Manželstvo (iné názvy pozri nižšie) je spoločenský a/alebo právny inštitút, ktorého obsahom je spoločnosťou akceptovaný viac-menej trvalý zväzok (najmä sexuálny vzťah) medzi dvoma (v niektorých štátoch aj viacerými) osobami rôzneho (v niektorých štátoch aj rovnakého) pohlavia, ktorý sa obyčajne uzatvára sobášom a je obyčajne myslený ako základ pre rodinu,[1][2][3] ale ktorého konkrétna podoba, funkcia a súvisiace práva a povinnosti sa líšia v závislosti od príslušnej kultúry a/alebo právneho systému.
V právnom poriadku súčasného Slovenska je manželstvo definované v Zákone o rodine ako „zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť [ho] po splnení podmienok ustanovených [Zákonom o rodine]“.[4] Podrobnosti o manželstve v práve Slovenska pozri nižšie.
Názvy
Iné názvy manželstva sú matrimónium[5], manželský stav[6], stav manželský[7], nárečovo: malženstvo[8].
Etymológia
Slovenské slovo manželstvo je odvodené od slova manžel, ktorého etymológiu pozri v článku manžel.
Formy manželstva
legálna iba pre moslimov (India, Malajzia, Filipíny, Singapur),
legálna,
legálna v niektorých regiónoch (Indonézia),
ilegálna, ale nekriminalizovaná,
ilegálna a kriminalizovaná.
- monogamické – manželská forma, v ktorej každý zo zúčastnených manželov nemá súčasne viac ako jedného partnera. Tento druh manželstva nájdeme vo všetkých kultúrach na svete. Monogamia sa vyskytuje aj v spoločnostiach, ktoré povoľujú alebo preferujú polygamné manželské formy. Môže sa považovať za ich alternatívu (pokiaľ má rodina len jedného syna alebo dcéru) alebo štádium rozvoja týchto foriem (väčšina polygamných manželstiev začína monogamnou formou). Monogamia, ako jediná akceptovaná forma manželstva sa vyskytuje len vo veľmi malom počte kultúr (približne 16 % kultúr, väčšinou na západe).[9]:260 Neznamená to však, že sa jedinec, počas celého svojho života, môže zosobášiť len s jednou osobou. V prípade ovdovenia alebo rozvodu, môže byť jedinec v priebehu času v manželstve aj s viac ako jedným partnerom, ale nikdy nie v rovnakom období. Takáto forma manželstva sa nazýva sériová (periodická, reťazová) monogamia. Ide o sériu po sebe nasledujúcich monogamných manželstiev.[9]:261 – 262
- polygamické – spolužitie s viacej ako jedným partnerom (tento termín sa často používa aj v zmysle polygynia), bigamia
- polygynické – spolužitie 1 muža a viacerých žien, polygynia (alebo mnohoženstvo) je typ manželstva, v ktorom spolunažívajú jeden muž a dve alebo viaceré ženy. Je často vnímaná ako dominancia muža nad ženami. Napriek tomu, že západná kultúra je z veľkej väčšiny monogamná, takéto manželské usporiadanie existuje vo vyše 80 % svetových spoločenstiev.[10]:239 – 240 To ale neznamená, že všetci muži v kultúre, kde je povolené mnohoženstvo, túto možnosť využívajú, mnohí preferujú monogamný spôsob spolužitia. Aj demografické fakty dokazujú, že je nemožné, aby mal každý ženatý muž viac ako jednu ženu. Tento typ manželstva sa vyskytuje v rôznych podobách napríklad u moslimov, kmeňov Tiwiov, Daniov, Etorov, na Komorských ostrovoch, Mangaji, Truku, v Sudáne, Keni, atď.[10]:242 – 244
- polyandrické – spolužitie 1 ženy a viacerých mužov, polyandria (mnohomužstvo) je manželský vzťah medzi jednou ženou a viacerými mužmi. Vyskytuje sa v dvoch variantoch – buď vo fratelárnej, kedy sú manželia súrodencami, alebo asociovanej (tiež nazývaná združená), kedy manželia súrodencami nie sú.[10]:248 Polyandria sa vyskytuje veľmi zriedka – v menej než 1% skúmaných spoločností, a to v oblastiach Tibetu a Nepálu, v Indii u Todov a Najarov, na Markézskych ostrovoch, u Inuitov alebo napríklad u Sinhálcov žijúcich na Srí Lanke.[10]:248 Uzavretie takýchto zväzkov avšak zväčša nebýva veľmi osobné. Fraterálna polyandria slúžila tomu, aby sa predišlo drobeniu majetku medzi bratov a následne aj ich potomkov. Tibetská polyandria sa opiera skôr najmä o ekonomické a kultúrne podmienky. Život jedného manžela a jednej manželky by skôr či neskôr viedol k chudobe, zatiaľ čo ak sa muži podieľajú na aktivitách spoločnej domácnosti alebo udržaní nerozdrobeného majetku, zefektívňujú tým pracovnú činnosť a teda zvyšujú aj ekonomický zisk.[10]:250
- skupinové manželstvo - forma manželstva, kde spolu žije skupina mužov so skupinou žien. Vznik tohto typu manželstva je procesuálnou záležitosťou, na začiatku ktorého zvyčajne nestoja navzájom zosobášené skupiny manželských partnerov.[9]:258 Skupinové manželstvá sú založené na spoločnom vlastníctve manželského a sexuálneho partnera, majetku a obydlia. So skupinovým manželstvom sa dnes môžeme stretnúť napríklad v kibucoch v Izraeli.[9]:259
- avunkulárne manželstvo - manželstvo medzi ujom a neterou, alebo tetou a synovcom (ide o tretí stupeň pokrvného príbuzenstva, t. j. osoby v takomto vzťahu zdieľajú 25 % genetickej informácie). V niektorých štátoch ako napríklad Spojené štáty americké (s výnimkou štátu New York), či Spojené kráľovstvo je takéto manželstvo zakázané, v iných, vrátane Slovenska, či Česka, zákon takéto manželstvo nezakazuje.[11][12][13]
- detské manželstvo - manželstvo, v ktorom jedna alebo obe zúčastnené osoby majú vek nižší ako 18 rokov. Existujú však výnimky týkajúce sa najmä dievčat; na Slovensku je možné výnimočne povoliť manželstvo maloletému staršiemu ako 16 rokov, napríklad ak dievča otehotnelo. Takáto, v minulosti bežná forma manželstva je v súčasnosti vo väčšine jurisdikcií zakázaná, proti jej šíreniu zasahujú i rôzne medzinárodné organizácie bojujúce za ľudské práva (napr. UNICEF). Naďalej však pretrváva v niektorých afrických a ázijských rozvojových štátoch (napríklad Čad, Niger, Mali, Pakistan, Bangladéš atď.). Väčšina detských manželstiev sa týka maloletých dievčat, kedy zväzok a budúci partner býva vopred dohodnutý, často i pred samotným narodením dievčaťa a rozhodujú pri ňom faktory ako veno, cena za nevestu, náboženské, či sociálne zvyky.[11]
- druhé (následné) manželstvo - manželstvo, ktoré je pre človeka druhé, alebo viaceré v poradí a vzniká po ukončení predchádzajúceho manželstva rozvodom, alebo smrťou jedného zo zosobášených. V súčasnosti, so stúpajúcou mierou rozvodovosti narastá aj počet takýchto typov manželstva a počet ľudí, ktorí do takéhoto manželstva vstupujú. Dá sa povedať, že približne do 35 rokov ide najmä o rozvedené osoby, so stúpajúcim vekom však narastá pomer ovdovených osôb, ktoré do zväzku vstupujú. V takomto type manželstva často nastáva situácia kedy si jeden, alebo oba z partnerov privedú do zväzku neplnoleté deti, ktoré potom žijú v novej spoločnej domácnosti. Štatistiky dokazujú, že v následných manželstvách je miera rozvodovosti vyššia než v prvých a dosahuje 67 – 73 %.[14][15]
- výmenné manželstvo – manželstvo, ku ktorému dôjde výmenou neviest medzi rodinami. Takýto typ manželstva sa vykonáva najmä v islamských spoločnostiach v Pakistane a Afganistane. Príkladom je pakistanská tzv. „watta satta“ výmena medzi rodinami, kedy sú súrodenci z jednej rodiny zosobášení so súrodencami z inej, často príbuzensky blízkej rodiny a to najmä z dôvodu ochrany majetku. V týchto štátoch, hoci je zákonom postihovaná, naďalej funguje i výmena ženy ako budúcej manželky za peňažný zisk, či vykúpenie z dlhu. Proti tomuto typu manželstva, v ktorom žena slúži ako majetok rodiny, dlhodobo bojujú organizácie za dodržiavanie ľudských práv.[16][17]
- sororát - manželstvo, v ktorom muž po smrti manželky zostane v manželskom zväzku s jej sestrou (lat. soror – sestra). Pri sororáte sa nerozlišuje, či ide o biologickú sestru, alebo o adoptovaných súrodencov. V takomto prípade sa manželstvo nepovažuje za druhé, ale za pretrvávajúce, v ktorom nová manželka prevezme miesto jej zosnulej sestry. V súčasnosti je táto forma manželstva tabuizovaná a vyskytuje sa len veľmi zriedkavo. Praktikujú ju niektoré kmene ako napríklad Sioux (indiánsky kmeň v Severnej Amerike), západné Mono kmene (vyskytujúce sa v Kalifornii), či kmeň Swazi (vyskytujúci sa v Svazijsku v Afrike). Skôr ako prísny sororát sa vyskytuje tzv. sororátna polygynia, pri ktorej je muž súčasne v manželskom zväzku s dvoma (alebo viacerými) sestrami.[18][19][20]
- levirát – manželstvo, pri ktorom si muž zoberie za manželku vdovu po svojom zosnulom bratovi (lat. levir – švagor). Táto forma je blízka tzv. dedeniu vdovy, kedy si vdovu opätovane vezme príbuzný jej zosnulého manžela. Nemusí ísť o biologického brata, ale o muža, ktorý je ako brat zosnulého takto v spoločnosti klasifikovaný. Levirát zaisťuje nedeliteľnosť rodového majetku a chráni postavenie vdovy. Vyskytuje sa predovšetkým v pastierskych spoločnostiach vystavaných na princípe patrilinearity. Takáto forma manželstva sa tiež často praktikovala v klanoch, kde bolo manželstvo mimo tejto štruktúry zakázané. Známa je i z judaizmu, keď slúžila najmä na pokračovanie línie, najmä keď manžel zomrel bezdetný. Hebrejsky sa takéto manželstvo nazýva Yibum a je nariadené židovským zákonom Torah. Levirát je okrem židovských spoločností vykonávaný i v islamských spoločnostiach, medzi nomádmi strednej Ázie, kmeňom Nuer v Južnom Sudáne, Igbo v Nigérii, tiež v Kamerune, Keni a v ďalších štátoch.[18][21][22]
- manželstvo medzi osobami rovnakého pohlavia. Takéto manželstvo je najvyššou formou právom uznaného homosexuálneho spolužitia, niekedy je v štáte povolený len špecifický status registrovaného partnerstva, alebo neregistrovaného spolužitia a v mnohých krajinách je právne vylúčené. Uznanie homosexuálneho manželstva je otázkou politiky, náboženstva, sociálnych zvykov a najmä interpretácie ľudských a sociálnych práv; neumožnenie takéhoto manželstva sa niektorými vyhodnocuje ako ich potláčanie, preto je legalizácia takéhoto manželstva v súčasnosti často diskutovanou témou a dôvodom mnohých protestov. Manželstvá párov rovnakého pohlavia sú uzákonené v Argentíne, Belgicku, Brazílii, Dánsku, Fínsku, Francúzsku, v Holandsku, na Islande, v Írsku, Južnej Afrike, Kanade, Kolumbii, Luxembursku, vo veľkých častiach Mexika, na Novom Zélande, v Nórsku, Portugalsku, v Spojenom kráľovstve okrem Severného Írska, Španielsku, Švédsku, na Taiwane, v Uruguaji a v USA (23 krajín). V mnohých štátoch sú k tomu uzákonené aj adopcie detí homosexuálnym párom. Estónsko a Izrael homosexuálne manželstvá uznávajú, ale neumožňujú ich uzatvárať. Registrované partnerstvá sú uzákonené v Andorre, Austrálii, na Cypre, v Česku, Čile, Ekvádore, Estónsku, Grécku, Chorvátsku, Japonsku, Lichtenštajnsku, Maďarsku, na Malte, v Nemecku, Rakúsku, v Slovinsku, Švajčiarsku, v Severnom Írsku, Taliansku a na ostrove Jersey (20 krajín). Na Slovensku je podľa zákona a Ústavy manželstvo zväzkom jedného muža a jednej ženy, t.j. takýto typ manželstva je právne nemožný.[11][23]
Manželstvo v právnom poriadku Slovenska
Vymedzenie manželstva
V právnom systéme Slovenskej republiky je manželstvo definované v § 1 Zákona o rodine, účinnom od roku 2005, ako „zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť [ho] po splnení podmienok ustanovených [Zákonom o rodine]“[24]. V tom istom zákone sa v úvodnej časti Základné zásady uvádza, že „Manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.“
Okrem toho sa manželstvo s účinnosťou od septembra 2014 spomína aj v Ústave Slovenskej republiky, kde sa čl. 41 ods. 1 uvádza v podstate formulácia prebratá z úvodu Zákona o rodine: „Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.“.[25] Táto formulácia bola do ústavy vložená v júni 2014[26] s cieľom zablokovať prípadné snahy o rozšírenie inštitútu manželstva na páry rovnakého pohlavia.[27][28]
Formy uzavretia manželstva (čiže sobáša)
Manželstvo na Slovensku sa uzatvára so súhlasom muža aj ženy pred matričným úradom alebo pred orgánom registrovanej cirkvi. Snúbenci musia vyplniť požadované tlačivá a matričnému úradu najmenej 7 dní pred uzavretím manželstva predložiť:[29]
- doklad o štátnom občianstve
- doklad o rodnom čísle
- doklad, ktorým možno preukázať totožnosť
- potvrdenie o pobyte (iba v prípade, že má trvalý pobyt v cudzine)
Manželstvo je teda možné podľa slovenského práva v súčasnosti uzavrieť dvoma formami:
- Občiansky (civilný) sobáš je vyhlásením o uzavretí manželstva pred orgánom štátu. Orgánom štátu v tomto prípade môže byť obecný úrad poverený viesť matriku; úrad, ktorý plní jeho funkciu (matričný úrad), poprípade aj nematričný obecný úrad, pokiaľ je jeden zo snúbencov prihlásený k trvalému pobytu v jeho správnom obvode. Manželstvo sa uzatvára v mieste určenom úradom pre konanie slávnostných obradov. Uzavrieť manželstvo na ktoromkoľvek vhodnom mieste môže povoliť matričný úrad, do ktorého správneho obvodu toto miesto spadá. Takýmto miestom môže byť napríklad aj stanica metra alebo dno rybníka. V prípade manželstva uzatváraného v cudzine môže byť orgánom zastupiteľský úrad Slovenskej republiky.[chýba zdroj]
- Cirkevný sobáš je vyhlásením o uzavretí manželstva pred autoritou registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti. Manželstvo sa uzatvára v mieste určenom predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti pre náboženské obrady alebo náboženské úkony.[chýba zdroj]
Na Slovensku sa civilný a cirkevný sobáš navzájom právne rešpektujú. Po uzavretí občianskeho sobáša je možný aj obrad cirkevný, pokiaľ je to medzi tými istými osobami (ten istý muž a tá istá žena), v civilnom práve ním však už nevzniknú žiadne právne následky. Cirkevný obrad medzi inými osobami (ten istý muž a iná žena, resp. iný muž a tá istá žena) nie je bez predchádzajúceho rozvodu možný. Po uzavretí cirkevného sobáša nie je potrebné (ale ani možné, pretože manželstvo vzniklo a právne účinky nastali uzavretím cirkevného sobáša) uzavrieť občiansky sobáš.[chýba zdroj]
Ukončenie manželstva
Manželstvo sa končí buď smrťou jedného z manželov alebo rozvodom na základe rozhodnutia súdu. Ďalším spôsobom je anulácia manželstva, keď sa manželstvo prehlási za neplatné (nulitné) od začiatku.[chýba zdroj]
Súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.[30]
Práva a povinnosti manželov
Manželstvo obvykle prináša práva a povinnosti manželom, ktoré sa týkajú výchovy detí, spoločného vlastníctva, sexuálneho chovania, príbuzenských väzieb, členstva v kmeni, vzťahu ku spoločnosti, dedičstvu a láske. V špecifických prípadoch manželstvo tiež ustanovuje právne otcovstvo dieťaťa ženy alebo právne materstvo dieťaťa otca. Manželstvo je tradične jedným z požiadaviek na založenie rodiny, o čo sa opiera aj fungovanie spoločnosti. Manželstvo tak neslúži iba manželskému páru, ale tiež záujmom detí a spoločnosti.
V židovstve, islame a kresťanstve je manželstvo tradične nevyhnutným predpokladom pre pohlavný styk. Sexuálne vzťahy pred manželstvom nie sú v kultúrnych oblastiach týchto náboženstiev podporované, lebo je považované za smilstvo[chýba zdroj]. Ešte menšej priazni sa tešia sexuálne vzťahy mimo manželstva (cudzoložstvo) ako porušenie manželskej vernosti.
Židovské ponímanie manželstva
Manželstvo je v židovstve základným kameňom pre naplnenie prvého prikázania, totiž „Buďte plodní a množte sa“ (Gn).
Manželstvo v Starom zákone
Manželstvo Starý zákon spája so stvorením človeka. Ide o zväzok pohlavne rôznych, avšak rovnocenných a rovnoprávnych osôb podľa poriadku, ktorý je daný od počiatku (Gn 1,27n.). Manželstvo je zmluvou, ktorá má ako primárny zámer zaistiť pokračovanie rodovej línie muža. Manželstvo kladie rôzne požiadavky na muža a ženu: muž môže porušiť iba cudzie manželstvo, žena iba manželstvo vlastné. Starý zákon nepozná záväzok monogamie a manželstvo je rozlučiteľné. Bezženstvo (či celibát) je Starému zákonu cudzie.
Ketuba (židovská svadobná zmluva)
Ketuba je židovská svadobná zmluva, ktorá sa používa už tisícročia. Bola a stále je dôležitým dokladom židovského manželstva. Má význam nielen spoločenský, ale predovšetkým právny. Spočiatku slúžila ako zákonná ochrana pre ženu v prípade, že by ju muž zapudil, rozviedol sa s ňou, alebo keby ovdovela. Išlo predovšetkým o finančné zaopatrenie a právo ženy na časť manželovho majetku. Dodnes sa do ketuby zaznamenáva finančná suma, ktorý stanoví novomanžel a ktorý sa žene vypláca po jeho smrti alebo ktorý sa musí vyplatiť v prípade rozvodu. Minimálna doporučená čiastka je suma, z ktorého by rozvedená žena mohla žiť prinajmenšom po dobu jedného roku alebo podľa zvykového práva tretina majetku. V neskorších dobách bola svadobná zmluva rozšírená o ďalšie opatrenia týkajúce sa tiež spoločného života manželov (muž má povinnosť svoju ženu živiť, šatiť, vykúpiť ju, ak by bola unesená, zaistiť jej lekára a pod.). Pri svadobnom obrade potvrdzuje muž svojim podpisom platnosť zmluvy a potom, čo sa podpíšu aj dvaja prítomní svedkovia, muž obradne odovzdáva ketubu svojej žene. Ketuba je teda platný dokument právne ochraňujúci ženu, ktorý u seba žena ponecháva po celú dobu manželstva. V prípade, že muž nedodrží to, k čomu sa vo svadobnej zmluve zaviazal, má žena právo sa obrátiť na židovský súd, tzv. bejt din. Pokiaľ bejt din zistí, že je žena v práve, môže na jej žiadosť povoliť rozvod manželstva.
Kresťanské ponímanie manželstva
V kresťanstve je manželstvo právoplatným spojením muža a ženy za účelom telesného a duchovného spoločenstva.
Manželstvo v Novom zákone
Podľa Nového zákona (Mk 10,6-9; Mt 19,4n.) sa manželstvo považuje za trvalé spojenie jedného muža a jednej ženy. Žena má v manželstve rovnoprávne postavenie. Manželstvo má podľa Nového zákona svoje miesto v dejinách spásy a vzťah muža a ženy je podľa neho predobrazom vzťahu Krista a cirkvi (Ef 5,32). Na manželstvo sa teda pozerá ako na Božiu vôľu pre človeka.
Katolícky pohľad na manželstvo
Podľa katolíckeho učenia sa každé platné manželstvo uzavreté medzi dvomi pokrstenými považuje za sviatosť. Vzťah v manželstve obsahuje v sebe tiež vzťah k Bohu ako k svojmu základu a cieľu a manželstvo je považované za spôsob sprítomnenia Ježiša a cirkvi vo svete (Mt 18,20). Pokiaľ neexistujú manželské prekážky, môžu manželstvo prijať všetci pokrstení. Prirodzené manželstvo je v protiklade k sviatostnému manželstvu manželstvom medzi dvomi nepokrstenými. Účinkom manželstva je manželský zväzok, ktorý je svojou povahou výlučný a uzaviera sa na celý život, takže platne uzatvorené a dokonané sviatostné manželstvo sa končí až smrťou jedného z manželov.
Prelomovým pre chápanie manželstva sa stal 2. vatikánsky koncil, ktorý sa pokúsil odpútať od právneho pohľadu na manželstvo a vyzdvihol ako hlavný cieľ manželstva vzájomnú lásku manželov vedľa plodenia detí (Gaudium et spes 47-51; Lumen gentium 11).
V Rímskokatolíckej cirkvi prevláda názor, že túto sviatosť si udeľujú navzájom priamo snúbenci, kňaz (poprípade diakon) pôsobí iba ako svedok cirkevného aktu. Základom manželskej zmluvy je teda manželský sľub snúbencov. U gréckokatolíkov aj v ostatných východných katolíckych cirkvách je vysluhovateľom svätého tajomstva (sviatosti) manželstva kňaz alebo biskup, základnou podstatnou súčasťou obradu je korunovácia (korunuje sa alebo ovenčuje aj ženích aj nevesta).[31] V prípade, ak jeden zo snúbencov je východný katolík a druhý rímskokatolík, manželstvo musí vysluhovať kňaz alebo biskup (nemôže to byť diakon ani pastoračný asistent), aj keď sa koná v latinskom obrade.
Manželstvo v katolíckom kanonickom práve
Kódex kánonického práva a Kódex kánonov východných cirkví stanovujú právne podmienky pre uzavretie sobáša v Katolíckej cirkvi. Pre platnú formu uzavretia manželstva sa vyžaduje aktívna účasť farára alebo biskupa jedného zo snúbencov v mieste uzavretia manželstva a aspoň dvoch svedkov. Farár môže svoju právomoc delegovať inému kňazovi (v latinskej cirkvi aj diakonovi). V nebezpečí smrti je možná účasť iba dvoch svedkov. Táto forma je povinná pre všetkých, ktorí sú v katolíckej cirkvi. Obvyklou prípravou na manželstvo sú zásnuby, poučenie manželov a ohlášky. Dišpenz od manželských prekážok udeľuje diecézny, resp. eparchiálny biskup. Medzi tzv. obyčajné prekážky patrí: jednoduché rehoľné sľuby, príbuzenstvo zákonné alebo pokrvné, rozdielnosť vyznaní, neplnoletosť, pohlavná neschopnosť, ešte trvajúci manželský zväzok, rôznosť náboženstva, prijatie sviatosti svätenia, verejné doživotné (rehoľné) sľuby a i. V manželskom práve (aj prekážkach) existujú isté rozdiely medzi rímskokatolíckou cirkvou a východnými katolíckymi cirkvami.
Manželstvo v pravoslávnych cirkvách
Manželstvo v pravosláví je vnímané do značnej miery podobne ako v Katolíckej cirkvi. Podľa pravoslávnych sa manželstvo uzatvára požehnaním, ktoré kňaz manželom pri svadbe (tzv. korunovácii) udelí (rovnako ako u východných katolíkov). Na rozdiel od katolíckeho kanonického práva môže cirkev fakticky už neexistujúce manželstvo prehlásiť za mŕtve (napr. v prípade smrti jedného z manželov, pričom smrť môže byť fyzická, morálna (napr. zločin) alebo duchovná (opustenie cirkvi, heréza, nekajúcne zotrvávanie v ťažkom hriechu; dôvodom pre rozvod je podľa Kristových slov cudzoložstvo). Druhý sobáš toho, kto nezavinil rozpad manželstva, je potom možný, avšak v prípade, že uzatvárajú ďalší sobáš obidvaja snúbenci, nekoná sa slávnostný obrad svadby, ale iný obrad, ktorý je viac-menej kajúcou bohoslužbou (ďalšie sobáše sú v súlade so Svätým písmom vnímané ako zhovievavosť k ľudskej slabosti a ako prevencia smilstva).
Manželstvo v protestantských cirkvách
Pre protestantov je manželstvo predovšetkým osobnou voľbou dvoch snúbencov. V protestantskom ponímaní sobáš nie je sviatosť, lebo ho neustanovil Ježiš Kristus. Tým sa však nepopiera jeho dôležitosť, keďže manželstvo je niečo, čo je tu už od stvorenia sveta. Sobáš v kostole je platný aj pre úrady a predchádza mu príprava so sobášiacim farárom - počet stretnutí podľa miestnych zvyklostí. V rámci sobášneho obradu môže byť slúžená aj Večera Pánova - podľa žiadosti a osobného rozhodnutia snúbencov.
Referencie
Iné projekty
Externé odkazy
Zdroj
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
