Lomnička (okres Stará Ľubovňa)
obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa From Wikipedia, the free encyclopedia
Lomnička je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.
| Lomnička | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj |
| Okres | Stará Ľubovňa |
| Región | Spiš |
| Nadmorská výška | 615 m n. m. |
| Súradnice | 49°14′50″S 20°34′12″V |
| Rozloha | 30,85 km² (3 085 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 3 583 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 116,14 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1294 |
| Starosta | Mária Oračková[3] (HLAS-SD, SMER-SD) |
| PSČ | 065 03 (pošta Podolínec) |
| ŠÚJ | 526860 |
| EČV (do r. 2022) | SL |
| Tel. predvoľba | +421-52 |
| Telefón | 0917564588 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Lomnička (Stará Ľubovňa District) | |
| Webová stránka: obeclomnicka.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec leží v doline Lomnického potoka v severnej časti Levočských vrchov.
Obec je prvý raz doložená z roku 1294 ako Parva Lompnicha, jej ďalšie zaznamenané názvy sú Kuslomnicha (1329), Miskalomnic (1511), Malá Lomnica, Lomnička (1808); maďarsky Kislomnic; nemecky Kleinlomnitz.[4]
Obec založili v 13. storočí Görgeyovci a zostala ich majetkom.[4] Obec vznikla na základe nemeckého práva.[5] Obyvateľstvo sa primárne zaoberalo poľnohospodárstvom, koncom 18. storočia bolo v obci plátennícke bielidlo. V roku 1787 mala obec 114 domov a 492 obyvateľov, v roku 1828 mala 161 domov a 1 160 obyvateľov.[4]
Obec bola historicky čisto nemeckou obcou, osídlenou Karpatskými Nemcami, konkrétne Spišskými Nemcami.[6][7] Počas Prvej ČSR pracovali obyvatelia ako roľníci a nádenníci.[4] Vo voľbách v roku 1929 v obci zvíťazilo nemecké volebné spoločenstvo DW29.[8] Po konci druhej svetovej vojny obyvateľov nemeckej národnosti odsunuli do Nemecka a do obce boli presťahovaní obyvatelia nacistami vypálenej obce Šambron.[9] Šambrončania sa následne vrátili naspäť do svojej obce a Lomnička sa postupne zaľudnila Rómami z okolitých obcí. V 70. rokoch 20. storočia sa Slováci, ktorí sa do obce nasťahovali po roku 1945, sťahovali do Podolínca, naopak Rómovia z mesta smerovali do Lomničky.[10]
Počas socializmu pracovala časť obyvateľov v Štátnych lesoch v Podolínci a vo Svite, časť ako stavební robotníci.
V súčasnosti meno obce a zároveň aj spisovateľky Terézie Vansovej, ktorá v nej žila, nesú dve súťaže v umeleckom prednese – Vansovej Lomnička, ktorú organizuje Únia žien Slovenska, a Naša Vansovej Lomnička, organizovaná mestom Stará Ľubovňa a tamojším osvetovým strediskom.[10]
V rokoch 1869 až 1950 poklesol počet obyvateľov obce Lomnička pre odsun Karpatských Nemcov viac než dvojnásobne (z 1 016 na 473). V roku 1991 mala obec 972 obyvateľov s dynamickým rastom obyvateľstva na 1 516 obyvateľov v roku 2001 a až 2 680 obyvateľov v roku 2011. V roku 2019 mala obec už 3 472 obyvateľov.
V roku 1991 žilo v obci podľa sčítania 77,8 % Rómov a 22,1 % Slovákov, v roku 2001 naopak 91,0 % Slovákov a 7,5 % Rómov. Pri zatiaľ poslednom SODB v roku 2011 sa v obci prihlásilo k rómskej národnosti 1 642 obyvateľov (61,3 %) a k slovenskej 531 (19,8 %) obyvateľov.[11] Podľa Atlasu rómskych komunít z roku 2019 je Lomnička jedinou čistou rómskou obcou na Slovensku.[12]
Obec je predominantne rímskokatolícka. V roku 2011 bolo 80,4 % Lomničkanov rímskokatolíkov, 0,4 % gréckokatolíkov.[13] V obci nebol žiaden ateista ani luterán, ktorí pôvodne tvorili nemeckú majoritu obyvateľstva.
Pamiatky
- Rímskokatolícky kostol sv. Kataríny Alexandrijskej, jednoloďová pôvodne gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z obodobia okolo roku 1300. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu neogotický hlavný oltár sv. Kataríny. Bočný oltár sv. Kríža nesie korpus na kríži z dielne Majstra Pavla z Levoče z obdobia okolo roku 1520. Súčasťou zariadenia kostola boli do roku 1972 aj gotické sochy Madona z Lomničky, vrcholové rezbárske dielo slovenskej gotiky datované do rokov 1400-1410, ďalej sv. Katarína, sv. Dorota, sv. Barbora a sv. Margita, ktoré sú súčasťou zbierok Slovenskej národnej galérie.[14] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami a opornými piliermi. Veža je riešená ako sanktusník na priečelí kostola nesený krakorcami.
- Ruina evanjelického kostola, pôvodne išlo o jednoloďovú tolerančnú stavbu s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1785. V roku 1831 bol postihnutý požiarom. V rokoch 1883-1884 bola pristavaná veža. Po odsune pôvodného nemeckého obyvateľstva prestal byť kostol využívaný a chátral.[15] Dnes je v torzálnom stave. V lodi sa nachádzajú zvyšky pruských klenieb. Veža bola pôvodne ukončená korunnou rímsou s trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou.
Evanjelický kostol v roku 1922
Rodáci
Pôdobili tu
- Jakob Melzer (* 1782 – † 1836), evanjelický farár, spisovateľ, historik
- Ján Vansa (* 1846 – † 1922), evanjelický farár, pôsobil v obci v rokoch 1875 – 1882[10]
- Terézia Vansová (* 1857 – † 1942), spisovateľka, pôsobila v obci s manželom v rokoch 1875 – 1882[10]
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
