Prezidentské voľby v Bielorusku v roku 2020 sa uskutočnili v nedeľu 9. augusta. Predčasné hlasovania prebiehalo medzi 4. a 8. augustom. O funkciu prezidenta sa uchádzalo päť kandidátov. Prezidentské voľby jednoznačne vyhral Alexandr Lukašenko so ziskom 80,10%.[1] Volebná účasť dosiahla 84,17%.[1] V krajine sa pre údajné podvody pri voľbách po voľbách spustila vlna protestov a nad voľbami vyjadrilo znepokojenie aj viacero štátov. Žiadne podvody ale zistené neboli.
Známeho protilukašenkovského bieloruského youtubera a kandidáta na prezidenta, Siarheja Cichanovského obvinili z toho, že je ruskou bábkou a chcel zvrhnúť Lukašenka.[2] Podľa iného zdroja bol obvinený "z podnecovania násilia voči príslušníkom orgánov činných v trestnom konaní".[3] Po jeho zadržaní ohlásila kandidatúru na funkciu prezidenta Bieloruska jeho manželka, Sviatlana Cichanovská,[4] ktorá začala spolupracovať so štábom odmietnutých kandidátov Viktara Babaryka a Valeryja Capkala.
Na kandidatúru prezidenta v Bielorusku potrebuje kandidát aspoň 100 000 podpisov. Cepkala ich predložil 160 000, no z nich bolo údajne platných len 75 249.[6] Cepkala so svojimi dvomi deťmi utiekol do Ruska, lebo sa obával, že ho zatknú.[7]
politik, zúčastnil sa aj prezidentských volieb v roku 2010
Údajne bol zadržaný kvôli účasti na nepovolenom zhromaždení, respektíve na demonštrácii, ktorá sa konala 31. mája2020.[8]
Zavrieť
Pravidlá
V Bielorusku sa považujú voľby za právoplatné pod podmienkou, že sa ich zúčastní aspoň 50% voličov. Táto podmienka bola splnená, keďže volebná účasť dosiahla 84,17%.
Druhé kolo prezidentských volieb sa nekonalo, keďže sa Alexandr Lukašenko údajne získal viac 50% hlasov (podľa zdrojov za Lukašenka hlasovalo 80,23% občanov Bieloruska).
Pozorovatelia volieb
Úrad OBSE pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR), Parlamentné zhromaždenie OBSE a Parlamentné zhromaždenie Rady Európy (PZ RE) sa na monitorovaní predvolebnej kampane i samotných volieb nezúčastnili. Odôvodnili to tým, že ich bieloruské orgány pozvali príliš neskoro.
Do Bieloruska nebola pozvaná ani Ústredná volebná komisia Ruskej federácie.
Miestnych pozorovateľov volieb bolo zaregistrovaných vyše 48 000. Väčšina z nich zastupovalo organizácie, hnutia a politické strany, ktoré podporovali Alexandra Lukašenka. Podľa zdrojov o pozorovanie požiadali aj podporovatelia iných kandidátov, avšak volebná komisii mnohé z nich zamietla. Ako dôvod uviedli epidemiologické opatrenia, ktoré mali zabrániť šíreniu ochorenia COVID-19.
Volebná účasť v prezidentských voľbách v Bielorusku dosiahla 84,17%. Tabuľka nižšie znázorňuje volebnú účasť v jednotlivých oblastiach v Bielorusku.[9]
Viac informácií Brestská oblasť, Homeľská oblasť ...
Opozícia bola presvedčená, že boli výsledky volieb zmanipulované.
Volební pozorovatelia zaznamenali v Bielorusku počas troch dní predčasného hlasovania vyše 5000 porušených zákonov. Počas toho obdobia bolo zatknutých 37 pozorovateľov.[12]10. augustaSviatlana Cichanovská opustila Bielorusko a utiekla do Litvy. Následne uviedla, že
si myslí, že sa víťazkou volieb stala ona.[13]
Ľudia z Bieloruska neboli s výsledkami volieb spokojní. Mnohí vyšli do ulíc a vyzývali Lukašenka, aby z funkcie prezidenta odstúpil. Vypovedali o tom transparenty, na ktorých bolo napísané Odíď![14]
Podľa viacerých médii potláčali policajti protestujúcich ľudí násilím. Polícia dokopy zadržala vyše 6700 ľudí a niekoľko stoviek i zranila.[15] Demonštrácie si zatiaľ vyžiadali 3 úmrtia. Jeden z obetí je Alexander Tarajkovski, ktorému podľa bieloruskej vlády v ruke vybuchla výbušnina, ktorú plánoval hodiť na policajtov, avšak nebohého priateľka si myslí, že ho postrelili násilní policajti. Odôvodnila to tým, že na jeho hrudi našla čiernu modrinu.[15] Druhý muž umrel vo väznici v Homeli po tom, ako ho zadržali.[15] Tretia obeť bola podľa zdrojov počas demonštrácii postrelená do hlavy.[16]
Počas demonštrácií sa naskytli aj prípady, keď policajti položili svoje štíty a nechali ľudí protestovať i naďalej. Niektoré ženy začali policajtov objímať a rozdávať im kvety.[17]
Medzinárodné organizácie
Európska únia žiadala zaviesť sankcie proti Bielorusku, pretože prezidentské voľby v Bielorusku považuje za zmanipulované.[18]
Belgicko – minister zahraničných vecí Philippe Goffin odsudzuje násilné zasahovanie polície. Myslí si, že by sloboda prejavu, ako základné ľudské právo, nemalo byť potláčané.[36]
Česko – minister zahraničných vecí Tomáš Petříček skritizoval priebeh volieb.[37]
Holandsko – minister zahraničných vecí Stef Blok vyjadril zhrozenie ohľadom násilnému potláčaniu protestov. Nevylúčil ani požiadavku sankcií.[39]
Kanada – minister zahraničných vecí François-Philippe Champagne skritizoval násilie vykonávané voči občanom Bieloruska.[40]
Litva – minister zahraničných vecí Linas Linkevičius skritizoval nedemokretické voľby v Bielorusku. Svetlanu Tichanovskú prijal v Litve po tom, ako utiekla z Bieloruska.[41] Následne hlasoval za to, aby Litva neuznala Lukašenka za prezidenta Bieloruska.[42]
Lotyšsko – minister zahraničných vecí Edgars Rinkēvičs žiada sankcie voči manipulátorom v Bielorusku.[43]
Nemecko – Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert vyhlásil, že boli voľby v Bielorusku zmanipulované. Následne vyzval bieloruskú vládu, aby prijala rozhodnutie ľudu a odstúpila.[44]
Rumunsko – minister zahraničných vecí Bogdan Aurescu vyjadril znepokojenie ohľadom násilia vykonávané v Bielorusku. Poznamenal, že by sa mal konflikt riešiť politickým dialógom, následne bieloruskú vládu vyzval, aby neporušovala ľudské práva.[47]
Spojené štáty – Mike Pompeo a Kayleigh McEnany sú z priebehu volieb znepokojení.[49][50]
Švajčiarsko – Federálne ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo obavy z protestov po voľbách a vyzvalo bieloruskú vládu, aby odstúpila z funkcie.[51]
Švédsko – ministerka zahraničných vecí Ann Linde znepokojovalo zatýkanie a mučenie protestujúcich.[52]
Ukrajina – ukrajinský prezidentVolodymyr Zelenskyj vyjadril znepokojenie ohľadom priebehu volieb. Vyzval bieloruskú vládu, aby začali s občanmi diskutovať a aby nekonali násilne.[53]
Lukašenka nechce ani Moskva. Aj v opozícii má Kremeľ svoje kone [online]. Denník Slovensko, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online. Archivované 2020-10-01 z originálu.
Podľa exit pollov vyhral bieloruský prezident Alexandr Lukašenko prezidentské voľby. Podľa prieskumu získal 79,7% hlasov [online]. Denník N, 2020-08-09, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
Volební pozorovatelia zaznamenali v Bielorusku vyše 5000 prípadov porušenia zákona o voľbách počas troch dní predčasného hlasovania v prezidentských voľbách [online]. Denník N, 2020-08-08, [cit. 2020-08-15]. Dostupné online.
Xi Jinping congratulates Lukashenko on victory in presidential election [online]. eng.belta.by, 2020-08-10, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
Kyrgyzstan president congratulates Lukashenko on victory at presidential election [online]. eng.belta.by, 2020-08-10, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
HM The Sultan Congratulates Belarusian President [online]. My Website, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. Archivované 2020-08-22 z originálu. (po anglicky)
Поздравление Александру Лукашенко с победой на выборах Президента Белоруссии [online]. Президент России, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po rusky)
NAM, Báo Thế giới và Việt. Điện mừng Tổng thống Cộng hòa Belarus Alexander Lukashenko [online]. Báo Thế giới và Việt Nam, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po vietnamsky)
BENIUŠIS, Vaidotas. L.Linkevičius: tenka apgailestauti, kad Baltarusijos rinkimai nebuvo demokratiški [online]. 15min.lt, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po litovsky)
Switzerland Expresses Concern Over Situation In Belarus After Presidential Election [online]. UrduPoint, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po anglicky)
REGERINGSKANSLIET, Regeringen och. Uttalande från utrikesminister Ann Linde med anledning av utvecklingen i Belarus [online]. Regeringskansliet, 2020-08-10, [cit. 2020-08-16]. Dostupné online. (po švédsky)
Alexandr Lukašenko oficiálne odvolal bieloruského veľvyslanca Igora Leščeňu na Slovensku [online]. Denník N, 2020-08-24, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.
Bieloruský veľvyslanec Leščeňa zostáva na Slovensku, pokiaľ sa nevyrieši byrokracia [online]. Webnoviny.sk, 2020-08-24, [cit. 2020-08-24]. Dostupné online.