Zjednotenie Nemecka (1990)
From Wikipedia, the free encyclopedia
Zjednotenie Nemecka[1] (iné názvy: znovuzjednotenie Nemecka, zriedkavo: druhé zjednotenie Nemecka; nem. Deutsche Wiedervereinigung, oficiálne: Herstellung der Einheit Deutschlands - Vytvorenie zjednoteného Nemecka) bolo pripojenie Nemeckej demokratickej republiky (NDR) vrátane východného Berlína k Nemeckej spolkovej republiky (NSR; tzv. západné Nemecko), ktoré bolo zavŕšené 3. októbra 1990.[2] Jednotný štátny útvar Nemecko (Nemecká spolková republika) pokračuje od tej doby s rovnakým štátoprávnom usporiadaním, aké bolo kodifikované pri vzniku západonemeckého štátu v máji 1949, a so svojím naďalej platným Základným zákonom (Grundgesetz), de facto ústavou. NSR bola rozšírená o päť nových spolkových krajín (tzv. Neue Bundesländer) a zjednotený Berlín.
Zjednotenie bolo vyvrcholením dlhodobých snáh západonemeckých politikov a verejnosti a tajných želaní veľkej časti východonemeckej verejnosti o prekonanie povojnového usporiadania (rozdelenia na okupačné zóny) Nemecka. Veľkou mierou k nemu prispeli aj politické zmeny v NDR samotnej a vývoj v Sovietskom zväze a ostatných štátoch tzv. východného bloku. Znamenalo definitívny koniec rozdelenia a znovuobnovenie nemeckej jednoty, avšak v hraniciach, ktoré boli stanovené víťaznými mocnosťami po skončení druhej svetovej vojny.
Počas procesu boli vykonané dôležité úpravy, najmä v zákonoch, umožňujúce fungovanie západonemeckej správy aj v NDR. Tiež bolo nutné urovnať niektoré spory so Sovietskym zväzom, ktorý požadoval predovšetkým neutralitu krajiny, a vyhlásiť líniu na Odre a Nise za definitívnu štátnu hranicu.