Remove ads
Okres Ilava je okres v Trenčianskom kraji na Slovensku. Má rozlohu 358,5 km², žije tu 56 920 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 159 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2023). Správne sídlo okresu je mesto Ilava. Na severe hraničí s Českom a okresmi Púchov, Považská Bystrica a Žilina a na juhu s okresom Trenčín a Prievidza.
| Ilava | |
| okres | |
 Poloha okresu Ilava na mape Trenčianskeho kraja | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj |
| Rozloha | 358,5 km² (35 850 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 56 920 (31. december 2023) [2] |
| Hustota | 158,77 obyv./km² |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| Tel. predvoľba | 042 |
| EČV | IL [3] |
| Kód okresu | 302 |
| Členenie | - |
| Mestá | 3 |
| Obce | 18 |
| Commons: Ilava District | |
| Štatistika: statistics.sk | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
 Slovenský portál | |
Sídlo okresu, Ilava, je s 5600 obyvateľmi najmenším okresným mestom na Slovensku. Najväčším mestom okresu je Dubnica nad Váhom, v ktorej žije asi 23 000 obyvateľov (teda asi 4× toľko, čo Ilava) a je tak paradoxne najväčším slovenským mestom, ktoré nie je mestom okresným.[4] Väčšia ako Ilava je aj Nová Dubnica. Pravdepodobným dôvodom pre umiestnenie sídla okresu do Ilavy je fakt, že Ilava je na rozdiel od Dubnice historickým centrom územia, zatiaľ čo Dubnica vďačí za svoju veľkosť povojnovému priemyselnému rozmachu.[4]
Remove ads
Jadro okresu sa rozprestiera v Ilavskej kotline, ktorá je súčasťou Považského podolia. Odtiaľ vybieha na západ Bielych Karpát a na východ Strážovských vrchov. Najvyššie, 1 213 m n. m. vystupuje územie na Strážove, najvyššom bode Strážovských vrchov. Najnižším miestom, 224 m n. m. je výtok Váhu z územia okresu.
Hlavnou riekou okresu je Váh, ktorý z oboch pohorí priberá niekoľko prítokov. Z nich je najväčšia Vlára, ktorá privádza vody až z moravského územia. V Ladcoch, Ilave a v Dubnici nad Váhom sú na vážskom kanáli postavené vodné elektrárne.
Z pôdnych typov sa na nive Váhu vyskytujú nivné pôdy fluvizeme, v Strážovských vrchoch a v oblasti bradlového pásma prevažujú rendziny, v Bielych Karpatoch hnedé lesné pôdy kambizeme.
Ilavská kotlina je odlesnená, z lužných drevín sa zachovali malé zvyšky. V pohoriach prevládajú bukové lesy. Menšie smrekové a borovicové lesy pokrývajú vápencové bradlá. K vzácnym rastlinným druhom Strážovským vrchom a Bielych Karpát patria: viac druhov orchideí, tarica skalná, astra alpínska, zvonček hrdlohoj, ranostaj venčený, žltohlav európsky, plavúň sploštený.
Zo živočíchov prevažujú zástupcovia spoločenstva listnatných lesov: diviak lesný, srnec lesný, jeleň lesný, líška hrdzavá, jazvec lesný, kuna lesná. Z chránených živočíchov sa tu vyskytujú: medveď hnedý, jež východný, holub plúžik, užovka stromová, fuzáč alpský, jasoň červenooký a viacero druhov sov.
Dno Považského podolia patrí do teplej, stráne pohorí do mierne teplej a vrcholy do chladnej klimatickej oblasti.
| Počasie Ilava | |||||||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Mesiac | Jan | Feb | Mar | Apr | Máj | Jún | Júl | Aug | Sep | Okt | Nov | Dec | Rok |
| Priemerná denná °C (°F) | -3.0 (26.6) |
-1.1 (30) |
3.2 (37.8) |
8.9 (48) |
14.0 (57.2) |
17.3 (63.1) |
18.9 (66) |
18.0 (64.4) |
14.4 (57.9) |
9.0 (48.2) |
4.2 (39.6) |
-0,2 | 8,6 (47,5) |
| Zrážky mm (palce) | 35.0 (1.378) |
41.0 (1.614) |
36.0 (1.417) |
40.0 (1.575) |
61.0 (2.402) |
77.0 (3.031) |
89.0 (3.504) |
68.0 (2.677) |
46.0 (1.811) |
56.0 (2.205) |
51.0 (2.008) |
42.0 (1.654) |
642,0 (25,276) |
| [chýba zdroj] | |||||||||||||
Výmery pôdy
Databáza regionálnej štatistiky (2009)
- Rozloha: 35 850 ha
- Poľnohospodárska pôda: 12 929 ha
- z toho orná pôda: 5 462 ha
- Nepoľnohospodárska pôda: 22 921 ha
- z toho lesná pôda: 18 699 ha
Hektárová úroda
Databáza regionálnej štatistiky (2010)
- Zrniny: 3,76 ha
- Obilniny: 3,76 ha
- Olejniny: 2,10 ha
- Zemiaky: 11,43 ha
- Krmoviny: 5,41 ha
Stav hospodárskych zvierat
Databáza regionálnej štatistiky (2009)
- Hovädzí dobytok: 3 422 ks.
- Ošípané: 4 785 ks.
- Hydina: 25 874 ks.
- Kozy a capy: 226 ks.
- Kone: 44 ks.
Remove ads
Počet obyvateľov je v okrese Ilava len o niečo nižší ako je celoslovenský priemer. Hustota zaľudnenia je však viac ako 1,5-krát vyššia ako celoslovenský priemer. Obyvateľstvo je skoncentrované do stredu okresu do Považského podolia. Strážovské vrchy a Biele Karpaty sú osídlené riedko. Vo vývoji počtu obyvateľstva je pozoruhodná dynamika v období 1950 – 1991, kedy sa počet obyvateľov zvýšil takmer 2,5-krát.
Vývoj počtu obyvateľstva
- rok 1869: 15 894
- rok 1910 17 237
- rok 1921: 19 212
- rok 1950: 25 661
- rok 1991: 61 047
- rok 1995: 62 283
- rok 2001: 62 042
- rok 2009: 60 703
- rok 2010: 60 593
Veková štruktúra obyvateľstva
Databáza regionálnej štatistiky (2010)
- predproduktívny vek (0 – 14): 7 878 obyv. (13,00%)
- produktívny vek (15 – 64): 45 173 obyv. (74,55%)
- poproduktívny vek (nad 65): 7 542 obyv. (12,45%)
Stredná dĺžka života pri narodení
Databáza regionálnej štatistiky (2010)
- Muži: 71,12 rokov
- Ženy: 79,09 rokov
Mestské a vidiecke obyvateľstvo
Databáza regionálnej štatistiky (2010)
- Počet obyvateľov v mestách: 42 175 obyv. (69,60%)
- Počet obyvateľov vo vidieckych obciach: 18 418 obyv. (30,40%)
Základné charakteristiky pohybu obyvateľstva
Databáza regionálnej štatistiky (2010)
- Počet živonarodených: 592
- Počet zomretých: 564
- Prirodzený prírastok/úbytok obyvateľstva: +28 (+0,04%)
- Celkový prírastok/úbytok obyvateľstva: −110 (−0,18%)
- Počet sobášov: 308
- Počet rozvodov: 136
- Počet potratov: 157
Národnostná štruktúra obyvateľstva
Údaje sú čerpané zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001.
| okres Ilava | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 90,00 % | |||
| Ostatní, nezistení | 10,00 % | |||
| Národnosť | Počet (1910) [5] | Počet (1930) [5] | Počet (1991) [6] | Počet (2001) [6] | Počet (2011) [6] |
|---|---|---|---|---|---|
| Slovenská | 14 887 | 18 642 | 59 688 | 60 191 | 54 759 |
| Maďarská | 1 268 | 89 | 98 | 84 | 62 |
| Rómska | 125 | – | 80 | 109 | 49 |
| Rusínska | 7 | 52 | 6 | 9 | 17 |
| Ukrajinská | – | – | 21 | 22 | 19 |
| Česká | – | – | 881 | 771 | 469 |
| Moravská | – | – | 157 | 41 | 75 |
| Slezania | – | – | 5 | – | – |
| Nemecká | 613 | 136 | 20 | 44 | 23 |
| Poľská | – | – | 20 | 22 | 23 |
| Chorvátska | 27 | – | – | 2 | 0 |
| Srbská | 43 | – | – | 2 | 6 |
| Ruská | – | – | – | 8 | 17 |
| Bulharská | – | – | – | 2 | 10 |
| Židovská | – | 229 | – | 0 | 1 |
| Iná a Neuvedená | 267 | 233 | 189 | 735 | 5048 |
| Spolu | 17 237 | 19 381 | 61 047 | 62 042 | 60 578 |
Údaje zo sčítaní z rokov 1910 a 1930 sú zmenené podľa súčasných administratívnych hraníc okresu z roku 1996.
Údaje sčítania, ktoré sú hrubým textom sú z posledného oficiálneho sčítania.
Náboženská štruktúra obyvateľstva
Údaje sú čerpané zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov (SODB) z roku 2001.
| okres Ilava | ||||
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 71,00 % | |||
| Bez vyznania | 14,00 % | |||
| Ostatní,Nezistení | 13,00 % | |||
| Evanjelická cirkev aug.vyznania | 2,00 % | |||
| Náboženské vyznanie/Cirkev | Počet (1910) [5] | Počet (1991) [6] | Počet (2001)[6] | Počet (2011) [6] |
|---|---|---|---|---|
| Rímskokatolícka cirkev | 16 171 | 42 906 | 50 404 | 43 263 |
| Gréckokatolícka cirkev | 52 | 87 | 87 | 113 |
| Pravoslávna cirkev | 155 | 11 | 39 | 53 |
| Evanjelická cirkev augsburského vyznania | 112 | 916 | 1 311 | 1 109 |
| Reformovaná kresťanská cirkev | 127 | – | 34 | 30 |
| Evanjelická cirkev metodistická | – | – | 31 | 33 |
| Apoštolská cirkev | – | – | 72 | 112 |
| Starokatolícka cirkev | – | – | 23 | 6 |
| Bratská jednota baptistov | – | – | 9 | 11 |
| Cirkev československá husitská | – | 7 | 32 | 29 |
| Cirkev adventistov siedmeho dňa | – | – | 12 | 6 |
| Cirkev bratská | – | – | 2 | 6 |
| Kresťanské zbory | – | – | 58 | 84 |
| Židovské náboženské obce | 617 | – | 15 | 14 |
| Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia | – | – | 95 | 82 |
| Bahájske spoločenstvo | - | - | - | 12 |
| Cirkev Ježiša Krista svätých neskorších dní | - | - | - | 13 |
| Unitarizmus | 3 | – | - | - |
| Ostatné | – | 120 | 56 | 233 |
| Bez vyznania | – | 4 964 | 7 843 | 8 274 |
| Nezistené | – | 12 037 | 1 919 | 7 095 |
Údaje zo sčítaní z rokov 1910 a 1930 sú zmenené podľa súčasných administratívnych hraníc okresu z roku 1996.
Údaje sčítania, ktoré sú hrubým textom sú z posledného oficiálneho sčítania.
Jazyková štruktúra obyvateľstva
| Jazyk | Materinský jazyk [6] | Najčastejšie používaný jazyk na verejnosti [6] | Najčastejšie používaný jazyk v domácnosti [6] |
|---|---|---|---|
| Slovenský | 54 587 | 53 530 | 51 112 |
| Maďarský | 82 | 17 | 21 |
| Rómsky | 21 | 3 | 24 |
| Rusínsky | 14 | 1 | 3 |
| Ukrajinský | 16 | 0 | 3 |
| Český | 591 | 290 | 299 |
| Nemecký | 28 | 136 | 40 |
| Poľský | 22 | 2 | 8 |
| Chorvátsky | 1 | 0 | 0 |
| Jidiš | 5 | 1 | 4 |
| Bulharský | 1 | 0 | 1 |
| ostatné | 102 | 593 | 337 |
| nezistené | 5 108 | 6 005 | 8 726 |
Voľby 2016
Voľby 2012
Voľby 2010
- Ilava – leží na ľavom brehu Váhu v centre Považského podolia medzi bližšími Strážovskými vrchmi a protiľahlými Bielymi Karpatmi. Počtom obyvateľov sa medzi mestami Slovenska zaraďuje až na 112.miesto a je zároveň najmenším okresným mestom. Najstaršia písomná zmienka o nej pochádza z roku 1332.
- Dubnica nad Váhom – leží na ľavom brehu Váhu v Považskom podolí pod západnými výbežkami Strážovských vrchov. Je 27. najväčším mestom na Slovensku a vôbec najväčším bez funkcie okresného sídla. Prvá písomná zmienka o sídle pochádza z roku 1193. Rast a prosperita mesta sa zakladá na rozsiahlej zbrojárskej výrobe, založenej už za prvej ČSR.
- Nová Dubnica – leží na ľavom brehu Váhu pod výbežkom Strážovských vrchov blízko Dubnice nad Váhom. Je 62. najväčším mestom Slovenska. Nová Dubnica vznikla roku 1953 pôvodne ako sídlisko Dubnice. Do roku 2001 bolo najmladším mestom na Slovensku.
Vo vidieckych obciach žije 30% obyvateľov, čo znamená, že okres patrí medzi výrazne urbanizované územia Slovenska.
Štruktúra vidieckych sídel
- 0-199 obyv. 0 obcí
- 200 – 499 obyv. 5 obcí
- 500 – 999 obyv. 8 obcí
- vyše 1000 obyv. 5 obcí
Údaje o vidieckych obciach
- Najstaršia: Kameničany (1193)
- Najmladšia: Ladce (1469)
- Najnižšie položená: Borčice 228 m n. m.
- Najvyššie položená: Vršatské Podhradie 650 m n. m.
- Najväčší kataster: Zliechov 5 438 ha
- Najmenší kataster: Borčice 413 ha
- Najväčší počet obyvateľov: Pruské 2 189 obyv. (december 2010)
- Najmenší počet obyvateľov: Vršatské Podhradie 243 obyv. (december 2010)
Databáza regionálnej štatistiky (za rok 2009)
- Spotreba elektriky (MWh): 172 432
- Spotreba motorovej nafty (t): 2 663
- Spotreba vykurovacích olejov (t): 999 999
- Spotreba tepla (GJ): 51 300
- Spotreba čierneho uhlia, hnedého uhlia a koksu (t): 42 172
- Spotreba zemného plynu (1 000 m³): 16 861
Celé územie dnešného okresu Ilava patrilo od 13.storočia do roku 1848 do Trenčianskej stolice, neskôr až do roku 1922 do Trenčianskej župy. Okres Ilava vznikol pri administratívnom členení Slovenska roku 1923 za prvej ČSR. Jeho tvar sa však podstatne líšil od dnešného. Vtedy mu nepatrila severozápadná časť za riekou Váh, jeho súčasťou však bolo rozsiahle územie na severovýchode. Z dnešného okresu Púchov boli ilavské 3 obce: Beluša, Mojtín a Visolaje a z okresu Považská Bystrica až 5 obcí, a to Horný Lieskov, Dolný Lieskov, Slopná, Podskalie a Pružina.Na východe patrila k Ilave ešte obec Gápel, dnes už miestna časť obce Valaskej Belej. V rokoch 1923 – 1928 a 1938 – 1945 sa okres Ilava rátal medzi okresy Trenčianskej župy. Dnešnú podobu získal okres Ilava v roku 1949. Vtedy k nemu pričlenili obce na severozápade za riekou Váh, no v prospech púchovského a považskobystrického okresu stratil spomínané obce na severovýchode. Jediný rozdiel oproti dnešnému stavu predstavuje obec Valaská Belá, ktorá dnes nepatrí do okresu Ilava. Okres bol vtedy súčasťou Žilinského kraja. Roku 1960 okres Ilava zanikol a stal sa časťou okresu Považská Bystrica. Len obec Valaská Belá získal okres Prievidza. Okres Považská Bystrica aj Prievidza patrili do roku 1990 do Stredoslovenského kraja. Okres Ilava bol zriadený zákonom NR SR č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky, ktorý nadobudol účinnosť dňa 24.7.1996.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads