Obdobie Sengoku
From Wikipedia, the free encyclopedia
Obdobie Sengoku (iné názvy: Sengoku, obdobie bojujúcich štátov, éra bojujúcich štátov; jap. 戦国時代 – Sengoku džidai) bol čas sociálnych prevratov, politických intríg a takmer nepretržitého vojnového konfliktu v Japonsku, ktorý trval zhruba od polovice 15. až do začiatku 17. storočia.
Dejiny Japonska |
|
Hoci si šógunát Ašikaga uchoval štruktúry Kamakurskej bakufu a zriadil vojenskú vládu založenú na rovnakých sociálno-ekonomických právach a dohodách vytvorených klanom Hódžó v Kódexe Džóei v roku 1232, zlyhal pri získavaní vernosti mnohých daimjóv, najmä tých, ktorých panstvá boli ďaleko od Kjóta. Ako rástol obchod s Čínou, rozvinula sa ekonomika a používanie peňazí sa stalo všeobecne rozšírené ako vznikali trhy a centrá obchodu. Rozmach ekonomiky spolu so zdokonalením poľnohospodárstva a maloobchodu viedlo k túžbe po väčšej lokálnej autonómii na všetkých úrovniach sociálnej hierarchie. Už na začiatku 15-násteho storočia, utrpenie a bieda zapríčinené prírodným katastrofami ako zemetrasenia a hladomory, často slúžili ako podnety na ozbrojené povstania roľníkov vyčerpaných povinnosťami a daňami. Obdobie Sengoku sa dá lepšie pochopiť pri porovnaní s "Temným stredovekom" v Európe, ktorý bol prechodným obdobím pri presunutí moci z Ríma na tých, ktorí sa stali kráľmi v Európe. V Japonsku to bola decentralizácia vlády z Kjóta na množstvo daimjóv, ktorí sa dostali k moci počas tohto nepokojného obdobia.
Vojna Ónin (1467–1477), konflikt ktorý mal korene v ekonomických ťažkostiach a rozvinul sa po sporoch ohľadne následníka šógunátu, je vo všeobecnosti považovaná za začiatok Sengoku-džidai. "Východná" armáda klanu Hosokawa a jeho spojencov sa stretla so "západnou" armádou klanu Jamana a bojovali v Kjóte a jeho okolí skoro 11 rokov. Následne sa konflikt rozšíril aj do vzdialených provincií.