Nemecká demokratická republika
socialistický štát na území časti dnešného Nemecka, ktorý existoval v rokoch 1949 až 1990 / From Wikipedia, the free encyclopedia
Nemecká demokratická republika (NDR, v nemecky hovoriacich krajinách a inde bežne DDR, skratka pre Deutsche Demokratische Republik, angl. skratkou GDR), tiež (nepresne) nazývaná „Východné Nemecko“, bol stredoeurópsky štát, ktorý existoval medzi rokmi 1949 až 1990 v období počas studenej vojny, keď bola východná časť Nemecka súčasťou východného bloku. Všeobecne bol na západe popisovaný ako komunistický štát, ale sám seba nazýval ako socialistický “robotnícky a roľnícky štát”[1]. Skladal sa z územia, ktoré bolo po druhej svetovej vojne obsadené a spravované sovietskymi silami, teda sovietskej okupačnej zóny Nemecka a fakticky aj východného sektoru Berlína podľa postupimskej dohody, na východe ohraničená líniou Odra-Nisa. Sovietska zóna obklopovala Západný Berlín, ale nezahrňovala ho; v dôsledku toho zostal Západný Berlín mimo jurisdikciu NDR a tvoril v ňom nezávislú enklávu.
Nemecká demokratická republika Deutsche Demokratische Republik
| |||||||
Hymna: Auferstanden aus Ruinen | |||||||
Motto: „Proletarier aller Länder, vereinigt Euch!“ (Proletári všetkých krajín, spojte sa!) | |||||||
Geografia
| |||||||
Rozloha |
108 333 km² | ||||||
Najvyšší bod |
|||||||
Obyvateľstvo | |||||||
Počet obyvateľov |
17 068 318 (podľa sčítania ľudu z 1. januára 1971) | ||||||
Národnostné zloženie |
|||||||
štátom propagovaný ateizmus | |||||||
Štátny útvar | |||||||
východonemecká marka (DDM) | |||||||
Vznik |
7. októbra 1949 (vyhlásenie Nemeckej demokratickej republiky) | ||||||
Zánik |
|||||||
|
Nemecká demokratická republika bola založená v sovietskej zóne, zatiaľ čo Spolková republika („Západné Nemecko“) bola zložená z troch západných zón (pôv. tzv. Trizónie). Východné Nemecko bolo satelitným štátom Sovietskeho zväzu.[2] Sovietské okupačné úrady začali prevádzať správnu zodpovednosť na nemeckých komunistických vodcov v roku 1948 a NDR začala fungovat ako štát 7. októbra 1949. Sovietske sily však v krajine zostali po celú dobu studenej vojny. Až do roku 1989 bola NDR riadená Socialistickou jednotnou stranou (SED), aj keď ďalšie strany boli formálne súčasťou jej aliančnej organizácie, Národného frontu.[3] SED zaviedla na školách povinnú výuku marxizmu-leninizmu a ruštiny.[4]
Ekonomika bola centrálne plánovaná a stále viac vo vlastníctve štátu[5]. Ceny bývania, základného tovaru a služieb boli stanovené skôr plánovačmi ústrednej vlády, než aby rástli a klesali prostredníctvom ponuky a dopytu; a boli silne dotované. Cez tento fakt a napriek tomu, že NDR musela Sovietskemu zväzu platiť značné vojnové reparácie, stala sa vďaka svojej silnej priemyselnej tradícii (išlo o vyspelé územie niekdajšieho Pruska a Saska) najúspešnejšou ekonomikou vo východnom bloku.
Významným problémom bola emigrácia na Západ – pretože mnoho emigrantov boli vzdelaní mladí ľudia, štát bol naďalej ekonomicky oslabovaný. Vláda opevnila západné hranice a v roku 1961 postavila Berlínsky múr. Mnoho ľudí, ktorí sa pokúsili utiecť[6][7], bolo zabitých pohraničnou strážou alebo nástražnými pascami ako napr. nášľapné míny.[8] Mnoho ďalších strávilo veľké množstvo času uväznením za pokus o útek.[9][10]
V roku 1989 viedli početné sociálne, ekonomické a politické sily v NDR a v zahraničí k pádu berlínskeho múru a k vytvoreniu vlády odhodlanej k liberalizácii. Nasledujúci rok sa konali slobodné voľby[11] a medzinárodné rokovania viedli k podpisu zmluvy o konečnom vyrovnaní o postavení a hraniciach Nemecka. NDR bola rozpustená a Nemecko bolo 3. októbra 1990 znovuzjednotené a opäť sa stalo suverénnym štátom. Niekoľko vodcov NDR, vrátane posledného vodcu Egona Krenza, boli po zlúčení stíhaní za zločiny spáchané počas studenej vojny.
Nemecká demokratická republika geograficky hraničila na východe s Poľskom, na juhovýchode s Československom a na západe a juhozápade so Spolkovou republikou Nemecko. Zo severu ho obmývalo Baltské more. Interne NDR taktiež hraničilo so sovietskym sektorom obsadeného Berlína, ktorý bol známy ako východný Berlín a bol de facto jeho hlavným mestom. Taktiež hraničila s troma sektormi okupovanými Spojenými štáty, Spojeným kráľovstvom a Francúzskom známymi ako Západný Berlín. Tri sektory okupované západnými národmi boli od NDR oddelené berlínskym múrom od jeho dokončenia v roce 1961 až do jeho pádu v roku 1989.