Bologna - Wikiwand

Bologna (slovensky Boloňa, prídavné meno znie bolonský; názov pochádza z latinského Bononia, v miestnom dialekte Bulåggna^[1]) je hlavné mesto regiónu Emilia-Romagna v severnom Taliansku, medzi riekou Pád a Apeninami. Podľa štatistík k dňu 27. 7. 2018 malo mesto 390 198 obyvateľov a aglomerácia 1 010 389 obyvateľov.^[2]

O iných významoch výrazu Bologna pozri Bologna (rozlišovacia stránka).

Rýchle fakty Štát, Región ...

Remove ads

Mesto je sídlom biskupa a jednej z najstarších univerzít v Európe.

V roku 2000 bolo Európskym hlavným mestom kultúry^[3] a v roku 2006 ju UNESCO vyhlásilo za "città della musica" UNESCO^[4]. V roku 2010 participovalo na Expo 2010 v Šanghaji spolu s ďalšími 45 mestami sveta^[5].

Bologna patrí k najbohatším mestám v Taliansku, často sa umiestňuje na vrchole rebríčka miest s najlepšími podmienkami pre život: v roku 2011 bola prvá zo 107 talianskych miest^[6].

Remove ads

Dejiny

Bolognu založili Etruskovia s menom Felsina, ale v roku 189 pred Kr. sa už pod menom Bononia stalo rímskou kolóniou. Cisár Henrich V. vyhlásil Bolognu za slobodné mesto, ktoré sa stalo členom Lombardského zväzu miest a zúčastnilo sa na bojoch proti Hohenstaufovcom.

Právnická škola v Bologni, ktorá vznikla už v 5. storočí pred Kr. sa rozšírila v roku 1088 na najstaršiu univerzitu v Európe.

V 14. storočí si šľachtické rody v ustavičných bojoch proti pápežom udržali svoju moc, až kým pápež Július II. v roku 1506 nepripojil mesto k cirkevnému štátu^[7]. V roku 1530 korunovali v Bologni Karla V., čo bola posledná korunovácia cisára na talianskej pôde. Za Napoleona Bonaparte pričlenili mesto v roku 1796 k Cisalpínskej republike a v roku 1860 k zjednotenému Taliansku.

2. augusta 1980 došlo v Bologni na hlavnej železničnej stanici k veľkému teroristickému útoku, ktorý si vyžiadal 85 mŕtvych.

Remove ads

Pamiatky

Historické centrum s rozlohou 141,64 ha je druhé najväčšie v Európe^[8]. Je pozoruhodné stredovekým rozvrhnutím ulíc, vežami a budovami z neomietnutých tehál, čo jej získalo prezývku Červená Bologna. Pôvab mesta je umocnený početnými elegantnými portikami (taliansky portici).

Významné stavby vznikli až v gotike. Viac zastúpená je renesancia a barok. Najväčším kostolom mesta je San Pietronio, zasvätený patrónovi mesta. Stavať ho začali v roku 1390 v gotickom štýle, ale okolo roku 1650, keď dokončili hlavnú sieň ktorej dĺžka je 117 metrov a šírka 48 metrov, práce zastavili. Na nedokončenej fasáde sa vyníma hlavný portál so sochami od Iacopa della Querciu. Interiér patrí k najkrajším v talianskej gotike.

Remove ads

Vývoj počtu obyvateľov

Počet obyvateľov

Univerzita

Univerzita bola založená v roku 1088 a je považovaná za najstaršiu svetovú univerzitu^[9]^[10]. V stredoveku bola dôležitým centrom intelektuálneho života. Medzi jej absolventov patrili napríklad Dante Alighieri, Erasmus Rotterdamský, Mikuláš Kopernik, Tomáš Becket a Francesco Petrarca^[11]. Bologna je stále dôležitým univerzitným mestom – študuje v nej takmer 100 000 študentov.

Kuchyňa

Bologna je preslávená svojou kulinárskou tradíciou. Miestna bohatá kuchyňa sa vyznačuje jedlami z mäsa a syrov. Dôležitou súčasťou miestneho jedálnička sú, rovnako ako v ostatných mestách oblasti Emilia-Romagna, výrobky zo sušeného bravčového mäsa, najmä prosciutto (šunka) a mortadella. Miestnymi špecialitami z cestovín sú dobre známe tortellini so šunkou a tagliatelle al ragù.

Miestne špeciality tu nájdete na každom rohu a tak isto aj supermarkety/ večierky. Treba si však dávať pozor na otváracie doby reštaurácií. Priemer prevádzkovej doby je 12:30-15:00, 19:00-1:00. Taliani skrátka žijú aj v týždni a nemajú problém vypiť flašku vína na obed.

Panoramatická fotografia mesta Bologna

Remove ads

Osobnosti

Dominik Guzmán (* cca 1170 - † 1221), kastílsky teológ, odporca albigéncov, zakladateľ dominikánskej rehole
Gaspare Tagliacozzi( 1545- 1599) , profesor na Univerzite, chirurg ktorý položil základy pre moderné plastické operácie
Agostino Carracci (* 1557 - † 1602), maliar a grafik
Domenichino (* 1581 - † 1641), maliar
Benedikt XIV. (* 1675 - † 1758), pápež
Farinelli (* 1705 - † 1782), operný spevák, kastrát-soprán
Laura Bassiová (* 1711 - † 1778), fyzička a filozofka, prvá profesorka prírodných vied na svete
Luigi Galvani (* 1737 - † 1798), lekár (anatóm, fyziológ) a fyzik
Giosuè Carducci (* 1835 - † 1906), básnik, držiteľ Nobelovej ceny
Pier Paolo Pasolini (* 1922 - † 1975), básnik, spisovateľ a filmový režisér
Pierluigi Collina (* 1960), bývalý futbalový rozhodca
Paolo Canè (* 1965), bývalý tenista
Christian Vieri (* 1973), futbalový útočník
Simone Bolelli (* 1985), tenista
Andrea Kimi Antonelli (*2006), F1 jazdec