Kalinčiakovo

Kalinčiakovo (do roku 1948 Varšany) je mestská časť Levíc.

Reformovaný kostol

Dejiny

Kalinčiakovo sa radí medzi najstaršie obce Hontianskej župy. V 12. storočí tu stál románsky kostol. Obec je po prvýkrát zmieňovaná roku 1242, kedy je uvádzaná ako Wosyam. Vtedy ju vlastnili synovia Šimona Varsányi-Simonyi, ktorého rodu patril do 18. storočia. Majetky v obci od 15. storočia mali tiež Kálnayovci, neskôr Horváthovci, Jánokyovci a Nyáryovci, ktorí si ich držali do roku 1945.

Po bitke pri Moháči sa juh Slovenska ocitol na hranici kresťanského a islamského sveta. Kalinčiakovo sa stalo súčasťou hontianskeho náhija, jednej z tureckých územne-správnej jednotky. Z tureckých daňových súpisov sa dozvedáme, že roku 1664 tu v 44 domoch žilo 59 osôb. Hlavnou obživou obyvateľov bolo poľnohospodárstvo, chov dobytka, vinárstvo a včelárstvo.

V roku 1591 po náboženskom spore v Čepregu sa obec pridala k reformovaným kresťanom. Roku 1608 sa stala súčasťou tekovského seniorátu. V období protireformácie sa Kálnayovcom podarilo miestny kostol ubrániť pred konfiškáciou, takže sa tu mohol rozvíjať kalvinizmus. Za druhej svetovej vojny sa Kalinčiakovo stalo súčasťou Maďarska. Od 1. januára 1976 tvorí mestskú časť Levíc.

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

• Reformovaný kostol, jednoloďová románska stavba s polkruhovou apsidou a predstavanou vežou, asi z polovice 12. storočia. Nachádza sa v mierne vyvýšenej polohe uprostred dediny. Ide o jednu z najvýznamnejších románskych pamiatok na Slovensku. Pôvodné patrocínium kostola bolo sv. Anny. Kostol je typickým príkladom emporového románskeho kostola, kanonická vizitácia z 18. storočia uvádza ako staviteľov stavby miestny rod Šimoniovcov. Nachádza sa na spojnici dvoch významných ranouhorských centier, Ostrihomu a Starého Tekova. Od roku 1655 je kostol reformovaný. Stavebnými úpravami prešiel v roku 1682, keď vznikol nový trámový strop. Stavebnými úpravami prešiel kostol po požiari z roku 1832, vznikol nový strop lode a bola nadstavaná veža. Do záujmu pamiatkarov vstúpil v roku 1878, keď I. Henszlman vykonal opis a prvú datáciu stavby. Obnovou prešiel v roku 1932. Počas druhej svetovej vojny bol kostol poškodený, po vojne nasledovala dalšia obnova v rokoch 1958–1959. Poslednou obnovou prešiel v roku 2016, bola obnovená šindľová strecha.^[1] Fasáda kostola postaveného z kamenných kvádrov je členená nárožnými opornými piliermi, apsida lizénami a oblúčkovým vlysom. Veža je ukončená šindľovou cibuľou.

• 
  Reformovaný kostol
• 
• 
  Detail románskeho kvádrového muriva
• 
  Apsida
• 
  Roánska empora

• Kaštieľ v Kalinčiakove, jednopodlažná trojkrídlová dvojtraktovo-trojtraktová pôvodne baroková stavba z konca 17. storočia. Okolo roku 1820 bol prestavaný v duchu klasicizmu. Vstup je riešený ako trojosový portikus s trojuholníkovým štítom neseným kanelovanými stĺpmi. Empírové okná bočných krídiel sú trojité, členené štyrmi opornými pilermi.^[2]

• Rímskokatolícky kostol Panny Márie Ružencovej, jednoduchá jednoloďová stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1900-1901. Interiér kostola je plochostropý. Fasády sú hladké, veža je ukončená ihlancovou helmicou.^[3]

• 
  Miestny kaštieľ
• 
  Detail portiku
• 
• 
• 
  Detail empírového okna

Významní rodáci

• Imrich Karvaš (* 1903 – † 1981), národohospodár, právnik, vysokoškolský pedagóg, prvý guvernér Slovenskej národnej banky.

Referencie

1. Kalinčiakovo [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
2. Kalinčiakovo (Levice) [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
3. Kalinčiakovo (Levice) - Kaplnka (Kostol) Ružencovej Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.

Externé odkazy

• Oficiálna stránka mesta Levice

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kalinčiakovo na českej Wikipédii.