Handlová
mesto na Slovensku From Wikipedia, the free encyclopedia
Handlová (nem. Krickerhau, maď. Nyitrabánya) je banské mesto ležiace v Trenčianskom kraji, v okrese Prievidza.
| Handlová | |
| obec | |
 Kostol sv. Kataríny zo 14. storočia | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Okres | Prievidza |
| Región | Horná Nitra |
| Vodný tok | Handlovka |
| Nadmorská výška | 420 m n. m. |
| Súradnice | 48°43′38″S 18°45′43″V |
| Rozloha | 85,55 km² (8 555 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 15 608 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 182,44 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1254 |
| Starosta | Silvia Grúberová[3] (nezávislá) |
| PSČ | 972 51 |
| ŠÚJ | 513997 |
| EČV (do r. 2022) | PD |
| Tel. predvoľba | +421-46 |
| Adresa obecného úradu |
Mestský úrad Námestie baníkov 7 972 51 Handlová |
| E-mailová adresa | sekretariat@handlova.sk |
| Telefón | 046 / 519 25 11 |
| Fax | 046 / 542 56 14 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Handlová | |
| Webová stránka: handlova.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Handlová leží na západnom Slovensku, približne 10 km od geografického stredu Európy. Administratívne spadá do Trenčianskeho kraja, okresu Prievidza a je tretím najväčším mestom regiónu Horná Nitra.
Mesto je obklopené pohoriami Vtáčnik, Žiar a Kremnické vrchy.
- územie je situované vo východnej časti Hornonitrianskej kotliny, centrálnu časť mesta tvorí Handlovská kotlina, juhozápadnú časť treťohorné sopečné pohorie Vtáčnik a z východu treťohorné sopečné Kremnické vrchy
- z chránených území a častí prírody horného Ponitria sa v mikroregióne Handlová nachádza prírodná rezervácia Biely kameň, patriaca do katastrálneho územia Handlová – časť Nová Lehota, a chránené stromy tis obyčajný (Taxus baccata L.) a sekvojovec mamutí (Sequoiadendron giganteum Lindl.), rastúce v k. ú. Nová Lehota pred miestnou farou
- mestom preteká rieka Handlovka s prítokmi Mlynský potok, Pstruhársky potok a Račí potok, ktorá sa vlieva do rieky Nitry
- na celom území prevláda podhorská a horská karpatská fauna a flóra, teplomilné druhy sa vyskytujú len sporadicky na južne exponovaných úpätiach pohoria Žiar a Vtáčnik.
Handlová je vzdialená 16 km východne od Prievidze a 21 km severne od Žiaru nad Hronom.
Vodné toky
- rieka Handlovka
Vodné plochy
- Handlovský rybník na hornom konci
- Konštantín – tento rybník sa nachádza v lese nad baníckou kolóniou; vznikol zatopením rovnomenného povrchového lomu uhlia
- okrasné rybníky na Remate
Symboliku obce nesú erb mesta, zástava mesta, pečať mesta a insígnia mesta.
- Erb mesta Handlová tvorí v čiernom štíte kolmo postavená ľavá polovica zlatého kolesa sv. Kataríny.
- Zástava mesta Handlová je žlto-čierno štvrtená. Pomer jej strán je 2 : 3 a ukončená je tzv. lastovičím chvostom (zástrihom), siahajúcim do jednej tretiny dĺžky listu zástavy.
- Pečať mesta Handlová tvorí erb mesta Handlová s postavou sv. Kataríny s kruhopisom MESTO HANDLOVÁ.
- Mestská insígnia mesta Handlová je reťaz zo žltého kovu a tvorí ju jeden veľký medailón v tvare kruhu, ktorý je vyplnený erbom mesta Handlová s obrazom sv. Kataríny.
Handlová vznikla zakladajúcou listinou kráľa Ľudovíta I. zo dňa 8. marca 1376, v ktorej dovolil osadníkovi Henrichovi Krickerovi (Chrikeer) založiť na mieste zvanom Krásny Les (Seperdeo Vita) stálu osadu. Spolu s Krickerom prišlo z Kremnice asi 200 nemeckých rodín. Podľa zakladateľovho mena sa v nemčine Handlová dodnes nazýva Krickerhau alebo Krikerhau.
Je to príklad šoltýskej kolonizácie typickej pre oblasť Hornej Nitry, kde sa usídlilo nemecky hovoriace obyvateľstvo označované neskôr ako karpatskí Nemci.
Obec získala v roku 1839 od cisára Ferdinanda I. mestské práva a právo organizovať štyri jarmoky v roku. Prvé záznamy o výskyte uhlia v oblasti pochádzajú z roku 1784. S jeho priemyselnou ťažbou sa začalo až tesne pred prvou svetovou vojnou[4].
Dňa 11. decembra 1960 sa začal na juhovýchodnom okraji mesta vyvíjať katastrofický zosuv, ktorý do 30. mája 1961 postupne zničil 150 domov, poškodil 2 km úsek cesty, vodovod a elektrické vedenie[5].
Dňa 15. mája 2024 sa v Handlovej konalo výjazdové rokovanie vlády, po ktorom na Námestí baníkov došlo k atentátu na jej predsedu, Roberta Fica, piatimi výstrelmi z ručnej zbrane z davu. Útočník bol zadržaný na mieste. Premiéra ošetrili v miestnej nemocnici a transportovali do Banskej Bystrice.
- Kostol sv. Kataríny
- (kat.), postavený v gotickom slohu v druhej polovici 14. storočia. Pôvodne mal len jednu loď s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanú vežu (45 m). Obnovený 1603, 1710 čiastočne barokizovaný. Pre potreby rýchlo rastúceho počtu obyvateľov začiatkom 20. storočia bol rozšírený v roku 1941 priečne postavenou halou nového kostola, so zachovaním veže a presbytéria. Pri prechode frontu bol kostol ťažko poškodený (1945). V pôvodnej orientácii bol obnovený v roku 1958. Najnovšie úpravy sú z roku 1996. Z pôvodného inventára sa zachovali gotické monštrancie z 15. stor. Vnútorné zariadenie a oltár sú z novších čias. Vo veži s arkádovým prechodom a šindľovou baňou sú tri zvony.
- Kostol Dobrého pastiera
- (kat.), kamenná stavba s dvoma kaplnkami pochádza z roku 1941. Vnútorné zariadenie je z čias stavby.
- Kaplnka sv. Jána Nepomuckého
- v centre mesta na námestí, neskorobaroková stavba z 2. polovice 18. stor.
- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
- na Dolnom konci, prícestná kaplnka s predstavanou vežou, neskoroklasicistická z 2. pol. 19. stor. V interiéri je ústredná ľudová plastika Piety z čias stavby.
- Kostol sv. Mikuláša biskupa
- (kat.) v časti Nová Lehota, jednoloďový, barokovo-klasicistický z roku 1785, postavený čiastočne na starších, neskorogotických základoch, písomne doložený v záznamoch z 15. storočia.
- Kaplnka sv. Vendelína
- v Novej Lehote, klasicistická stavba z roku 1847, plastika z 19. stor.
- Kaplnka sv. Michala
- v miestnej časti Morovno, s predstavanou vežou, bola postavená v roku 1902, zariadenie je z 20. storočia.
- Ďalšie pamiatky
- zoologické a botanické nálezy fauny a flóry z obdobia treťohôr v uhoľných slojoch
- popolnicové pohrebisko ľudu lužickej kultúry z doby bronzovej
- nález pokladu z doby bronzovej
- kamenné domy z 2. polovice 19. stor.
- stavby a zariadenia na ťažbu a úpravu uhlia s kontinuitou od začiatku 20. stor. (banský triedič uhlia, banícka kolónia)
- pamätný dom na ulici SNP – postavený v roku 1937, miesto konania prvého revolučného národného výboru.
Pomníky
Pamätník padlým v SNP na Námestí baníkov
Cintorín:
- Pamätník obetiam banskej činnosti (1997),
- Pamätník padlých vo vojnách
Hladové námestie
Sídelný útvar je rozdelený do 7 urbanistických okrskov.
- okrsok č. 1: hromadná bytová zástavba a individuálna bytová zástavba vo východnej časti okrsku.
- okrsok č. 2: priemyselné plochy (areál Bane Handlová, Chemika a Slovenka).
- okrsok č. 3: územie starej baníckej kolónie.
- okrsok č. 4: Dolný koniec – severná časť územia Handlová, prevažne obytná funkcia.
- okrsok č. 5: Horný koniec – južná časť, okrem obytnej funkcie sa tu nachádzajú dva poľnohospodárske dvory.
- okrsok č. 6: Morovno – bývalá obec Morovno s výlučne individuálnou bytovou zástavbou. V obci je malé letisko umožňujúce pristávanie najmenších športových lietadiel a lietadiel využívaných v poľnohospodárstve.
- okrsok č. 7: Nová Lehota – bývalá obec Nová Lehota. Ide o obvod s obytnou funkciou rekreačného charakteru, ktorý nie je stavebne zrastený s mestom Handlová.
Primátori
- 11. december 2018 – súčasnosť – Silvia Grúberová (NEKA)
- 1. jún 2007 – 11. december 2018 – Rudolf Podoba (SMER)
- 22. február 2007 – 1. jún 2007 – Arpád Koszta (SZ), zastupujúci primátor
- 2006 – 31. január 2007 – Ing. Peter Hromádka (SDKÚ, ANO, DS, KDH, HZD)
- 2003 – 2006 – Ing. Peter Hromádka
- 1999 – 2002 – Ing. Jaroslav Izák
- 1994 – 1999 – Ing. Silvester Gašparovič
- 1991 – 1994 – Ing. Jaroslav Izák
- 1989 – 1991 – Ing. Jaroslav Izák
- 1964 – 1989 – Jozef Juríček[6]
Jazykové a etnické zloženie
1773 – Úradný lexikón sídiel[7]
| Názov | hlavný jazyk |
|---|---|
| Handlovia, Handlova, Krikehey (Handlová) | nemecký |
| Uj-Lehota, Neuhey, Nowa Lehota (Nová Lehota) | nemecký |
| Morovno | slovenský |
1786 – Opis Uhorska[8]
| Názov | hlavný jazyk |
|---|---|
| Handlowa, Grägerhay, Krikeheu, Krickehay (Handlová) | nemecký |
| Új-Lehota, Neuhay (Nová Lehota) | nemecký |
| Morowno (Morovno) | slovenský |
1851 – Uhorský geografický slovník[9]
| Názov | hlavný jazyk |
|---|---|
| Krikehaj, Krikehey, Handlowá (Handlová) | nemecký |
| Új-Lehota, Neuhey, Nowá Lhota (Nová Lehota) | nemecký |
| Morovno | slovenský |
1880[10]
| Názov | celkom | maďarský | nemecký | slovenský | rumunský | rusínsky | srbochorvátsky | iný | cudzinci | nezistený |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Handlova (Handlová) | 3137 | 3,44% | 89,99% | 2,30% | - | - | - | 0,32% | - | 3,95% |
| Újlehota (Nová Lehota) | 1362 | - | 72,39% | 24,16% | - | - | - | 0,22% | - | 3,23% |
| Morovnó (Morovno) | 163 | - | 3,07% | 92,02% | - | - | - | 0,00% | - | 4,91% |
1910[10]
| Názov | celkom | maďarský | nemecký | slovenský | rumunský | rusínsky | chorvátsky | srbský | iný |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Nyitrabánya (Handlová) | 4248 | 6,26% | 87,01% | 4,90% | 0,19% | - | 0,21% | 0,05% | 1,39% |
| Újgyarmat (Nová Lehota) | 1286 | 0,23% | 97,20% | 2,02% | - | 0,39% | - | - | 0,16% |
| Morovnó (Morovno) | 230 | 0,43% | 0,43% | 99,13% | - | - | - | - | - |
1930[10]
| Názov | celkom | Česi a Slováci | Rusíni, Ukrajinci a Rusi | Nemci | Maďari | Židia | iní a cudzinci |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Handlová | 10442 | 43,94 % | 0,01 % | 51,23 % | 2,93 % | 0,43 % | 1,47 % |
| Nová Lehota, Neuhay | 1168 | 3,77 % | – | 95,12 % | 0,34 % | – | 0,77 % |
| Morovno | 264 | 99,62 % | – | – | – | 0,38 % | – |
– v roku 1976 bola k obci Handlová pričlenená obec Morovno a Nová Lehota
1991[10]
| Názov | celkom | Slováci | Maďari | Rómovia | Rusíni a Ukrajinci | Poliaci | Česi, Moravania a Slezania | Nemci | iní |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Handlová | 17835 | 96,33 % | 1,30 % | 0,61 % | 0,04 % | 0,02 % | 0,81 % | 0,75 % | 0,13 % |
2001[10]
| Názov | celkom | Slováci | Maďari | Rómovia | Rusíni a Ukrajinci | Poliaci | Chorváti a Srbi | Česi a Moravania | Nemci | iní |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Handlová | 18018 | 96,14 % | 0,85 % | 0,86 % | 0,09 % | 0,03 % | 0,01 % | 0,68 % | 0,48 % | 0,85 % |
2011[10]
| Názov | celkom | Slováci | Maďari | Rómovia | Rusíni a Ukrajinci | Poliaci | Chorváti a Srbi | Česi a Moravania | Nemci | iní |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Handlová | 17766 | 94,83 % | 0,47 % | 0,35 % | 0,05 % | 0,03 % | 0,02 % | 0,48 % | 0,26% | 3,50% |
Turistické zaujímavosti
- v susedstve kostola v časti Nová Lehota sa nachádzajú dva vzácne exempláre cudzokrajných drevín – sekvoja obrovská, s výškou asi 20 m a priemerom koruny 10 m, vysadená v roku 1843, a tis vysoký 9 m, s dvoma kmeňmi. Obidva exempláre sú od roku 1975 chránené.
- v časti Morovno je agroletisko pre potreby poľnohospodárstva
- prvá zmienka o handlovskom uhlí je z roku 1784
- priemyselná ťažba uhlia sa začala v roku 1909
- v meste sa udržiava tradícia baníckych jarmokov
Múzeá
- Súkromné múzeum a galéria majstra rezbára Jána Procnera.
- Muzeálna expozícia dejín a kultúry Nemcov žijúcich v meste Handlová.
- Unikátna podzemná galéria Bazalt.
Hudba
- René Lacko
- Moja Reč
- Barbara
- Úsvit
- Rock is back
- Rapidemia
- Peky
Parky
- Nemocničný park – Handpark
- Mestský basketbalový klub Baník Handlová
- Horolezecký klub Prometeus
- Airsoftový tím WOLFPACK
- ŠK zdravotne postihnutých PEGAS Remata
- Jazdecký klub Navaho
- Mfk Handlová
- Mestský kynologický klub
- Klub športovej gymnastiky Handlová
- Mestské banícke dni (september)
- Handlovské Katarínske dni (november)
- Cesta rozprávkovým lesom (júl)
Školstvo
Školstvo v zriaďovateľskej pôsobnosti mesta Handlová:
Handlová je zriaďovateľom troch základných škôl, základnej umeleckej školy, piatich predškolských zariadení a centra voľného času.
- Základná škola Školská ulica
- Základná škola Morovnianska cesta
- Základná škola Mierové námestie
- Stredná odborná škola Handlová
- Gymnázium I. Bellu Handlová (zrušené k 31. augustu 2019)[11]
- Ján Procner (* 1943), rezbár
- Brigitte Irrgangová (* 1943 – † 1954), nemecká mučenica
- Karol Dobiaš (* 1947), futbalista, futbalový tréner
- Róbert Bezák (* 1960), rímskokatolícky biskup
- Rudolf Cigánik (* 1961), akademický maliar a grafik
- Laci Strike (* 1974), tanečník a choreograf
- Radovan Kaufman (* 1978 – † 2003), paraolympijský reprezentant v cyklistike
- Supa (* 1980), reper
- Delik (* 1982), reper
- Martin Škrtel (* 1984), futbalista
- Erik Grendel (*1988), futbalista
- Marek Viedenský (* 1990), hokejista
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Ťažiskom priemyslu v Handlovej je hlbinná ťažba hnedého uhlia. Jej prvopočiatky siahajú k počiatku 20. storočia, keď sa o ložiská hnedého uhlia (lignit) zaujímal aj gróf Pálfi[12]. Baňa vznikla v roku 1906[13] a následný začiatok priemyselnej ťažby uhlia sa datuje do roku 1909. V súvislosti s rozvojom banskej činnosti začínajú okolo hlavnej štôlne vyrastať potrebné objekty (triedič uhlia, šatne, kúpeľne, správna budova...) a aj banícka kolónia s typizovanými stavbami na ubytovanie baníkov a ich rodín. Medzi dominantné stavby priamo či nepriamo súvisiace s banskou činnosťou patrila aj lanovka na odvoz hlušiny a popolčeka, rovnako ako sústava komínov z priľahlej elektrárne.
V areáli Bane Handlová bola už v roku 1911 vybudovaná tepelná elektráreň slúžiaca prioritne pre zásobovanie samotnej bane elektrickou energiou a technologickou parou. Postupným vývojom a rozširovaním bola až do roku 1953 (do otvorenia elektrárne v Novákoch) s výkonom 35 MW najväčšou a najmodernejšou tepelnou elektrárňou na Slovensku. Po požiari chladiacej veže v roku 1982 bola výroba elektrickej energie ukončená a tepláreň produkovala už iba technologickú paru a (od roku 1970) teplo pre mesto Handlová. Významný bol aj rok 1987, keď bol do prevádzky uvedený nový, 115 m vysoký komín spolu s novou výkonnou technológiou na odlučovanie popolčeka, čím sa mestu a jeho okoliu výrazne uľavilo od najväčšieho zdroja znečistenia[13].
Medzi ďalšie veľké podniky predrevolučného obdobia patrili Oceľové konštrukcie (výroba bytových jadier pre panelové domy), Chemika (obaly, granulát na ďalšie spracovanie), Slovenka (konfekčné odevy) a Mlaď (plyšové hračky). Po rozpade socialistického hospodárskeho bloku a súvisiacich trhov niektoré podniky zanikli, iné sa transformovali a v určitej forme existujú dodnes. Pribudli aj menšie nové prevádzky zaoberajúce sa napr. strojárenskou výrobou alebo šitím obuvníckych zvrškov.
Cez Handlovú prechádza štátna cesta prvej triedy číslo I/9 s medzinárodným významom (E572). Dostupné sú diaľkové aj medzinárodné autobusové linky, prímestská doprava celej Handlovskej doliny spáduje do svojho prirodzeného a historického centra, do Prievidze. Niekoľko prímestských spojov premáva aj v smere na Žiar nad Hronom.
Mesto je napojené aj na železničnú sieť, rovnomenná železničná stanica je medziľahlou na trati Prievidza – Horná Štubňa. Táto trať bola vybudovaná v dvoch krokoch, prvým otvoreným úsekom bola spojnica Handlová – Prievidza, otvorená 15. februára 1913[14]. Popudom na jej výstavbu bola najmä potreba prepravy uhlia, ktorého produkcia sa po zavedení priemyselnej ťažby prudko zvýšila a doprava povozmi nebola naďalej udržateľná. Pokračovanie trate do Hornej Štubne, kde sa napojila na trať Budapešť – Fiľakovo – Zvolen – Kremnica – Vrútky, bolo sprevádzkované až 20. decembra 1931[15]. Na tejto trati leží aj Bralský tunel, ktorý sa svojou dĺžkou 3 011,6 m radí na štvrté miesto v rámci železničných tunelov na Slovensku. Podľa súčasného číslovania tratí nesie táto trať číslo 145.
V meste je prevádzkovaná aj mestská hromadná doprava.
Patrónom a partnerom Handlovej je mesto Voerde v Nemecku.
- Pôvodne nemecká obec Handlová (nem. Krickerhau) a anglické mesto Alnwick v Northumberlande majú k Voerde zvlášť úzky vzťah – jednému je patrónom, druhému je partnerom.
- Počas nútených deportácií karpatských Nemcov zo Slovenska po druhej svetovej vojne prišla veľká skupina z Handlovej do Voerde. Ľudia našli prístrešie v tábore Buschmannshof a muži z veľkej časti prácu v svojom pôvodnom povolaní ako baníci v šachte vo Walsume. Prví Handlovčania, ktorí sa vo Voerde usadili, pritiahli ďalších a čoskoro vzniklo vo Voerde niečo ako handlovská kolónia.
- Schválením v mestskej rade dňa 17. septembra 1957 mesto oficiálne prevzalo patronát nad obcou Krickerhau (z nem. Handlová). Tým sa Voerde stalo prvým mestom v SRN, ktoré prevzalo patronát nad niekdajšou nemeckou obcou v Hauerlande.
- V roku 1960 boli na radnici vo Voerde odhalené dve mramorové tabule s menami padlých Handlovčanov. V roku 1967 vznikla Handlovská domovinová izbietka, múzeum predmetov denného života Handlovčanov, pôvodne v Dome Voerde. Neskôr bolo múzeum prenesené do veľkej miestnosti v Pestalozziho škole na Alexandrovej ulici. S podporou mesta bola vytlačená rozsiahla kniha o Handlovej.
Mesto ďalej spolupracuje s moravským mestom Zábřeh.
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Handlová
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
