Handlová

Handlová (nem. Krickerhau, maď. Nyitrabánya) je banské mesto ležiace v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza.

Handlová
obec
Kostol sv. Kataríny zo 14. storočia
Štát	Slovensko
Kraj	Trenčiansky kraj
Okres	Prievidza
Región	Horná Nitra
Vodný tok	Handlovka
Nadmorská výška	420 m n. m.
Súradnice	48°43′38″S 18°45′43″V
Rozloha	85,55 km² (8 555 ha) [1]
Obyvateľstvo	15 608 (31. 12. 2023) [2]
Hustota	182,44 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1254
Starosta	Silvia Grúberová[3] (nezávislá)
PSČ	972 51
ŠÚJ	513997
EČV (do r. 2022)	PD
Tel. predvoľba	+421-46
Adresa obecného úradu	Mestský úrad Námestie baníkov 7 972 51 Handlová
E-mailová adresa	[e-mail]
Telefón	046 / 519 25 11
Fax	046 / 542 56 14
Poloha obce na Slovensku
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Handlová
Webová stránka: handlova.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál

Rybník nad mestom

Polohopis

Handlová leží na západnom Slovensku, približne 10 km od geografického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je tretím najväčším mestom regiónu Horná Nitra.

Mesto je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.

• územie je situované vo východnej časti Hornonitrianskej kotliny, centrálnu časť mesta tvorí Handlovská kotlina, juhozápadnú časť treťohorné sopečné pohorie Vtáčnik a z východu treťohorné sopečné Kremnické vrchy
• z chránených území a častí prírody horného Ponitria sa v mikroregióne Handlová nachádza prírodná rezervácia Biely kameň, patriaca do katastrálneho územia Handlová – časť Nová Lehota, a chránené stromy tis obyčajný (Taxus baccata L.) a sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum Lindl.), rastúce v k. ú. Nová Lehota pred miestnou farou
• mestom preteká rieka Handlovka s prítokmi Mlynský potok, Pstruhársky potok a Račí potok, ktorá sa vlieva do rieky Nitry
• na celom území prevláda podhorská a horská karpatská fauna a flóra, teplomilné druhy sa vyskytujú len sporadicky na južne exponovaných úpätiach pohoria Žiar a Vtáčnik.

Handlová je vzdialená 16 km východne od Prievidze a 21 km severne od Žiaru nad Hronom.

Vodné toky

• rieka Handlovka

Vodné plochy

• Handlovský rybník na hornom konci
• Konštantín – tento rybník sa nachádza v lese nad baníckou kolóniou; vznikol zatopením rovnomenného povrchového lomu uhlia
• okrasné rybníky na Remate

Symboly mesta

Symboliku obce nesú erb mesta, zástava mesta, pečať mesta a insígnia mesta.

• Erb mesta Handlová tvorí v čiernom štíte kolmo postavená ľavá polovica zlatého kolesa sv. Kataríny.
• Zástava mesta Handlová je žlto-čierno štvrtená. Pomer jej strán je 2 : 3 a ukončená je tzv. lastovičím chvostom (zástrihom), siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu zástavy.
• Pečať mesta Handlová tvorí erb mesta Handlová s postavou sv. Kataríny s kruhopisom MESTO HANDLOVÁ.
• Mestská insígnia mesta Handlová je reťaz zo žltého kovu a tvorí ju jeden veľký medailón v tvare kruhu, ktorý je vyplnený erbom mesta Handlová s obrazom sv. Kataríny.

Dejiny

Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo Vita) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo Krikerhau.

Je to príklad šoltýskej kolonizácie typickej pre oblasť Hornej Nitry, kde sa usídlilo nemecky hovoriace obyvateľstvo označované neskôr ako karpatskí Nemci.

Obec získala v roku 1839 od cisára Ferdinanda I. mestské práva a právo organizovať štyri jarmoky v roku. Prvé záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo až tesne pred prvou svetovou vojnou^[4].

Dňa 11. decembra 1960 sa začal na juhovýchodnom okraji mesta vyvíjať katastrofický zosuv, ktorý do 30. mája 1961 postupne zničil 150 domov, poškodil 2 km úsek cesty, vodovod a elektrické vedenie^[5].

Dňa 15. mája 2024 sa v Handlovej konalo výjazdové rokovanie vlády, po ktorom na Námestí baníkov došlo k atentátu na jej predsedu, Roberta Fica, piatimi výstrelmi z ručnej zbrane z davu. Útočník bol zadržaný na mieste. Premiéra ošetrili v miestnej nemocnici a transportovali do Banskej Bystrice.

Pamiatky

Kostol sv. Kataríny

(kat.), postavený v gotickom slohu v druhej polovici 14. storočia. Pôvodne mal len jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanú vežu (45 m). Obnovený 1603, 1710 čiastočne barokizovaný. Pre potreby rýchlo rastúceho počtu obyvateľov začiatkom 20. storočia bol rozšírený v roku 1941 priečne postavenou halou nového kostola, so zachovaním veže a presbytéria. Pri prechode frontu bol kostol ťažko poškodený (1945). V pôvodnej orientácii bol obnovený v roku 1958. Najnovšie úpravy sú z roku 1996. Z pôvodného inventára sa zachovali gotické monštrancie z 15. stor. Vnútorné zariadenie a oltár sú z novších čias. Vo veži s arkádovým prechodom a šindľovou baňou sú tri zvony.

Kostol Dobrého pastiera

(kat.), kamenná stavba s dvoma kaplnkami pochádza z roku 1941. Vnútorné zariadenie je z čias stavby.

Kaplnka sv. Jána Nepomuckého

v centre mesta na námestí, neskorobaroková stavba z 2. polovice 18. stor.

Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie

na Dolnom konci, prícestná kaplnka s predstavanou vežou, neskoroklasicistická z 2. pol. 19. stor. V interiéri je ústredná ľudová plastika Piety z čias stavby.

Kostol sv. Mikuláša biskupa

(kat.) v časti Nová Lehota, jednoloďový, barokovo-klasicistický z roku 1785, postavený čiastočne na starších, neskorogotických základoch, písomne doložený v záznamoch z 15. storočia.

Kaplnka sv. Vendelína

v Novej Lehote, klasicistická stavba z roku 1847, plastika z 19. stor.

Kaplnka sv. Michala

v miestnej časti Morovno, s predstavanou vežou, bola postavená v roku 1902, zariadenie je z 20. storočia.

Ďalšie pamiatky

Banský triedič uhlia. Industriálna pamiatka

• zoologické a botanické nálezy fauny a flóry z obdobia treťohôr v uhoľných slojoch
• popolnicové pohrebisko ľudu lužickej kultúry z doby bronzovej
• nález pokladu z doby bronzovej
• kamenné domy z 2. polovice 19. stor.
• stavby a zariadenia na ťažbu a úpravu uhlia s kontinuitou od začiatku 20. stor. (banský triedič uhlia, banícka kolónia)
• pamätný dom na ulici SNP – postavený v roku 1937, miesto konania prvého revolučného národného výboru.

Pomníky

Pamätník padlým v SNP.

Pamätník padlým v SNP na Námestí baníkov

Cintorín:

Pamätník obetiam banskej činnosti na Hornej Nitre.

Pamätník obetiam banskej činnosti (1997),

Pamätník padlých vo vojnách

Hladové námestie

Časti mesta

Sídelný útvar je rozdelený do 7 urbanistických okrskov.

• okrsok č. 1: hromadná bytová zástavba a individuálna bytová zástavba vo východnej časti okrsku.
• okrsok č. 2: priemyselné plochy (areál Bane Handlová, Chemika a Slovenka).
• okrsok č. 3: územie starej baníckej kolónie.
• okrsok č. 4: Dolný koniec – severná časť územia Handlová, prevažne obytná funkcia.
• okrsok č. 5: Horný koniec – južná časť, okrem obytnej funkcie sa tu nachádzajú dva poľnohospodárske dvory.
• okrsok č. 6: Morovno – bývalá obec Morovno s výlučne individuálnou bytovou zástavbou. V obci je malé letisko umožňujúce pristávanie najmenších športových lietadiel a lietadiel využívaných v poľnohospodárstve.
• okrsok č. 7: Nová Lehota – bývalá obec Nová Lehota. Ide o obvod s obytnou funkciou rekreačného charakteru, ktorý nie je stavebne zrastený s mestom Handlová.

Politika

Primátori

• 11. december 2018 – súčasnosť – Silvia Grúberová (NEKA)
• 1. jún 2007 – 11. december 2018 – Rudolf Podoba (SMER)
• 22. február 2007 – 1. jún 2007 – Arpád Koszta (SZ), zastupujúci primátor
• 2006 – 31. január 2007 – Ing. Peter Hromádka (SDKÚ, ANO, DS, KDH, HZD)
• 2003 – 2006 – Ing. Peter Hromádka
• 1999 – 2002 – Ing. Jaroslav Izák
• 1994 – 1999 – Ing. Silvester Gašparovič
• 1991 – 1994 – Ing. Jaroslav Izák
• 1989 – 1991 – Ing. Jaroslav Izák
• 1964 – 1989 – Jozef Juríček^[6]

Obyvateľstvo

Jazykové a etnické zloženie

1773 – Úradný lexikón sídiel^[7]

Názov	hlavný jazyk
Handlovia, Handlova, Krikehey (Handlová)	nemecký
Uj-Lehota, Neuhey, Nowa Lehota (Nová Lehota)	nemecký
Morovno	slovenský

1786 – Opis Uhorska^[8]

Názov	hlavný jazyk
Handlowa, Grägerhay, Krikeheu, Krickehay (Handlová)	nemecký
Új-Lehota, Neuhay (Nová Lehota)	nemecký
Morowno (Morovno)	slovenský

1851 – Uhorský geografický slovník^[9]

Názov	hlavný jazyk
Krikehaj, Krikehey, Handlowá (Handlová)	nemecký
Új-Lehota, Neuhey, Nowá Lhota (Nová Lehota)	nemecký
Morovno	slovenský

1880^[10]

Názov	celkom	maďarský	nemecký	slovenský	rumunský	rusínsky	srbochorvátsky	iný	cudzinci	nezistený
Handlova (Handlová)	3137	3,44%	89,99%	2,30%	-	-	-	0,32%	-	3,95%
Újlehota (Nová Lehota)	1362	-	72,39%	24,16%	-	-	-	0,22%	-	3,23%
Morovnó (Morovno)	163	-	3,07%	92,02%	-	-	-	0,00%	-	4,91%

1910^[10]

Názov	celkom	maďarský	nemecký	slovenský	rumunský	rusínsky	chorvátsky	srbský	iný
Nyitrabánya (Handlová)	4248	6,26%	87,01%	4,90%	0,19%	-	0,21%	0,05%	1,39%
Újgyarmat (Nová Lehota)	1286	0,23%	97,20%	2,02%	-	0,39%	-	-	0,16%
Morovnó (Morovno)	230	0,43%	0,43%	99,13%	-	-	-	-	-

1930^[10]

Názov	celkom	Česi a Slováci	Rusíni, Ukrajinci a Rusi	Nemci	Maďari	Židia	iní a cudzinci
Handlová	10442	43,94 %	0,01 %	51,23 %	2,93 %	0,43 %	1,47 %
Nová Lehota, Neuhay	1168	3,77 %	–	95,12 %	0,34 %	–	0,77 %
Morovno	264	99,62 %	–	–	–	0,38 %	–

– v roku 1976 bola k obci Handlová pričlenená obec Morovno a Nová Lehota

1991^[10]

Názov	celkom	Slováci	Maďari	Rómovia	Rusíni a Ukrajinci	Poliaci	Česi, Moravania a Slezania	Nemci	iní
Handlová	17835	96,33 %	1,30 %	0,61 %	0,04 %	0,02 %	0,81 %	0,75 %	0,13 %

2001^[10]

Názov	celkom	Slováci	Maďari	Rómovia	Rusíni a Ukrajinci	Poliaci	Chorváti a Srbi	Česi a Moravania	Nemci	iní
Handlová	18018	96,14 %	0,85 %	0,86 %	0,09 %	0,03 %	0,01 %	0,68 %	0,48 %	0,85 %

2011^[10]

Názov	celkom	Slováci	Maďari	Rómovia	Rusíni a Ukrajinci	Poliaci	Chorváti a Srbi	Česi a Moravania	Nemci	iní
Handlová	17766	94,83 %	0,47 %	0,35 %	0,05 %	0,03 %	0,02 %	0,48 %	0,26%	3,50%

Kultúra a zaujímavosti

Nová Lehota – kostol so sekvojou

Turistické zaujímavosti

• v susedstve kostola v časti Nová Lehota sa nachádzajú dva vzácne exempláre cudzokrajných drevín – sekvoja obrovská, s výškou asi 20 m a priemerom koruny 10 m, vysadená v roku 1843, a tis vysoký 9 m, s dvoma kmeňmi. Obidva exempláre sú od roku 1975 chránené.
• v časti Morovno je agroletisko pre potreby poľnohospodárstva
• prvá zmienka o handlovskom uhlí je z roku 1784
• priemyselná ťažba uhlia sa začala v roku 1909
• v meste sa udržiava tradícia baníckych jarmokov

Múzeá

• Súkromné múzeum a galéria majstra rezbára Jána Procnera.
• Muzeálna expozícia dejín a kultúry Nemcov žijúcich v meste Handlová.
• Unikátna podzemná galéria Bazalt.

Hudba

• René Lacko
• Moja Reč
• Barbara
• Úsvit
• Rock is back
• Rapidemia
• Peky

Parky

• Nemocničný park – Handpark

Šport

• Mestský basketbalový klub Baník Handlová
• Horolezecký klub Prometeus
• Airsoftový tím WOLFPACK
• ŠK zdravotne postihnutých PEGAS Remata
• Jazdecký klub Navaho
• Mfk Handlová
• Mestský kynologický klub
• Klub športovej gymnastiky Handlová

Pravidelné podujatia

• Mestské banícke dni (september)
• Handlovské Katarínske dni (november)
• Cesta rozprávkovým lesom (júl)

Školstvo

Školstvo v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Handlová:

Handlová je zriaďovateľom troch základných škôl, základnej umeleckej školy, piatich predškolských zariadení a centra voľného času.

• Základná škola Školská ulica
• Základná škola Morovnianska cesta
• Základná škola Mierové námestie
• Stredná odborná škola Handlová
• Gymnázium I. Bellu Handlová (zrušené k 31. augustu 2019)^[11]

Osobnosti mesta

• Ján Procner (* 1943), rezbár
• Brigitte Irrgangová (* 1943 – † 1954), nemecká mučenica
• Karol Dobiaš (* 1947), futbalista, futbalový tréner
• Róbert Bezák (* 1960), rímskokatolícky biskup
• Rudolf Cigánik (* 1961), akademický maliar a grafik
• Laci Strike (* 1974), tanečník a choreograf
• Radovan Kaufman (* 1978 – † 2003), paraolympijský reprezentant v cyklistike
• Supa (* 1980), reper
• Delik (* 1982), reper
• Martin Škrtel (* 1984), futbalista
• Erik Grendel (*1988), futbalista
• Marek Viedenský (* 1990), hokejista

Priemysel

Ťažiskom priemyslu v Handlovej je hlbinná ťažba hnedého uhlia. Jej prvopočiatky siahajú k počiatku 20. storočia, keď sa o ložiská hnedého uhlia (lignit) zaujímal aj gróf Pálfi^[12]. Baňa vznikla v roku 1906^[13] a následný začiatok priemyselnej ťažby uhlia sa datuje do roku 1909. V súvislosti s rozvojom banskej činnosti začínajú okolo hlavnej štôlne vyrastať potrebné objekty (triedič uhlia, šatne, kúpeľne, správna budova...) a aj banícka kolónia s typizovanými stavbami na ubytovanie baníkov a ich rodín. Medzi dominantné stavby priamo či nepriamo súvisiace s banskou činnosťou patrila aj lanovka na odvoz hlušiny a popolčeka, rovnako ako sústava komínov z priľahlej elektrárne.

V areáli Bane Handlová bola už v roku 1911 vybudovaná tepelná elektráreň slúžiaca prioritne pre zásobovanie samotnej bane elektrickou energiou a technologickou parou. Postupným vývojom a rozširovaním bola až do roku 1953 (do otvorenia elektrárne v Novákoch) s výkonom 35 MW najväčšou a najmodernejšou tepelnou elektrárňou na Slovensku. Po požiari chladiacej veže v roku 1982 bola výroba elektrickej energie ukončená a tepláreň produkovala už iba technologickú paru a (od roku 1970) teplo pre mesto Handlová. Významný bol aj rok 1987, keď bol do prevádzky uvedený nový, 115 m vysoký komín spolu s novou výkonnou technológiou na odlučovanie popolčeka, čím sa mestu a jeho okoliu výrazne uľavilo od najväčšieho zdroja znečistenia^[13].

Medzi ďalšie veľké podniky predrevolučného obdobia patrili Oceľové konštrukcie (výroba bytových jadier pre panelové domy), Chemika (obaly, granulát na ďalšie spracovanie), Slovenka (konfekčné odevy) a Mlaď (plyšové hračky). Po rozpade socialistického hospodárskeho bloku a súvisiacich trhov niektoré podniky zanikli, iné sa transformovali a v určitej forme existujú dodnes. Pribudli aj menšie nové prevádzky zaoberajúce sa napr. strojárenskou výrobou alebo šitím obuvníckych zvrškov.

Doprava

Cez Handlovú prechádza štátna cesta prvej triedy číslo I/9 s medzinárodným významom (E572). Dostupné sú diaľkové aj medzinárodné autobusové linky, prímestská doprava celej Handlovskej doliny spáduje do svojho prirodzeného a historického centra, do Prievidze. Niekoľko prímestských spojov premáva aj v smere na Žiar nad Hronom.

Mesto je napojené aj na železničnú sieť, rovnomenná železničná stanica je medziľahlou na trati Prievidza – Horná Štubňa. Táto trať bola vybudovaná v dvoch krokoch, prvým otvoreným úsekom bola spojnica Handlová – Prievidza, otvorená 15. februára 1913^[14]. Popudom na jej výstavbu bola najmä potreba prepravy uhlia, ktorého produkcia sa po zavedení priemyselnej ťažby prudko zvýšila a doprava povozmi nebola naďalej udržateľná. Pokračovanie trate do Hornej Štubne, kde sa napojila na trať Budapešť – Fiľakovo – Zvolen – Kremnica – Vrútky, bolo sprevádzkované až 20. decembra 1931^[15]. Na tejto trati leží aj Bralský tunel, ktorý sa svojou dĺžkou 3 011,6 m radí na štvrté miesto v rámci železničných tunelov na Slovensku. Podľa súčasného číslovania tratí nesie táto trať číslo 145.

V meste je prevádzkovaná aj mestská hromadná doprava.

Partnerské obce

Patrónom a partnerom Handlovej je mesto Voerde v Nemecku.

Pôvodne nemecká obec Handlová (nem. Krickerhau) a anglické mesto Alnwick v Northumberlande majú k Voerde zvlášť úzky vzťah – jednému je patrónom, druhému je partnerom.

Počas nútených deportácií karpatských Nemcov zo Slovenska po druhej svetovej vojne prišla veľká skupina z Handlovej do Voerde. Ľudia našli prístrešie v tábore Buschmannshof a muži z veľkej časti prácu v svojom pôvodnom povolaní ako baníci v šachte vo Walsume. Prví Handlovčania, ktorí sa vo Voerde usadili, pritiahli ďalších a čoskoro vzniklo vo Voerde niečo ako handlovská kolónia.

Schválením v mestskej rade dňa 17. septembra 1957 mesto oficiálne prevzalo patronát nad obcou Krickerhau (z nem. Handlová). Tým sa Voerde stalo prvým mestom v SRN, ktoré prevzalo patronát nad niekdajšou nemeckou obcou v Hauerlande.

V roku 1960 boli na radnici vo Voerde odhalené dve mramorové tabule s menami padlých Handlovčanov. V roku 1967 vznikla Handlovská domovinová izbietka, múzeum predmetov denného života Handlovčanov, pôvodne v Dome Voerde. Neskôr bolo múzeum prenesené do veľkej miestnosti v Pestalozziho škole na Alexandrovej ulici. S podporou mesta bola vytlačená rozsiahla kniha o Handlovej.

Mesto ďalej spolupracuje s moravským mestom Zábřeh.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Handlová