Kódex kanonického práva (lat. Codex iuris canonici (CIC)) je systematický súbor cirkevného práva Rímskokatolíckej cirkvi. Prvýkrát bol vydaný v roku 1917 pápežom Benediktom XV. Nové prepracované vydanie, ktoré zohľadňuje zmeny po Druhom vatikánskom koncile, bolo promulgované 25. januára 1983 a vstúpilo do platnosti v prvý adventný deň roku 1983 za pápeža Jána Pavla II.
V roku 2016 boli niektoré kánony kódexu upravené tak, aby boli v súlade s Kódexom kánonov východných cirkví. Úpravu vykonal rímsky pápež František v motu proprio O súlade kódexov (lat. De concordia inter Codices).[1]
Pendantom pre východné katolícke cirkvi je Kódex kánonov východných cirkví.
V prvom tisícročí neexistoval jednotný cirkevný zákoník, iba miestne cirkevné právne predpisy miestnych cirkví, doplnené dekrétmi pápeža. Až v stredoveku boli tieto predpisy postupne zoskupené do zbierok ako Liber Extra (1234), Liber Sextus (1298) a Clementinae (začiatok 14. storočia). Väčšina nariadení bola založená na rímskej justičnej praxi cisára Justinána I. z roku 533. Viedli k začatiu príslušných súdnych konaní vo forme inkvizície na kolégiálnych cirkevných súdoch.
Kánonické právo až do r. 1917 existovalo vo forme rôznych právnych zbierok po názvom Corpus Iuris Canonici. V roku 1904 rozhodol pápež Pius X. o potrebe vytvorenia jednotného a jediného zákonníka. Spracovaním poveril komisiu kardinála Pietra Gasparriho, ktorá po 13 rokoch predložila výsledok svojej práce pápežovi Benediktovi XV.. Zákonník byl vyhlásený v máji 1917, účinným sa stal o rok neskôr.
Tento zákonník sa obvykle označuje skratkou CIC 1917, niekedy taktiež CICB („B“ ako Benedicti podľa Benedikta XV.), vzhľadom na potrebu odlíšenia od neskorších verzíí. Obsahuje 2414 odstavcov, nazývaných „kánony“.
Základy nového zákonníka boli prejednané už v rokoch 1962-1965 na Druhom vatikánskom koncile, bol však dokončený až v roku 1983: 25. januára 1983 pápež Ján Pavol II. zákonník vyhlásil, do účinnosti vstúpil 27. novembra 1983. Obsahuje 1752 článkov (kánonov), voči predchádzajúcej verzii sa viac zaoberá partikulárnym cirkevným právom, pričom je zdôraznený princíp všeobecného kňazstva každého veriaceho kresťana.
Rozdelenie CIC 1983
Kódex se skládá zo 7 kníh (častí[2]):
- De normis generalibus – Všeobecné normy
- De Populo Dei – Boží ľud
- De Ecclesiae munere docendi – Učiteľská služba Cirkvi
- De Ecclesiae munere sanctificandi – Posväcujúca služba Cirkvi
- De bonis Ecclesiae temporalibus – Cirkevné majetky
- De sanctionibus in Ecclesia – Cirkevné tresty (trestné právo)
- De processibus – Procesné právo
Zmeny a novelizácie v CIC 1983
Kódex bol zatiaľ novelizovaný týmito predpismi: v rámci motu proprio Jána Pavla II. Ad tuendam fidem z roku 1998, v rámci motu proprio Benedikta XVI. Omnium in mentem z roku 2009, v rámci motu proprio pápeža Františka Mitis Iudex Dominus Iesus z roku 2015[3], De Concordia inter Codices z roku 2016[4], Magnum principium z roku 2017[5], Come una Madre amorevole (4. 6. 2016) o rozšírení dôvodov na odvolanie biskupa; Vos estis lux mundi (7. 5. 2019) o povinnosti oznamovať sexuálne delikty klerikov a rehoľníkov; Spiritus Domini (1. 10. 2021) o prístupe žien k ustanoveným službám lektorátu a akolytátu; Competentias quasdam decernere (11. 2. 2022), ktorým sa menia niektoré kánony CIC a CCEO; Praedicate Evangelium (19. 3. 2022), o zmene štruktúry Rímskej kúrie; Vultum dei quaerere (29. 6. 2016) o kontemplatívnom živote v ženských kláštoroch; Pascite gregem Dei (23. 5. 2021) o zmenách v 7. knihe CIC (trestné právo). Okrem toho treba CIC 1983 interpretovať aj vo svetle viacerých reskriptov pápežov (rescriptum ex audientia) Benedikta XVI. a Františka v niektorých ďalších záležitostiach a vo svetle samostatných apoštolských konštitúcií, upravujúcich niektoré záležitosti (Divinus perfectionis Magister, Spirituali militum curae) a inštrukcií kongregácií Rímskej kúrie (napr. Potestas Ecclesiae z roku 2001).
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
