mníšek nad Hnilcom (Einsiedel) a v okrese Košice-okolie v obciach Medzev, Vyšný Medzev (Unter a Obermetzenseifen) a Štóse (Stoß). Nemci (tzv. Buliner) žili aj v meste Dobšiná, ktorá je súčasťou okresu Rožňava.[10]Dolnospišskí Nemci sa hlásili v prevažnej miere k rímskokatolíckej cirkvi. Výnimku tvorila evanjelická väčšina v Nálepkove, Dobšinej, Švedlári a Mníšku nad Hnilcom. Taktiež Gelnica a Štós mali popri majoritnom rímskokatolíckom obyvateľstve významnú evanjelickú menšinu.
Pôvod a význam pojmov Manták, mantácky (nem. Mantake, mantakisch) sa nedajú jednoznačne preukázať. Avšak značne pravdepodobnou sa zdá byť hypotéza spôsobu tvorby názvu etnika, ako to je napr. v prípade Lemkov. Po príchode prvých osadníkov z územia Nemecka sa títo nevedeli dorozumieť s pôvodným slovenským a maďarským obyvateľstvom. Pri ich vzájomnom kontakte, napr. trhy, sa mohol jeden druhého v svojom nárečí dopytovať spôsobom podobným ako napr. "Boos maant a?" (Was meint er?), čiže "Čo má na mysli? Čo chce?". Alebo z otázky obdobného charakteru v maďarčine - "Mit mondtak?" po slovensky "Čo povedali?".[14] V rámci tejto frázy foneticky najvýraznejšie vyznie časť "maant a" alebo "mondtak", a tak po malej úprave dostaneme výraz Manták. Túto hypotézu podporuje aj fakt, že k danému označeniu sa hlásia iba spišskí Nemci, v nárečí ktorých sa táto otázka, aj z frazeologickej stránky jej skladby, rovnako vyslovuje aj v súčasnosti.
Vývoj percentuálneho zastúpenia Dolnospišských Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[2]
| Slovenský názov | Nemecký názov | 1880 | 1910 | 1930 | 1991 | 2001 | 2011 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Gelnica | Göllnitz | 71,33% | 54,66% | 46,97% | 0,41% | 0,81% | 0,39% |
| Nálepkovo (zast. Vondrišel) | Wagendrüßel | 75,73% | 59,02% | 51,47% | 0,53% | 0,50% | 0,36% |
| Švedlár | Schwedler | 87,00% | 83,64% | 86,89% | 4,18% | 3,47% | 2,50% |
| Smolník | Schmöllnitz | 85,44% | 68,87% | 69,60% | 2,20% | 2,39% | 2,13% |
| Smolnícka Huta | Schmöllnitzhütte | 92,02% | 80,24% | 82,23% | 6,72% | 8,07% | 4,72% |
| Stará Voda | Altwaßer | 33,56% | 58,33% | 24,12% | 0,00% | 0,00% | 0,00% |
| Mníšek nad Hnilcom | Einsiedel | 88,14% | 90,53% | 91,24% | 10,67% | 7,69% | 5,75% |
| Medzev | Untermetzenseifen | 86,31% | 72,16% | 77,72% | 17,26% | 13,55% | 8,31% |
| Vyšný Medzev | Obermetzenseifen | 88,30% | 33,14% | 39,51% | 12,67% | 10,65% | |
| Štós | Stoß | 91,82% | 14,33% | 60,15% | 9,18% | 8,76% | 4,06% |
| Rudňany (zast. Koterbachy) | Kotterbach | 10,31% | 9,21% | 10,63% | 0,00% | 0,00% | 0,00% |
| Dobšiná | Dobschau | 66,18% | 33,57% | 27,58% | 0,31% | 0,33% | 0,14% |
Nemecké obyvateľstvo obývajúce mesto Stará Ľubovňa (Alt-Lublau), Podolínec (Pudlein) a obce Hniezdne (Kniesen) a Chmeľnica (Hopgarten – v ktorej sa dodnes rozšírene hovorí sliezskym dialektom nemčiny[10] - v roku 2011 tento dialekt používalo v domácnosti 279 osôb, čo predstavuje tamer 30 % obyvateľov obce.[3]). Z náboženského hľadiska išlo o obyvateľstvo hlásiace sa k rímskokatolíckej cirkvi.
Pôvodne nemecké osídlenie bolo aj v obciach Nižné, Vyšné Ružbachy (Unter a Ober-Rauschenbach) a Jakubany (Jakobsau) v ktorých sa nemecké obyvateľstvo poslovenčilo a porusínštilo, a v obciach Forbasy (Forbs) a Jarabina (Girm), ktoré boli ešte v roku 1851 uvádzané ako nemecko-slovenská a rusínsko-nemecká obec[13].
Vývoj percentuálneho zastúpenia Podolínskych Nemcov (v minulosti/súčasnosti tvorili viac ako 10%):[2]
| Slovenský názov | Nemecký názov | 1880 | 1910 | 1930 | 1991 | 2001 | 2011 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Hniezdne | Kniesen | 79,85% | 68,15% | 49,56% | 1,33% | 1,29% | 0,82% |
| Chmeľnica | Hopgarten | 90,00% | 87,29% | 82,19%; | 9,66% | 11,71% | 19,45% |
| Podolínec | Pudlein | 60,07% | 45,31% | 26,77% | 0,17% | 0,03% | 0,12% |
| Stará Ľubovňa | Altlublau | 11,75% | 12,83% | 3,03% | 0,04% | 0,07% | 0,09% |
Nemeckí roľníci a remeselníci, ktorí sa v Sládkovičove, staršie pomenovanie Diosek / Dióseg usadili v časti obce, neskôr po nich nazvanej Nemecký Diosek (od roku 1927 premenovaný na Malý Diosek) na poverenie cisára Jozefa II. V roku 1943 bol Veľký a Malý Diosek spojený. Počas druhej svetovej vojny bolo mesto poznačené deportáciami početnej židovskej komunity a po vojne odsunom nemeckého obyvateľstva do Rakúska a Nemecka a maďarského obyvateľstva do pohraničia Česka a do Maďarska. Nemecká komunita tu takmer úplne vymizla.
| Slovenský názov | Nemecký názov | 1880 | 1910 | 1930 | 1991 | 2001 | 2011 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Nemecký / Malý Diosek | Deutsch / Klein-Nußdorf | 79,24% | 35,03% | 31,12% | 0,02% | 0,05% | 0,02% |
| Maďarský / Veľký Diosek | Ungarisch / Groß-Nußdorf | 6,31% | 2,44% | 4,63% |
Jedná sa a malú skupinu Dolných Nemcov, ktorí sa v rokoch 1857-1859 usadili v obci Čermany (Tscherman) a Veľké Ripňany (Großrippen). Išlo o sedliakov z vestfálskych dedín Ankum, Addrup, Eie, Kettemkamp, Nortrup, Rütenbrock, Suttrup a z oldenburských dedín Damme, Neukirchen, Steinfeld, Holdorf, Dinklage a Borringshausen. V súčasnosti sú silno asimilovaní. Odhadom ich môže byť asi 250 - Čermany - 150 (38,1 %), Veľké Ripňany - 50 (2,4 %), inde 50. Jazyk je používaný iba staršou generáciou.[10]
Vývoj percentuálneho zastúpenia Čermianskych Nemcov:[2]
| Slovenský názov | Nemecký názov | 1880 | 1910 | 1930 | 1991 | 2001 | 2011 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Čermany | Tscherman | 55,01% | 38,87% | 32,03% | 1,24% | 2,79% | 1,31% |
| Veľké Ripňany | Großrippen | 20,12% | 7,73% | 4,53% | 0,00% | 0,00% | 0,39% |
V rokoch 1899-1944 boli v obci Michalok a z časti aj v obci Merník, ktoré sa nachádzajú neďaleko Vranova nad Topľou, usadení nemeckí roľníci z východnej Haliče, hovoriaci nemeckým nárečím pochádzajúcim pôvodne z okolia českého Chebu a Tachova. Muži prevažne pracovali ako baníci na ortuť v Merníku alebo ako kvalifikovaní tesári. Počas prvej Československej republiky, bola väčšina týchto Nemcov bez československého občianstva a boli teda pri súpisoch obyvateľstva v roku 1921 a 1930 považovaní za cudzincov.
V dôsledku neúrodnej horskej pôdy a biedy sa mnoho Nemcov vysťahovalo do zámoria, pracovali ako sezónni robotníci v cudzine, Česku alebo si zakúpili majetky v južnejších úrodnejších oblastiach Uhorska. V roku 1818 odchádza 18 rodín z Handlovej do Trhyne. V roku 1856 opustilo Jánovu Lehotu 18 rodín, ktoré sa usídlili na Banáte. Neskôr sa z Kopernice a Jánovej Lehoty vysťahovalo dvadsať rodín do obce Jasová v okrese Nové Zámky; viaceré rodiny z Veľkého Poľa a Píly si zakúpili majetky v obci Demandice, Sazdice (okres Levice) a pri Vrábloch; v obci Veľké Bedzany, ktoré sa od 70. rokov stali súčasťou Topoľčian a v obci Dolné Držkovce (pri Bánovciach nad Bebravou) sa zas usadili nemecké rodiny z Handlovej.
| Slovenský názov | Nemecký názov | 1880 | 1910 | 1930 | 1991 | 2001 | 2011 |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Jasová | - | 4,77% | 0,17% | 3,26% | 0,08% | 0,08% | 0,08% |
| Demandice | Demenditz | 0,79% | 0,14% | 6,27% | 0,58% | 0,29% | 0,10% |
| Veľké Bedzany (dnes Topoľčany) | Ober-Bulgyin | 0,87% | 0,27% | 16,84% | n/a | ||
| Dolné Držkovce (dnes Veľké Držkovce) | 11,89% | 20,71% | 11,22% | n/a | |||
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
