![cover image](https://wikiwandv2-19431.kxcdn.com/_next/image?url=https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/64/Votive_crown_Guarazzar_MNMA_Cl2879_n01_%2528cropped%2529.jpg/640px-Votive_crown_Guarazzar_MNMA_Cl2879_n01_%2528cropped%2529.jpg&w=640&q=50)
Vizigótske umenie
From Wikipedia, the free encyclopedia
Vizigótske umenie (zriedkavo aj: západogótske umenie[1]) bolo najranejšou fázou predrománskeho výtvarného umenia spojené s inváziou Vizigótov do upadajúcej Rímskej ríši a existenciou Vizigótskeho kráľovstva. Termín označuje umeleckú produkciu Vizigótov na území Galie a Pyrenejskom polostrove od 5./6. storočia do 8. storočia, kde sa germánsky kmeň usadil okolo roku 418. Hlavným centrom rozvoja bolo Toulouse. Po dobytí južných území Galie Chlodovikom I. v roku 507 sa nový centrom stalo Toledo.[2][3][4]
![Thumb image](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/64/Votive_crown_Guarazzar_MNMA_Cl2879_n01_%28cropped%29.jpg/640px-Votive_crown_Guarazzar_MNMA_Cl2879_n01_%28cropped%29.jpg)
Vizigótske umenie predstavovalo transformáciu neskoroantického a ranokresťanského umenia na ranostredoveké umenie. V dôsledku historického vývoja umenie Vizigótov menilo svoj charakter. Z pôvodne pohanského barbarského umenia neskôr vznikol osobitný umelecký štýl prijímajúci početné prvky z germánskeho, ranokresťanského umenia či miestnej hispánsko-rímskej tradície a byzantských prvkov. Umelecká produkcia sa sústredila na výrobu úžitkových predmetov, ako sú brošne alebo fibule v tvare orla. Ikonografia bola prispôsobené požiadavkám najprv arianizmu a neskôr po obrátení na rímskokatolícku vieru Cirkvi a vizigótskym kráľom. Na rozdiel od ortodoxnej ikonografie byzantského umenia v juhovýchodnej oblasti Pyrenejského polostrova pod byzantskou správou.[5]