Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019

Voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019 sa na Slovensku uskutočnili v sobotu 25. mája 2019.^[1] V poradí deviate voľby do Európskeho parlamentu, zároveň štvrté na Slovensku, sa uskutočnili v EÚ v rámci celoeurópskych volieb do Európskeho parlamentu od 23. mája do 26. mája 2019.^[2]

Voľby do Európskeho parlamentu na Slovensku v roku 2019
Štát	Slovensko
Organizácia	Európska únia
Druh	europarlamentné voľby
Orgán	Európsky parlament (14 poslancov za Slovensko zo 705)
Súčasť	Volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019
Dátum	25. máj 2019
Zapísaní voliči	4 429 801
Účasť	22,74 %
Platné hlasy	985 680
Počet strán	31
Výsledky
Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky Percentá hlasov PS + SPOLU    20,11 % SMER – SD    15,72 % Kot. – ĽSNS    12,07 % KDH    9,69 % SaS    9,62 % OĽANO    5,25 % SMK – MKP    4,96 % SNS    4,09 % Kresťanská únia    3,85 % SME RODINA    3,23 % MOST – HÍD    2,59 % KDŽP    2,06 % ostatní    6,62 % Počet poslancov v Európskom parlamente      PS: 2      SPOLU: 2      SMER – SD: 3       Kot. – ĽSNS: 2      KDH: 2      SaS: 2      OĽaNO: 1
Poradie volieb
Poradie	9. voľby do EP, 4. na Slovensku
2014 (celá EÚ) 2019 (celá EÚ) 2024 (celá EÚ)
Politický portál

Politika na Slovensku Vývoj od roku 1989
Ústava Slovenskej republiky
Ústavní činitelia
Prezident SR: Peter Pellegrini Predseda NR SR: Peter Žiga (zastupujúci) Predseda vlády SR: Robert Fico
Štátne orgány
Národná rada · Vláda · Prezident Ústavný súd · Súdna rada · Najvyšší súd Prokuratúra · Verejný ochranca práv · Najvyšší kontrolný úrad
Politické strany v Národnej rade
Koalícia
SMER – SD · HLAS – SD · SNS
Opozícia
PS · SaS · SLOVENSKO · KDH
Vlády
1989 – 1990 · 1990 – 1991 · 1991 – 1992 1992 – 1994 · 1994 – 1994 · 1994 – 1998 1998 – 2002 · 2002 – 2006 · 2006 – 2010 2010 – 2012 · 2012 – 2016 · 2016 – 2018 2018 – 2020 · 2020 – 2021 · 2021 – 2023 2023 · od 2023
Poslanci NR SR
1992 – 1994 · 1994 – 1998 · 1998 – 2002 2002 – 2006 · 2006 – 2010 · 2010 – 2012 2012 – 2016 · 2016 – 2020 · 2020 – 2023 2023 – 2027
Voľby na Slovensku
Prezidentské voľby
(1989) · 1993 · 1998 · 1999 · 2004 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Parlamentné voľby
1990 (fed.) · 1992 (fed.) · 1994 · 1998 · 2002 · 2006 · 2010 · 2012 · 2016 · 2020 · 2023
Krajské voľby
2001 · 2005 · 2009 · 2013 · 2017 · 2022
Komunálne voľby
1990 · 1994 · 1998 · 2002 2006 · 2010 · 2014 · 2018 · 2022
Európske parlamentné voľby
2004 · 2009 · 2014 · 2019 · 2024
Referendá
1994 · 1997 · 1998 · 2000 2003 · 2004 · 2010 · 2015 · 2023
Zahraničná politika
Európska únia · NATO · OSN · WTO OECD · OBSE · Vyšehradská skupina

Novozvolený Európsky parlament bude mať 705 kresiel, pričom Slovensko v ňom obsadí 14 mandátov, o jeden viac ako v predošlom volebnom období. Parlament medzi rokmi 2014 – 2019 mal 751 kresiel, počet mandátov sa znížil kvôli vystúpeniu Spojeného kráľovstva z Európskej únie, ktoré je plánované na 29. marca 2019.^[3]

Predchádzajúce voľby, obhajoby mandátov

Prechádzajúce voľby do Európskeho parlamentu sa na Slovensku konali 24. mája 2014. Volebná účasť dosiahla 13,05 %. Vo voľbách uspeli nasledujúce subjekty a kandidáti:

Strana		Počet hlasov	Hlasy v %	+/–	Počet mandátov	+/–
	SMER – sociálna demokracia	135 089	24,09 %	▼ -7,92 %	4	▼ -1
	Kresťanskodemokratické hnutie	74 108	13,21 %	▲ +2,34 %	2	▬
	Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana	43 467	7,75 %	▼ -9,24 %	2	▬
	OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti	41 829	7,46 %	–	1	▲ +1
	NOVA – Konzervatívni demokrati Slovenska – Občianska konzervatívna strana	38 316	6,83 %	–	1	▲ +1
	Sloboda a Solidarita	37 376	6,66 %	▲ +1,95 %	1	▲ +1
	Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja	36 629	6,53 %	▼ -4,80 %	1	▼ -1
	MOST – HÍD	32 708	5,83 %	–	1	▲ +1

V priebehu volebného obdobia došlo ku dvom zmenám v politickej príslušnosti europoslancov, spôsobeným faktickým rozpadom strany SDKÚ-DS. Ivan Štefanec prestúpil do KDH, ktoré tak navýšilo počet mandátov na 3, zatiaľ čo Eduard Kukan z SDKÚ-DS vystúpil a zostal v EP pôsobiť ako na národnej úrovni nezávislý poslanec a na európskej úrovni naďalej člen Európskej ľudovej strany.

Vo voľbách do EP v roku 2019 sa rozhodli už nekandidovať Eduard Kukan či Richard Sulík.^[4] Taktiež Jana Žitňanská ohlásila, že opätovne kandidovať nebude a chce sa sústrediť na svoje aktivity na Slovensku.^[5]

Europoslanec 2014 – 2019	Strana v roku 2014		Strana v roku 2019		Pozícia v eurovoľbách 2019 (miesto na kandidátke)
Monika Beňová		SMER-SD		SMER-SD	kandidovala (1. miesto)
Pál Csáky		SMK-MKP		SMK-MKP	kandidoval (1. miesto)
Eduard Kukan		SDKÚ-DS		nezávislý (člen EPP)	nekandidoval
Vladimír Maňka		SMER-SD		SMER-SD	nekandidoval
Miroslav Mikolášik		KDH		KDH	nekandidoval
József Nagy		MOST – HÍD		MOST – HÍD	kandidoval (1. miesto)
Branislav Škripek		OĽaNO		KÚ	kandidoval (2. miesto)
Monika Smolková		SMER-SD		SMER-SD	nekandidovala
Ivan Štefanec		SDKÚ-DS		KDH	kandidoval (1. miesto)
Richard Sulík		SaS		SaS	nekandidoval
Anna Záborská		KDH		KÚ	kandidovala (1. miesto)
Boris Zala		SMER-SD		SMER-SD (pozastavené členstvo)	nekandidoval
Jana Žitňanská		NOVA		NOVA	nekandidovala

Kandidátne listiny

Strany

Vo voľbách kandiduje 31 strán a koalícií. Vyžrebované poradie strán:^[6]

1. SMER – sociálna demokracia
2. Kresťanská demokracia – Život a prosperita
3. Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko
4. Korektúra – Andrej Hryc
5. Slovenská národná strana
6. SME RODINA – Boris Kollár
7. OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti
8. Starostovia a nezávislí kandidáti
9. Strana práce
10. Strana tolerancie a spolunažívania
11. Hlas ľudu
12. Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség
13. Doprava
14. Kresťanskodemokratické hnutie
15. Strana zelených Slovenska
16. MOST – HÍD
17. PRIAMA DEMOKRACIA
18. Strana rómskej koalície – SRK
19. Slovenská konzervatívna strana
20. Slovenská národná jednota – strana vlastencov
21. Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja
22. DOMA DOBRE
23. koalícia Komunistická strana Slovenska, VZDOR – strana práce
24. Európska demokratická strana
25. Sloboda a Solidarita
26. Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku
27. NAJ – Nezávislosť a Jednota
28. Kresťanská únia
29. koalícia Progresívne Slovensko, SPOLU – občianska demokracia
30. Demokratická strana
31. Národná koalícia

Lídri a členovia kandidátok

Pre zoznam všetkých kandidujúcich strán s kompletnými kandidátnymi listinami, pozrite Zoznam kandidačných listín pre voľby do EP na Slovensku v roku 2019.

Lídrov a členov kandidátok zatiaľ ohlásilo niekoľko strán:

• Demokratická strana (Michal Kravčík, Jela Tvrdoňová, Pavol Gašper, Martina Vaško Sabolová, Ján Greššo)
• DOMA DOBRE – Helena Mezenská, Zuzana Valocká, Štefan Adam
• KDH – Marián Čaučík, Andrej Klapica, Miriam Kuzárová, Miriam Lexmann, Ivan Štefanec (súčasný europoslanec medzi rokmi 2014 – 2019),^[7] Ján Figeľ^[8]
• Kresťanská únia – Anna Záborská (súčasná europoslankyňa medzi rokmi 2004 – 2019), Branislav Škripek (súčasný europoslanec medzi rokmi 2014 – 2019)^[9]
• ĽSNS – Milan Uhrík, Martin Beluský, Milan Mazurek,^[10] Miroslav Radačovský,^[11] Miroslav Urban, Lukáš Kopáč, Ondrej Ďurica, Norbert Lichtner, Miloš Zverina^[12]
• Koalícia PS a SPOLU-OD – za PS: Michal Šimečka, Zora Jaurová, Martin Hojsík^[13], Ondrej Prostredník, Lucia Klieštincová a Dominik Hatiar; za SPOLU-OD: Vladimír Bilčík, Simona Petrík, Michal Wiezik, Jozef Mihál (strany si rozdelia miesta na kandidátke po 7, pričom PS obsadí 1., SPOLU 2. a 3. a následne PS všetky párne a SPOLU všetky nepárne miesta.^[14]
• MOST – HÍD – József Nagy (politik)
• NAJ – Branislav Grimm a Ľubomír Moravčík^[15]
• OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti – Igor Matovič
• SaS – Eugen Jurzyca, Alojz Baránik, Lucia Ďuriš Nicholsonová^[4]
• SME RODINA – Peter Pčolinský, Ľudovít Goga, Petra Krištúfková^[4]
• SMER – sociálna demokracia – Monika Beňová
• SNS – Jaroslav Paška (europoslanec medzi rokmi 2009 – 2014), Karol Konárik ml., Ján Mikolaj^[4]
• STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI – Martina Šimkovičová^[16]

Prieskumy verejnej mienky

Žiaden relevantný prieskum verejnej mienky sa na Slovensku až do marca 2019 v súvislosti s nadchádzajúcimi voľbami neuskutočnil. Na základe dát z decembra 2018 celoeurópsky predpovedný model Poll of Polls odhaduje, že voľby na Slovensku vyhrá frakcia Socialistov a demokratov (v zastúpení SMER-SD, ktorá získa 4 mandáty), oslabí Európska ľudová strana, ktorá by mala miesto terajších 6 získať iba 2 mandáty (1 KDH a 1 MOST-HÍD). Posilní Skupina európskych konzervatívcov a reformistov, ktorá by mala získať 4 mandáty (2 SaS a 2 OĽaNO). Zisk 1 mandátu predpokladá aj pre strany SME RODINA, SNS, ĽSNS (všetky zatiaľ bez príslušnosti k frakciám) a PS (frakcia ALDE).^[17]

Podľa marcového prieskumu Focusu by zvíťazil SMER-SD, získal by zrejme tri kreslá. Predpovedanie zisku mandátov je však vzhľadom na percentuálnu blízkosť jednotlivým politických strán a koalícií veľmi otázne, o zisku jedného či dvoch kresiel pre viacero strán môže rozhodnúť aj veľmi malý počet hlasov.^[18]

Dátum (2019)	Agentúra	Koalícia KSS-VZDOR	SZS	SMER-SD	Koalícia PS-SPOLU-OD	MOST – HÍD	KDH	SaS	OĽaNO-NOVA	SMK-MKP	SNS	SME RODINA	ĽSNS	Iné strany	Vedenie o
1. – 15. marec 2019	Focus[18]	1,76 %	1,13 %	21,62 %	8,10 %	3,95 %	8,89 %	11,29 %	10,98 %	3,24 %	5,97 %	9,16 %	12,90 %	1,01 %	8,72 %

Volebný potenciál strán

Na prelome apríla a mája 2019 sa konal aj výskum zameraný na volebný potenciál strán. Meranie formou volebného potenciálu ukazuje, koľko percent hlasov by daný politický subjekt mohol v súčasnosti získať, ak by sa k nemu priklonili všetci ľudia, ktorí jeho voľbu reálne zvažujú a nevylučujú účasť vo voľbách. Takže do aktuálneho volebného potenciálu strany vstupujú len ľudia, ktorí potvrdia, že reálne a vážne zvažujú voľbu danej strany. Preto súčet volebných potenciálov nie je sto percent, ale viac, nakoľko voliči môžu reálne zvažovať voľbu viacerých strán.^[19] Podľa daného prieskumu by sa do parlamentu dostalo až 10 strán, avšak reálne percentuálne zisky budú s určitosťou nižšie, nakoľko súčet volebných potenciálov dosiahol len u zvolených strán takmer 120 %.

Dátum (2019)	Agentúra	SMER-SD	Koalícia PS-SPOLU-OD	MOST – HÍD	KDH	SaS	OĽaNO-NOVA	Doprava	SNS	SME RODINA	ĽSNS	Iné strany	Vedenie o
18. apríl – 9. máj 2019	Phoenix Research[19]	22,5 %	11,8 %	5,2 %	9,9 %	14,3 %	13,9 %	5,0 %	8,1 %	12,3 %	13,8 %	N/A	8,2 %

Predvolebné debaty

Dátum	Organizátor	Kandidáti politických strán
		KDH	KDŽP	KÚ	MOST – HÍD	OĽaNO	PS-SPOLU	SaS	SME RODINA	SMER-SD	SNS
29. apríla 2019	Denník N[20]	N/A	N/A	N/A	N/A	Igor Matovič	N/A	Eugen Jurzyca	Peter Pčolinský	Monika Beňová	N/A
1. mája 2019	Bratislavské Hanusove dni[21]	Marián Čaučík Ján Figeľ Miriam Kuzárová Miriam Lexmann Michal Považan	Štefan Kuffa Viliam Oberhauser Lýdia Pilková Marián Tkáč	Peter Broz Darius Hatok Branislav Škripek Anna Záborská	N/A	N/A	N/A	N/A	N/A	N/A	N/A
6. mája 2019	Denník N v Novej Cvernovke[22]	Ivan Štefanec	N/A	N/A	Norbert Kurilla	N/A	Michal Šimečka	N/A	N/A	N/A	TBD
7. mája 2019	Slovenská klimatická akcia, ZEK, Bratislava[23]	Ivan Štefanec	N/A	N/A	Norbert Kurilla	N/A	Martin Hojsík	Karol Galek	N/A	Monika Beňová	N/A
9. mája 2019	Konzervatívny denník Postoj[24]	N/A	N/A	N/A	N/A	N/A	Michal Šimečka	Eugen Jurzyca	N/A	N/A	N/A
16. mája 2019	Globsec – Európa a jej susedia[25]	Miriam Lexmann Ivan Štefanec	N/A	N/A	N/A	N/A	Michal Šimečka	N/A	N/A	N/A	N/A
16. mája 2019	Denník N v Tabačke Kulturfabrik[26]	Ivan Štefanec	N/A	N/A	N/A	N/A	Vladimír Bilčík	Eugen Jurzyca	N/A	Monika Beňová	N/A
17. mája 2019	Levočské fórum[27]	Miriam Lexmann	N/A	N/A	N/A	Peter Pollák	N/A	Karol Galek	N/A	N/A	N/A

Výsledky volieb na úrovni obcí.

Výsledky volieb

Hoci sa volebné miestnosti na Slovensku uzavreli v sobotu 25. mája 2019 o 22:00, volebné výsledky boli oznámené až v nedeľu o 23:00, kedy boli uzavreté volebné miestnosti vo všetkých členských krajinách EÚ. Napriek moratóriu na výsledky však rôzne spravodajské portály už v sobotu v noci zverejňovali neoficiálne výsledky volieb, kde sa na prvých troch miestach umiestňovali vždy strany SMER-SD, ĽSNS a koalícia PS-SPOLU.^[28][29]

Víťazom sa stala koalícia strán Progresívne Slovensko a SPOLU – občianska demokracia, ktorá získala 20,11 % hlasov. Do parlamentu sa dostalo ďalších päť strán – SMER-SD, ĽSNS, KDH, SaS a OĽaNO. Ostatné strany boli pod volebným kvórom 5 %, prepadlo 26,92 % platných hlasov. Volebná účasť dosiahla 22,74%.

Politická strana		Európska strana	Hlasy	%	+/–	Mandáty	+/–
	Progresívne Slovensko SPOLU	ALDE EPP	198 255	20,11	Nová	2	Nová
					Nová	2	Nová
	SMER – sociálna demokracia (SMER)	PES	154 996	15,72	−8,37 ▼	3	1 ▼
	Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS)	APF	118 995	12,07	+10,34 ▲	2	2 ▲
	Kresťanskodemokratické hnutie (KDH)	EPP	95 588	9,69	-3,52 ▼	2†	0 ▬
	Sloboda a Solidarita (SaS)	AECR	94 839	9,62	+2,96 ▲	2	1 ▲
	OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti (OĽaNO)	AECR/EPP[pozn 1]	51 834	5,25	-2,39 ▼	1	0 ▬
	Strana maďarskej komunity – Magyar Közösség Pártja (SMK-MKP)	EPP	48 929	4,96	-1,57 ▼	0	1 ▼
	Slovenská národná strana (1990) (SNS)	–	40 330	4,09	+0,48 ▲	0	0
	Kresťanská únia (KÚ)	–	37 974	3,85	Nová	0	Nová
	SME RODINA – Boris Kollár	EAPN	31 840	3,23	Nová	0	Nová
	MOST – HÍD	EPP	25 562	2,59	-3,24 ▼	0	1 ▼
	Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP)	–	20 374	2,06	Nová	0	Nová
	KOREKTÚRA – Andrej Hryc	–	8 460	0,85	Nová	0	Nová
	Strana zelených Slovenska (SZS)	–	7 845	0,79	–	0	-
	*NÁRODNÁ KOALÍCIA	–	7 145	0,72	-0,77▼	0	-
	Koalícia Komunistická strana Slovenska, VZDOR – strana práce	PEL	6 199	0,62	-1,20 ▼	0	0 ▬
	DOMA DOBRE	–	6 124	0,62	Nová	0	Nová
	Demokratická strana (DS)	–	5 092	0,51	–	0	0 ▬
	DOPRAVA	–	3 998	0,40		0
	STAROSTOVIA A NEZÁVISLÍ KANDIDÁTI (STAN)	–	2 976	0,30		0	0 ▬
	Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku (SĽSAH)	–	2 953	0,29	–	0	0 ▬
	Strana práce (SP)	–	2 657	0,26		0
	Maďarská kresťanskodemokratická aliancia – Magyar Kereszténydemokrata Szövetség (MKDA-MKDSZ)		2 270	0,23	+0,03 ▲	0	0 ▬
	PRIAMA DEMOKRACIA (PD)		2 222	0,22	-0,20 ▼	0	0 ▬
	HLAS ĽUDU	–	2 101	0,21		0	0 ▬
	NAJ – Nezávislosť a Jednota (NAJ)	–	2 016	0,20		0
	EURÓPSKA DEMOKRATICKÁ STRANA (EDS)	ALDE	1 452	0,14	-0,52 ▼	0	0 ▬
	Strana tolerancie a spolunažívania (STS)	–	918	0,09		0
	SLOVENSKÁ NÁRODNÁ JEDNOTA - strana vlastencov	–	621	0,06		0
	SLOVENSKÁ KONZERVATÍVNA STRANA (SKS)	–	603	0,06	Nová	0	Nová
	Strana rómskej koalície – SRK	–	512	0,05		0
Spolu prepadnute hlasy pod volebným kvórom		-	271 173	26,92	–	–	–
Spolu		-	1 007 398	100	–	14	+1
Registrovaní voliči / účasť		-	4 429 801	22,74	–	–	–
Zdroj: Archivované 2017-08-12 na Wayback Machine *NÁRODNÁ KOALÍCIA kandidovala v minulých voľbách do EP ako Strana demokratického Slovenska skratka SDS †Jeden mandát bude obsadený až po Brexite a odchode britských europoslancov

Zvolení poslanci

PS – ALDE

1. Michal Šimečka, 81 735 preferenčných hlasov
2. Martin Hojsík, 27 549 preferenčných hlasov

SPOLU – EPP

1. Michal Wiezik, 29 998 preferenčných hlasov
2. Vladimír Bilčík, 26 202 preferenčných hlasov

Smer – S&D

1. Monika Beňová, 89 472 preferenčných hlasov
2. Miroslav Číž, 51 362 preferenčných hlasov
3. Robert Hajšel, 13 773 preferenčných hlasov

ĽSNS – APF

1. Milan Uhrík, 42 779 preferenčných hlasov
2. Miroslav Radačovský, 42 276 preferenčných hlasov

KDH – EPP

1. Ivan Štefanec, 33 128 preferenčných hlasov
2. Miriam Lexmann, 27 833 preferenčných hlasov

SaS – AECR

1. Lucia Ďuriš Nicholsonová, 52 331 preferenčných hlasov
2. Eugen Jurzyca, 33 540 preferenčných hlasov

OĽaNO – AECR/EPP^{[pozn 1]}

1. Peter Pollák, 23 815 preferenčných hlasov

Mandát Miriam Lexmann

Bližšie informácie v hlavnom článku: Lexmann paradox

Vďaka kontroverznej novelizácii volebného zákona (zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva) schválenej v skrátenom legislatívnom konaní v súvislosti s Brexitom sa doň dostalo matematicky nesprávne kritérium, na čo upozorňoval už v marci volebný geograf Daniel Kerekes.^[31][32] V zmysle § 220a ods. 1 volebného zákona, zvolená europoslankyňa za KDH, Miriam Lexmann, môže nastúpiť do funkcie až po odchode Spojeného kráľovstva z EÚ. Mandát bol podľa zákona až do právnej účinnosti Brexitu odobratý strane, ktorá mala najnižší zvyšok po delení výsledku strany cenou jedného mandátu, ktorá pre tieto voľby bola 47 634 hlasov.^{[33] [34]} Tým nastala paradoxná situácia, že úspešnejšie KDH s 9,69 % má v súčasnej dobe zaistený iba jeden mandát, zatiaľ čo slabšie SaS s 9,62 % dva mandáty.

KDH sa kvôli brexitovej situácii vo veci Lexmannovej mandátu obrátilo na Ústavný súd s návrhom na začatie konania o ústavnosti a zákonnosti volieb.^[35][36] O takom návrhu Ústavný súd rozhoduje v pléne zloženom zo všetkých sudcov, avšak na Ústavnom súde momentálne pôsobia iba 7 sudcovia z celkového počtu 13 sudcov. Keďže Ústavný súd sa neuzniesol nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých sudcov (t. j. za návrh rozhodnutia muselo hlasovať aspoň 7 sudcov), návrh bol zamietnutý, čím sa potvrdila ústavnosť a zákonnosť výsledkov eurovolieb.^[37][38]

Poznámky

1. 5. júna 2019 (11 dní po voľbách) avizoval Peter Pollák z OĽaNO prestup z Aliancie európskych konzervatívcov a reformistov (AECR) do frakcie Európskej ľudovej strany (EPP).^[30]