Remove ads
Progresívne Slovensko (skratka PS) je sociálnoliberálne parlamentné politické hnutie pôsobiace na Slovensku. Ministerstvo vnútra SR ho zaregistrovalo 27. novembra 2017.[10]
| Progresívne Slovensko | |
.svg) | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Založenie | 27. november 2017 |
| Predseda | Michal Šimečka |
| Podpredsedovia | Ivan Štefunko Michal Truban Tomáš Valášek Simona Petrík Zora Jaurová |
| Poslancov | 33 (NR SR) 6 (EP)[1] |
| Volebný výsledok | 27,8 % (Voľby do EP 2024) 17,96 % (Voľby do NR SR 2023) |
| Ideológie | sociálny liberalizmus[2][3][4] progresivizmus[2][3] pro-europanizmus[2][3] zelená politika[2][5] sekularizmus[6] |
| Politické spektrum | stred[7] |
| IČO | 51224836 |
| Počet členov | ▼ 609 (31. 12. 2022)[8] |
| Medzinárodné organizácie | |
| Skupina Európskeho parlamentu | Obnovme Európu[9] |
| Európska politická strana | Aliancia liberálov a demokratov za Európu |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Mladé Progresívne Slovensko |
| Ženská organizácia | Progresívne ženy |
| Sídlo | Tallerova 10 811 02 Bratislava |
| Farby | Azúrová, Biela |
| Web | progresivne.sk |
Cieľom PS je prezentovať progresívne riešenia spoločenských problémov a spájať rovnako zmýšľajúcich ľudí.[11][12] Na európskej úrovni je hnutie od novembra 2018 ako jediná slovenská strana súčasťou európskej frakcie liberálov ALDE.
V komunálnych voľbách 2018 PS získalo samostatne 3 starostov a 46 poslancov a v koalíciách 6 starostov a 96 poslancov, vrátane primátora Bratislavy.[13] Po voľbách do EP v roku 2019 malo hnutie dvoch poslancov v Európskom parlamente.[14]
Remove ads
Vznik a volebné obdobie 2016 – 2020
V septembri 2016 avizoval podnikateľ v oblasti startupov Ivan Štefunko vznik občianskeho združenia Progresívne Slovensko s možnou budúcou transformáciou na politickú stranu.[15] K projektu sa ešte v septembri pridal aj zakladateľ webhostingovej spoločnosti Websupport Michal Truban.[16] Truban bol zároveň najväčším investorom hnutia. Do hnutia investoval 900 000 € s 5 % úrokom a ďalších 20 000 € s 3 % úrokom.[17] Medzi prvých medializovaných podporovateľov združenia patril spolumajiteľ softvérovej spoločnosti ESET Anton Zajac, zároveň figurujúci ako spolumajiteľ a člen predstavenstva spoločnosti, vydávajúcej Denník N.[18]
20. januára 2018 v Žiline sa konal zakladajúci snem[19], ktorý schválil stanovy, zvolil predsedníctvo a stanovil programové priority hnutia. Jediným zástupcom hnutia v NR SR bol vo volebnom období 2016 – 2020 Martin Poliačik, ktorý do PS vstúpil v decembri 2017 krátko po odchode z SaS.
Prezidentské a európske voľby 2019
V prezidentských voľbách 2019 sa hnutie rozhodlo nepodporiť žiadneho nezávislého kandidáta, ale postaviť do súboja o post slovenského prezidenta vlastnú kandidátku, vtedajšiu podpredsedníčku strany, Zuzanu Čaputovú. Čaputová v prvom kole získala 40,57 % hlasov a postúpila do druhého kola voľby s Marošom Šefčovičom, podpredsedom Európskej komisie, nad ktorým následne zvíťazila so ziskom 58,40 %. Čaputová pred druhým kolom voľby odstúpila z postu podpredsedníčky PS a avizovala, že v prípade výhry sa vzdá členstva v strane, čo aj urobila v máji 2019.[20][21]
Vo februári 2019 oznámili, že európskych volieb v máji 2019 sa zúčastnia v koalícii so stranou SPOLU. Na spoločnej tlačovej konferencii to oznámili lídri Ivan Štefunko a Miroslav Beblavý. Lídrom za PS do eurovolieb bude Michal Šimečka, za SPOLU Vladimír Bilčík. Podľa prieskumu Focusu z januára 2019 by v koalícii mohli nazbierať 10,4 % hlasov.[22]
Kampaň do parlamentných volieb
Po úspechu v európskych voľbách, v ktorých získala koalícia 20,11 % hlasov, oznámilo PS pokračovanie spolupráce so stranou SPOLU aj do parlamentných volieb v roku 2020. Miesta na kandidátnej listine si strany podelili pomerom 75:75. Predseda PS Truban sa stal lídrom kandidátky, následne PS obsadilo všetky párne miesta od 4. do 150.[23]
Volebné obdobie 2020 – 2023
Výsledky volieb do Národnej rady vo februári 2020 boli pre koalíciu strán PS a SPOLU prekvapivým neúspechom, keďže spoločná kandidátka získala len 6,96 % hlasov, čo kvôli sedempercentnej hranici na vstup do Národnej rady potrebnej pre dvoj- a trojkoalície znamenalo, že PS-SPOLU sa nedostali do parlamentu napriek tomu, že v priebehu roka 2019 boli pokladaní za hlavného konkurenta vládneho SMER-SD a v prieskumoch dosahovalo stabilnú podporu nad 10 %.[24] Z dôvodu neúspechu odstúpil 2. marca 2020 z pozície predsedu Michal Truban a oznámil, že na novom sneme strany sa nebude o predsednícke kreslo uchádzať.[25] Záujem o predsednícku funkciu ohlásila podpredsedníčka Irena Bihariová.[26] Nakoniec Truban zmenil postoj a v máji 2020 ohlásil opätovnú kandidatúru aj on.[27] Snem sa kvôli pandémii koronavírusu konal 6. júna 2020 elektronicky. Na ňom tesne zvíťazila Bihariová, ktorá získala 105 hlasov, Truban získal 100.[28]
Do Progresívneho Slovenska 9. apríla 2021 vstúpil poslanec NR SR Tomáš Valášek, ktorý pôvodne do parlamentu kandidoval za vládnu stranu Za ľudí, z ktorej odišiel po nákupe ruskej vakcíny Sputnika V.[29]
18. januára 2022 bol za podpredsedu Európskeho parlamentu prvýkrát zvolený Slovák, predseda PS Michal Šimečka.[30]
7. mája 2022 bol na sneme strany zvolený za predsedu strany Michal Šimečka. Šimečka bol jediný kandidujúci na post, hlasovalo za neho 152 zo 156 delegátov.[31]
V decembri roku 2022 do PS vstúpil europoslanec Michal Wiezik, ktorý bol pôvodne zvolený za stranu SPOLU - Občianska demokracia.[32]
29. marca 2023 do PS vstúpil bývalý policajný prezident Jaroslav Spišiak.[33]
Volebné obdobie 2023 – 2027
Vo voľbách do NR SR v roku 2023 získalo PS 533 136 hlasov (17,96 %), stávajúc sa tak druhou najsilnejšou parlamentnou stranou. PS skončilo spolu so stranami SLOVENSKO (bývalé OĽANO), KDH a SaS v opozícii, ako najsilnešia opozičná strana s 32 poslancami.[34] V súboji o kreslo prezidenta SR hnutie podporilo Ivana Korčoka.[35]
Voľby do Európskeho parlamentu 2024
V januári 2024 avizovali dohodu s Ľudovítom Ódorom, expremiérom úradníckej vlády, že povedie kandidátku hnutia v júnových voľbách do Európskeho parlamentu. Členom hnutia nateraz nebude, rozhodnúť sa chce po eurovoľbách. Zároveň bude pôsobiť vo funkcii predsedu správnej rady Progresívneho inštitútu, kde sa má podieľať na tvorbe programu hnutia.[36][37][38] Medzi ďalších kandidátov hnutia do eurovolieb patria reportérka a moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová, diplomatka Ľubica Karvašová, odborník na životné prostredie a úradujúci podpredseda EP Martin Hojsík, ekológ Michal Wiezik, expertka na európsku politiku Lucia Yar, pedagóg Miroslav Kocúr, analytička v poľnohospodárstve Vanda Rogovská, lekár Krisztián Váradi, konzultantka mobility a participácie Lucia Francescato, asistent poslanca NR SR Andreas Rusnák, vedecká pracovníčka Sofia Karina Trommlerová, správca IT infraštruktúry Marek Štefanisko, vysokoškolská pedagogička Mária Kočnerová a lektor kritického myslenia a bývalý poslanec NR SR Martin Poliačik.[39]
Vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024 Progresívne Slovensko (v kampani používali názov "Proeurópske Slovensko") získalo 410 844 hlasov (27,81 %) a skončilo na prvom mieste. PS v Európskom parlamente zastupuje 6 europoslancov a to je najviac europoslancov za jednu stranu zo Slovenska v histórii. Europoslancami za PS sú: Ľudovít Ódor, Veronika Cifrová Ostrihoňová, Ľubica Karvašová, Martin Hojsík, Michal Wiezik a Lucia Yar.
Po eurovoľbách do hnutia vstúpil predseda Trnavského samosprávneho kraja a bývalý poslanec NR SR za OĽaNO Jozef Viskupič[40], bývalý veľvyslanec pri NATO a exporadca prezidentky Zuzany Čaputovej Peter Bátor[41] a 3. októbra 2024 do PS vstupuje nezaradený poslanec NR SR (predtým SLOVENSKO) rómskej národnosti Viliam Tankó. Hnutie má teraz 33 poslancov.[42]
Remove ads
Ideológia
Progresívne Slovensko sa profiluje ako centristické, liberálne a proeurópske hnutie spájajúce umiernenú ľavicu a pravicu. Pozícia strany na pravo-ľavom spektre je predmetom debát, čiastočne preto, lebo samotná strana sa explicitne nenazýva ani pravicovou, ani ľavicovou. Niektorí, hlavne slovenskí a českí politológovia stranu zaraďujú skôr do ľavého politického spektra,[3][7] napr. Darina Malová stranu nazýva „modernou ľavicou“ a odlišuje ju od „staromódnych“ ľavicových strán ako SMER-SD.[4] Takisto nemecký Der Spiegel označil Progresívne Slovensko za stranu „inklinujúcu k ľavici“ („left-leaning“), hoci ekonomicky liberálnu.[43] Európski komentátori označujú stranu skôr za stredovú,[44][45][46] ale tiež Jakub Filo z Denníka SME tvrdí, že Progresívne Slovensko je „na základe hodnotenia ekonomickej orientácie prakticky v úplnom strede“.[47] Spoluzakladateľ a prvý predseda strany Ivan Štefunko rovnako odmietol označenie Progresívneho Slovenska za ľavicovú stranu.[48] Tieto tvrdenia a vyhlásenia viac zodpovedajú náladám voličstva strany, ktoré sa v prevažnej miere označuje za pravicové alebo inklinujúce k pravici a prelína sa s inými stredopravými či pravicovými stranami, predovšetkým so Slobodou a Solidaritou, v minulosti aj so stranami Za ľudí či OĽaNO/SLOVENSKO.[49][50][51]
V ekonomickej oblasti hnutie presadzuje „racionálne a pragmatické riešenia“ z oboch táborov politického spektra a v kultúrno-etickej oblasti zastáva liberálne postoje. Základnými hodnotovými východiskami sú „liberálna demokracia, sloboda, ľudská dôstojnosť, rovnosť, spravodlivosť, udržateľný rozvoj, európska a medzinárodná spolupráca“, ktoré sú zároveň podľa PS nevyhnutnou podmienkou pre „vybudovanie moderného, otvoreného, solidárneho a európskeho“ Slovenska.[52]
18. septembra 2017 hnutie usporiadalo ideovú konferenciu o budúcnosti Slovenska, na ktorej sa zúčastnil predseda Aliancie liberálov a demokratov za Európu a bývalý belgický premiér Guy Verhofstadt a predsedovia liberálnych strán Angelika Mlinar (NEOS – Rakúsko), Ryszard Petru (Nowoczesna – Poľsko) a Tamás Soproni (Momentum – Maďarsko).[53][54]
Vo svojom ideovom manifeste s názvom „Progresívne Slovensko – Vízia jednej krajiny“, ktorý PS predstavilo koncom roku 2016, si hnutie stanovilo 13 konkrétnych cieľov do roku 2030:[55]
- Znížiť podiel dlhodobo nezamestnaných pod priemer EÚ.
- Zlepšiť výsledky slovenských žiakov v PISA testoch na úroveň najlepších krajín v regióne.
- V indexe kvality života OECD sa nachádzať v prvej pätnástke krajín.
- Zvýšiť počet patentov zo Slovenska a účasť našich vedeckých tímov na medzinárodných vedeckých projektoch o 500 %.
- Znížiť počet predchádzateľných úmrtí minimálne na úroveň Česka a definovať minimálnu sieť zdravotnej starostlivosti.
- Skrátiť čas potrebný na založenie obchodnej spoločnosti na Slovensku o 50 %.
- Zvýšiť dôveru vo fungovanie polície minimálne o polovicu.
- Zlepšiť pozíciu Slovenska v rebríčkoch vnímania korupcie o minimálne 20 priečok.
- Dosiahnuť, aby si minimálne dve tretiny rómskych detí (z toho polovica dievčat), ktoré sa narodia v osadách,
podávali prihlášky na rovnaké stredné školy ako ich nerómski rovesníci z tej istej dediny či mesta. - Znížiť priemernú dĺžku súdnych sporov o polovicu.
- Zvýšiť energetickú efektivitu nášho hospodárstva o minimálne 10 priečok v porovnaní s ostatnými členskými štátmi EÚ.
- V indexe miery šťastia OSN (World Happiness Report) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.
- V indexe dobrej krajiny (Good Country Index) sa nachádzať v prvej 25-ke krajín.
Domáca politika
Medzi hlavné ciele Progresívneho Slovenska patrí zníženie regionálnych rozdielov, zlepšenie zdravotníctva a školstva. Strana má v pláne výstavbu nových nemocníc, zintenzívnenie elektronizácie verejnej a štátnej správy a adresnú pomocvo forme príspevku na bývanie.[56] Hnutie kladie veľký dôraz aj na témy ako právny štát a spravodlivosť, ochrana životného prostredia či socioekonomická situácia rómskej menšiny.[53] PS sa dištancovalo od politiky vládnej koalície, ktorá vzišla z parlamentných volieb v roku 2016. Naopak, hnutie a jeho predstavitelia vyjadrovali veľkú dôveru k exprezidentovi Andrejovi Kiskovi. Hnutie dlhodobo vylučuje spoluprácu so stranami SMER-SD, SNS, ĽSNS a REPUBLIKA, u ktorých podľa názoru progresívcov vládnu nedemokratické princípy.[57][58]
Strana tiež presadzuje princíp nábožensky neutrálneho štátu.[6]
Práva LGBT komunity
Hnutie sa k otázke postavenia LGBT populácie stavia pozitívne, podporilo Dúhový PRIDE Bratislava v roku 2019 a viacerí politici strany sa ho osobne zúčastnili.[59] Primátor Bratislavy Matúš Vallo (s podporou PS a SPOLU) počas Dúhového pochodu 2019 v Bratislave spolupracoval na otvorení prvého dúhového prechodu pre chodcov na Slovensku. Primátor sa pochodu aj osobne zúčastnil.[60]
Strana tiež podporuje registrované partnerstvá pre osoby rovnakého pohlavia (v parlamente ich chce presadiť pod názvom životné partnerstvá),[61] manželstvá pre homosexuálov, práva pre transgender osoby (tranzícia na základe sebaurčenia, úradná zmena pohlavia), a je za doplnenie sexuálnej orientácie a rodovej identity do § 423 Trestného zákona (trestný čin hanobenia národa, rasy a presvedčenia) a § 424 (trestný čin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti) Trestného zákona.[62] Na stretnutí svojej európskej frakcie Aliancie liberálov a demokratov pre Európu predstavili spolu so svojimi európskymi partnermi rezolúciu s názvom „Prestaňte ubližovať transľuďom v EÚ“.[63] V rezolúcii vyzývajú členské organizácie a inštitúcie Európskej únie, aby štáty prestali uchovávať záznamy o pohlaví svojich občanov a požadujú uzákonenie pohlavnej sebaidentifikácie.[63] Na základe tohto má PS aj vo svojom programe odstránenie informácie o pohlaví z rodných čísel.[64]
Martin Hojsík ostro kritizuje Viktora Orbána aj Jarosława Kaczyńského, kvôli obmedzeniam pre prezentáciu LGBTIQ osôb na školách a v médiach. Jednoznačne podporuje vytvorenie "LGBTIQ Freedom Zone" na Slovensku.[chýba zdroj]
Reprodukčné zdravie
Hnutie sa stavia kriticky voči pro-life legislatívam, podporuje zavedenie potratovej tabletky a má za cieľ odstrániť čakaciu lehotu pred interrupčným zákrokom, zrušiť povinné edukatívne poučenia o možných alternatívach a aj povinný súhlas pre neplnoleté osoby.[64] PS tiež navrhuje plné hradenie interrupcií z verejného zdravotného poistenia pre všetky osoby bez rozdielu na vek a dôvodov na interrupciu a preplácanie tzv. „núdzovej tabletky“.[64] Taktiež je za za to, aby bola antikoncepcia v lekárňach dostupná pre osoby staré od 16 do 25 rokov zadarmo.[64]
Školstvo
V oblasti školstva PS presadzuje desegregáciu, adresnejšiu podporu detí so zdravotným postihnutím a navýšenie kapacít školských psychológov.[65] Rovnako plánuje v školách zaviesť sexuálnu výchovu.[64]
Dekriminalizácia ľahkých drog
Hnutie presadzuje menej prísny prístup štátu k užívaniu ľahkých drog. Podľa programu nazvaného Bod Zlomu, hnutie nepovažuje za správny „stav, keď sú mladí ľudia perzekuovaní za marihuanovú cigaretu záznamom v registri trestov, prípadne väzením.“[66]
Bývalý podpredseda hnutia Martin Poliačik zastával názor, že „čistý heroín je pre telo v zásade neškodný“. Problém vidí v nekvalitných zmesiach, ktoré by sa legalizáciou obmedzili. Priznal, že počas štúdia na gymnáziu konzumoval pervitín a heroín.[67]
Bývalý predseda hnutia Michal Truban si cení skúsenosti z tzv. „bad tripu“, ktoré zazneli na prednáške študentom (stav po odznení príjemných účinkov drogy). Podľa Trubana sa to týkalo výlučne ľahkých drog, priznal užívanie marihuany a LSD.
Trubanov výrok o "predaji 5 gramov bieleho userom" údajne nijako nesúvisí s omamnými látkami ani s ich distribúciou. Truban si spomenul, že výrok sa týkal úpravy webovej stránky "blackhole.sk", aby obsahovala viac bielej farby.[68] Reagoval tým na dopyt od návštevníkov webu (angl. user). Vo svojom stanovisku Truban explicitne vyhlásil "Nikdy som drogy nepredával, robotníkom z Kysúc sa ospravedlňujem".[69]
Povinné očkovanie proti COVID-19
PS na konci roka 2021 presadzovalo zavedenie povinného plošného očkovania proti ochoreniu COVID-19. Na podporu tohto návrhu spustila strana petíciu na stránke www.zapovinneockovanie.sk . Zároveň PS vyzvalo vládu SR, aby povinné očkovanie bezodkladne zaviedla.[70] Stránka www.zapovinneockovanie.sk v roku 2023 už nefungovala a doména bola na predaj.
Zahraničná politika
Pre PS je kľúčovým záujmom slovenskej zahraničnej politiky členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii. V rámci medzinárodnej politiky sa hlási k hlbšej európskej integrácii, považuje sa za výrazne proeurópsky a prozápadný politický subjekt.[71] V súvislosti s dianím na Ukrajine sa pridržiava európskej línie, podporuje teritoriálnu integritu Ukrajiny a ekonomické sankcie voči Ruskej federácii.
V otázke migrácie dôrazne kritizuje odmietavé postoje predstaviteľov vlád Vyšehradskej štvorky a ich celkové názorové rozdiely so severozápadnými krajinami EÚ. Taktiež netaja obavy z ohrozenia právneho štátu a demokracie v Maďarsku a Poľsku. PS sa jasne stavia proti pravicovému populizmu, extrémizmu, národno-konzervatívnym silám a odporcom liberálnej demokracie, ktorí sa podľa hnutia snažia oslabovať jednotu Európskej únie, jej demokratických hodnôt a inštitúcií.[72] Hodnotovo sa dištancuje aj od politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa či ruského prezidenta Vladimira Putina.
Remove ads
Na sneme 8. mája 2019 bolo zvolené predsedníctvo v zložení: Michal Truban, predseda; Irena Bihariová, podpredsedníčka; Zora Jaurová, podpredsedníčka; Martin Poliačik, podpredseda; Michal Šimečka, podpredseda a Ivan Štefunko, podpredseda.[73][74] Za členov predsedníctva boli zvolení: Martin Hojsík, Pavel Sibyla, Milan Ftorek, Martin Dubéci, Matej Petroci a Peter Brozman.[73]
Podpredsedníčkou bola v minulosti aj Zuzana Čaputová, ktorá sa však 19. marca 2019 v súvislosti s kandidatúrou na post prezidentky SR funkcie vzdala.
Na sneme strany 6. júna 2020 bola za predsedníčku zvolená Irena Bihariová. Získala 105 hlasov, protikandidát Michal Truban získal 100.[75] Za podpredsedov boli zvolení: Michal Truban, Ivan Štefunko, Zora Jaurová, Michal Šimečka a Martin Hojsík.[28]Za členov predsedníctva boli zvolení: Ondrej Prostredník, Zuzana Števulová, Branislav Vančo, Peter Brozman, Lucia Plaváková, Ivan Sakin, Igor Fedurco, Tibor Forró a Ivan Hudcovský.
Na sneme strany 7. mája 2022 bol za predsedu zvolený Michal Šimečka. Jediný kandidát, získal 152 zo 156 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: Irena Bihariová, Tomáš Valášek, Martin Hojsík, Michal Truban a Lucia Plaváková. Za členov predsedníctva boli zvolení: Jana Hanuliaková, Zora Jaurová, Beáta Jurík, Ingrid Kosová, Simona Petrík, Tamara Stohlová, Dávid Dej, Ondrej Prostredník, Michal Sabo, Ivan Štefunko, Branislav Vančo, Michal Wiezik a Peter Koupil.
Na sneme strany 4. mája 2024 bol za predsedu opätovne zvolený Michal Šimečka. Jediný kandidát, získal 155 zo 161 hlasov. Za podpredsedov boli zvolení: Ivan Štefunko, Michal Truban, Tomáš Valášek, Simona Petrík a Zora Jaurová. Za členov predsedníctva boli zvolení: Martin Hojsík, Ján Hargaš, Martin Pekár, Štefan Kišš, Irena Bihariová, Tamara Stohlová, Tina Gažovičová, Ingrid Kosová, Lucia Plaváková, Michal Wiezik, Beáta Jurík, Oskar Dvořák a Zuzana Mesterová.
Predsedovia PS
- 2018 – 2019: Ivan Štefunko[76]
- 2019 – 2020: Michal Truban[74]
- 2020 – 2022: Irena Bihariová
- od 2022: Michal Šimečka
Platformy
- Zelená platforma
- PSF (ženská platforma)
- Mladí progresívci
- Progresívni veriaci
- Progresívne vzdelaní
Remove ads
Volebné výsledky z volieb, na ktorých sa zúčastnilo hnutie Progresívne Slovensko. Progresívne Slovensko a strana SPOLU – občianska demokracia spoločne kandidovali prvýkrát vo voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2019 pod názvom Koalícia PS SPOLU. Pokračovanie tejto koalície aj do parlamentných volieb 2020 potvrdili strany v júni 2019.[77]
Voľby do Národnej rady SR
| Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie |
|---|---|---|---|---|---|
| 2020 | Národnej rady | 200 780 | 6,96 % | * 0 / 150 |
5. miesto |
| 2023 | Národnej rady | 533 136 | 17,96% | 32 / 150 |
2. miesto |
So ziskom 6,96 % sa tesne nepodarilo dosiahnuť hranicu zvoliteľnosti pre koalíciu (7%). Nezískali teda priamo miesta poslancov. Na vstup do parlamentu im chýbali stovky hlasov. Už bezprostredne po hlasovaní sa objavili na sociálnych sieťach výhrady viacerých voličov proti nesprávnemu započítaniu preferenčných hlasov a tiež informácie o problémoch pri hlasovaní zo zahraničia. Prípady začali predstavitelia koalície zbierať prostredníctvom špeciálneho formulára a po tom, ako získali 1 200 podnetov, podali na Ústavnom súde SR sťažnosť na výsledok parlamentných volieb.[78]
- Poslanec Martin Poliačik zvolený ako kandidát strany SaS pre volebné obdobie 2016 – 2020 vstúpil do mimoparlamentného PS v decembri 2017, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca.
- *: Poslanec Tomáš Valášek zvolený ako kandidát strany Za ľudí, v marci 2021 stranu opustil na protest proti vítaniu vakcíny Sputnik V vtedajším premiérom Igorom Matovičom a v apríli 2021 sa prihlásil k mimoparlamentnému PS, čím hnutie prakticky získalo jedného poslanca.[79]
Prezidentské voľby
| Voľby | Kandidát | Výsledok v prvom kole | Výsledok v druhom kole | ||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Počet hlasov | Počet hlasov % | Výsledok | Počet hlasov | Počet hlasov % | Výsledok | ||
| 2019 | Zuzana Čaputová | 870 415 | 40,57 % | 1. miesto | 1 056 582 | 58,40 % | zvolená |
| 2024 | Ivan Korčok[pozn 1] | 958 393 | 42,51 % | 1. miesto | 1 243 709 | 46,87 % | nezvolený |
Voľby do Európskeho parlamentu
| Rok volieb | Voľby do | počet hlasov | počet hlasov % | počet mandátov | umiestnenie | parlamentné postavenie |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 2019 | Európsky parlament | 198 255 | 20,11 %* | 2 / 14 |
1. miesto | účasť vo frakcií ALDE |
| 2024 | Európsky parlament | 410 844 | 27,82 % | 6 / 15 |
1. miesto | účasť vo frakcií Renew |
Voľby do orgánov samosprávy obcí
| Rok volieb | Voľby do | počet starostov | počet hlasov % | umiestnenie | počet poslancov | počet hlasov % | umiestnenie |
|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2018[80] | Orgánov samosprávy obcí na Slovensku | 3 / 2904 |
0,10 % | 32. miesto | 46 / 20646 |
0,22 % | 29. miesto |
| 2022[81] | Orgánov samosprávy obcí na Slovensku | 2 / 2904 |
0,07 % | 43. miesto | 70 / 20462 |
0,34 % | 23. miesto |
Mapy volebných výsledkov
Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2020 (ako PS-SPOLU)
Volebné výsledky vo voľbách do NR SR 2023
Remove ads
Hrubo vyznačené preferencie znamenajú prekročenie hranice 5 % potrebnej na vstup do NR SR.
Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry Focus
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2018 | 1,9 | 1,4 | 3,6 | 3,9 | 4,2 | 4,4 | 5,3 | 5,1 | ||||
| 2019 | 4,9 | 9,5 | 9,1 | 13,4 | 15,7* | 14,9* | 13,4* | 11,0* | 11,7* | 10,3* | ||
| 2020 | 10,5/9,8* | 9,3* | 5,9* | 7,6* | 6,5 | 6,21/5,92 | . | . | 5,9 | 5,4 | 5,9 | 6,0 |
| 2021 | 5,2 | 6,7 | 6,2 | 6,1 | 6,3 | 7,0 | 6,6 | 7,7 | ||||
| 2022 | 8,3 | 8,1 | 7,3 | 9,1 | 9,6 | 10,2 | 10,3/12,8 | |||||
| 2023 | 11,0 | 12,1 | 13,1 | 12,5 | 13,5 | 14,3 | 15,0 | 16,5/16,6 | . | 17,9 | . | |
| 2024 | 19,4 | 18,9 | 20,1 | 19,7 | . | 21,6 | 21,3 | . | 22,1 | . | 22,6 |
1 prieskum vykonaný bez zaradenia strany Petra Pellegriniho
2 prieskum vykonaný so stranou Petra Pellegriniho
Volebné preferencie hnutia v percentách podľa agentúry AKO
| Rok | I | II | III | IV | V | VI | VII | VIII | IX | X | XI | XII |
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| 2018 | 1,6 | 3,8 | 3,9 | 4,0 | 4,1 | 4,6 | 4,9 | 5 | 5,3 | |||
| 2019 | . | 7,5 | . | 14,4 | 13,7 | 18* | . | . | 14,5* | 12,7* | 12,4* | . |
| 2020 | 10,2* | 9,1* | . | 6,5 | . | . | 5,2 | . | . | 6,2 | . | 6,5 |
| 2021 | . | 7,2 | 8,0 | 8,3 | 8,5 | 8,3 | 8,4 | 8,9 | 8,7 | 8,6 | 8,7 | 8,6 |
| 2022 | 8,5 | 8,7 | 8,9 | 8,7 | 9,7 | 9,9 | 9,8 | 9,9 | 10,0 | 11,2 | 11,5 | 11,8 |
| 2023 | 13,2 | 13,7 | 15,1 | 14,1 | 14,3 | 14,4 | 15,4 | 17,8 | 18,2/18,0 | . | 20,1 | 21,4 |
| 2024 | 19,9 | 22,6 | 21,0 | 20,1 | 20,8 | 22,8 | 21,7 | 22,0 | 22,4 | 21,3 |
Preferencie od júna 2019 do apríla 2020 (s *) zobrazujú podporu koalície PS/SPOLU, nie strany PS.
Remove ads
- nezávislý kandidát podporovaný stranou
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
Remove ads