Studená vojna
From Wikipedia, the free encyclopedia
Studená vojna bola skrytým konfliktom medzi Západom (Spojené štáty a ďalšie západné krajiny) a komunistickým blokom (resp. východným blokom, vedeným Sovietskym zväzom), keď sa Spojené štáty a Sovietsky zväz po víťazstve v druhej svetovej vojne stali súperiacimi superveľmocami.
Namiesto otvoreného vojenského konfliktu o svetovú nadvládu medzi vojenskými zoskupeniami NATO a Varšavská zmluva sa konfrontácia odohrávala hlavne v ideologickej (Trumanova doktrína), politickej, propagandistickej, hospodárskej (Marshallov plán) a vedecko-technickej rovine. Osobitosťou bola skutočnosť, že táto konfrontácia sa prenášala do kultúry, vedy, športu i medziľudských vzťahov a prejavovala sa ako súperenie, bez priameho vojenského stretnutia oboch superveľmocí. Súperenie sa najviac prejavilo v boji o sféry vplyvu a o prevahu v zbrojení. Sféry vplyvu sa rozširovali vedením tzv. zástupných vojen, teda ozbrojených konfliktov v menej rozvinutých krajinách, pri ktorých bloky podporovali spriaznené strany v danej krajine (napríklad Kórea, Vietnam, Angola, Afganistan). Podstatnú úlohu v získavaní priaznivcov a spojencov (aj na strane protivníka a nezúčastnených krajín) zohrávala ideologická propaganda, špionáž a tajné služby.
V roku 1947 USA stratili monopolné postavenie jedinej nukleárnej veľmoci, čím sa znížila pravdepodobnosť vedenia americkej preventívnej (nukleárnej) vojny a začali preteky (o prevahu) v zbrojení. Predovšetkým tzv. jadrové zastrašovanie (pozri dejiny vývoja jadrových zbraní, atómová bomba a jadrová vojna) viedlo k rovnováhe strachu založenej na zaručenom vzájomnom zničení (anglicky mutually assured destruction), čo postupne otvorilo cestu k rokovaniam o obmedzení a znížení počtu strategických zbraní v 60. a 70. rokoch 20. storočia.
Súperenie vo vedecko-technickej (napr. vesmírne preteky) oblasti, do ktorého sa investovali rozsiahle materiálne, finančné i ľudské zdroje prinieslo v priebehu krátkeho obdobia významný vedecko-technický pokrok napriek tomu, že jeho primárny cieľ bol vojenská prevaha (balistické rakety, špionážne satelity a pod.)
Studená vojna trvala približne od roku 1947 do rozpadu Varšavskej zmluvy 1. júla 1991 a rozpadu Sovietskeho zväzu koncom roku 1991. Počas trvania studenej vojny rozhodnutia o vojnách vznikali len v Moskve a vo Washingtone.[1] Od roku 1992 do roku 2008 boli európske krajiny podľa Friedmana[2] opäť suverénne a zjednotené. Okolo roku 1975 mala sovietska strana prevahu v konvenčných zbraniach [3][4] a ZSSR sa darilo aj na poli propagandy rozširovaním konšpiračných teórií o Spojených štátoch.[5] (Napr. mierové hnutie v Európe po porážke „vojnových štváčov“ USA vo Vietname bolo umne podporované sovietmi ovládanou Svetovou radou mieru.) Nie je preto samozrejmosťou, že USA nakoniec vyhrali studenú vojnu[5] a to bez toho, že by bola rozpútaná jadrová vojna.
Názov studená vojna (ako druh konfliktu) patrí medzi pomenovania typu blesková vojna, čudná vojna, železná opona atď., ktoré sa nepovažujú za vlastné mená, a preto sa píšu s malým začiatočným písmenom.[6]