Vizigóti

Vizigóti alebo Západní Góti bola časť germánskeho kmeňa Gótov. Sídlili medzi Dnestrom a Dunajom. V roku 410 dobyli Rím, po 415 vytvorili ríšu v južnej Galii s hlavným mestom Toulouse, ktoré v roku 507 dobyl Chlodovik I. Novú ríšu založenú v Španielsku (centrum Toledo) v roku 711 zničili Arabi.

Dejiny

Keď boli Góti vyhnaní Hunmi zo svojej vlasti v Pobaltsku, presunuli sa na juh a rozdelili na dve skupiny. Tí, čo sídlili na západ od rieky Dnester (Boristhenis) sa nazývali Vizigóti, tí na východ od Dnestra boli Ostrogóti. Ešte v 3. storočí začali útočiť na Rimanov. Podarilo sa im vyplieniť viacero bohatých gréckych miest v Malej Ázii, ako Antiochia, či Efez. Preplavovali sa od Chersonézu.

Nakoniec ich porazil cisár Claudius II. Ani to však nebol ich koniec. V 4. storočí Vizigóti prosili cisára Valensa o povolenie vstupu na trácke územie. Cisár im pridelil pôdu a určil ich za foederátov. Góti však nevedeli obrábať pôdu a tak prepukol hlad. Rimania ich začali vykorisťovať prehnanými cenami. Vizigóti sa vzbúrili a pribrali roľníkov a kolónov nespokojných s rímskou vládou. Góti pustošili kraj a plienili statky a vily latifundistov, ktorí vykorisťovali kolónov. Proti nim vyslal Valens celú východnú rímsku armádu, aj posily zo západu. Stretli sa v bitke pri Hadrianopole (dnes Edirne, Turecko). Tu bola zničená celá rímska armáda. Rimania už nikdy nezostavili užitočnú armádu a skutočná sila ríše spočívala v neistých barbarských spojencoch.

V bitke padol aj cisár Valens. Nový cisár Theodosius I. porazil opitých Gótov a zjednal mier. Nový úder Gótov nastal, keď Stilicho rokoval s vizigótskym kráľom Alarichom I. Po vzájomných nezhodách Alarich obsadil Panóniu a tiahol na Rím. Ten sa dvakrát zachránil za cenu obrovského výkupného. Keď Alarich obľahol Rím tretí raz, mal jasný úmysel vyplieniť ho. To sa mu podarilo. V auguste 410 Góti vyplienili Rím. Alarich v Itálii zomrel a Vizigóti opustili Itáliu a bola im pridelená časť Galie, v ktorej mali žiť ako spojenci Rimanov (foederati). Vládli si tam však posvojom.

Pri vpáde Vandalov do Hispánie Rimania Vizigótov presídlili do Galie a Hispánie, aby proti nim bojovali. Vizigóti si tu vytvorili kráľovstvo spojené s Rimanmi. Hlavné mesto bola Tolosa (Toulouse). Počas 5. storočia mali Rimania a Vizigóti niekoľko menších stretov, keď Rimania viackrát zastavili Vizigótov v ich expanzii.

Ostrogóti po rozpade Hunskej ríše obsadili Panóniu. Po rozpade Západorímskej ríše (476) vládol v Itálii Skyr Odoaker. Na jeho ríšu zaútočili práve Ostrogóti z Panónie a ovládli ju, na ich čele bol Teodorich I. taktiež zvaný Veľký. Ríšu Ostrogótov napokon zničil východorímsky cisár Justinián I. Jeho výboje zasiahli aj ríšu Vizigótov, no nezničil ju. Tú zničili až Arabi v nasledujúcom 7. storočí. Góti boli definitívne porazení a začali upadať. Hovorí sa, že ich germánska reč sa v okolí Čierneho mora udržala až do 15. storočia, čo tvrdí aj historik Edward Gibon.

Pozri aj

Externé odkazy

Archivované 2009-04-11 na Wayback Machine
Archivované 2008-09-22 na Wayback Machine
- Antika Archivované 2020-07-29 na Wayback Machine
- Stredovek
- Západní Góti