Jaroslav Paška

Ing. arch., akad. arch. Jaroslav Paška (* 20. jún 1954, Banská Štiavnica – † 15. júl 2021)^[1] bol slovenský politik, minister školstva, europoslanec a poslanec Národnej rady SR za SNS.

Jaroslav Paška
slovenský politik
Bývalý poslanec Národnej rady SR
V úrade 2016 – 2020
Premiér	Robert Fico Peter Pellegrini
V úrade 2006 – 2009
Premiér	Robert Fico
V úrade 1994 – 2002
Premiér	Vladimír Mečiar Mikuláš Dzurinda
Bývalý poslanec Európskeho parlamentu
V úrade 2009 – 2014
6. minister školstva SR
V úrade 10. november 1993 – 15. marec 1994
Premiér	Vladimír Mečiar
Roman Kováč Ľubomír Harach
Biografické údaje
Narodenie	20.06.195420. jún 1954 Banská Štiavnica, ČSR
Úmrtie	15. júl 2021 (67 rokov)
Politická strana	SNS
Alma mater	Fakulta architektúry SVŠT v Bratislave VŠVU v Bratislave
Politický portál  Architektonický portál  Biografický portál

Mladosť, štúdium a pracovné pôsobenie

Paška sa narodil v Banskej Štiavnici, vysokoškolské štúdium absolvoval v Bratislave. V rokoch 1969 – 1972 navštevoval Strednú všeobecnovzdelávaciu školu v Bratislave, v rokoch 1978 – 1982 študoval na Fakulte architektúry SVŠT a v rokoch 1975 – 1978 na VŠVU. Od roku 1978 pôsobil projektant a architekt v slobodnom povolaní, medzi rokmi 1985 – 1993 vyučoval na FA SVŠT a SjF SVŠT.^[2]

Politická kariéra

V roku 1990 vstúpil Paška do Slovenskej národnej strany pri jej obnovení.^[2] Stal sa ministrom školstva za SNS v druhej vláde Vladimíra Mečiara od 10. novembra 1993 do konca vlády v marci 1994. Poslancom NR SR bol medzi rokmi 1994 – 2009 a opätovne od roku 2016. Od roku 1999 tiež pravidelne pôsobil ako podpredseda alebo 1. podpredseda SNS.^[2]

Do Európskeho parlamentu kandidoval v roku 2009 za Slovenskú národnú stranu a stal sa podpredsedom skupiny Európa slobody a demokracie (EFD). V roku 2014 svoj mandát neobhájil.

Istanbulský dohovor

Patril medzi aktívnych odporcov Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách. Na túto tému je známy jeho výrok „20 percent žien sa stretlo s tým, že boli doma napadnuté. Súčasne platí, že väčšina žien sa s týmto nestretla alebo to neavizovala. To znamená, že tie štyri pätiny rešpektujú isté postavenie v spoločnosti“.^[3][4]