kresťanstvom predpokladaná udalosť narodenia Márie, matky Ježiša Krista a cirkevný sviatok venovaný tejto udalosti From Wikipedia, the free encyclopedia
Narodenie Panny Márie[1] (v kresťanstve konštantínopolskej tradície: narodenie [presvätej] Bohorodičky[2][3][p. 1]) je kresťanstvom predpokladaná udalosť narodenia Márie, matky Ježiša Krista. Opísaná bola po prvýkrát v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu z 2. storočia a jej slávenie bolo uznané cirkevnou tradíciou viacerých kresťanských cirkví. Spomína sa aj v Koráne.
| Narodenie Panny Márie Narodenie presvätej Bohorodičky | |
 Giovanni di Paolo, Narodenie Panny Márie, tempera na paneli, 1381, dnes Pinacoteca Nazionale, Siena. | |
| Druh | kresťanský sviatok |
|---|---|
| Dátum | 8. september (jul. kal. 21. september) |
| Súvisí s | Panna Mária |
Predreformačnými cirkvami je narodenie Panny Márie oslavované ako významný nepohyblivý sviatok cirkevného roku. V Gréckokatolíckej a Pravoslávnej cirkvi je jedným z dvanástich veľkých cirkevných sviatkov (dodekaortion), pričom v byzantskom kalendári predstavuje prvý veľký sviatok liturgického roka (začínajúceho 1. septembra).[5][6]
Katolícke a pravoslávne cirkvi ho slávia 8. septembra (resp. 21. septembra, keď je 8. september podľa juliánskeho kalendára),[5] východná tradícia však k sviatku pripája deň predsviatku a obdobie posviatku (do 12. septembra).[4] Slávia ho aj Arméni, Kopti a Etiópčania.[7][8][9]
Cieľom kresťanského slávenia nie je ani tak samotné Máriino narodenie, ako „večné predurčenie a požehnanie tej, ktorá sa jedného dňa stane Matkou Božieho Syna“[10]. Udalosť je teda v pravoslávno-katolíckej tradícii predobrazom sviatku Narodenia Ježiša Krista, čo vidno v podobnej kompozícii ikony aj v texte tropára sviatku.[6]
| Dovŕšil sa čas a Anna v deviatom mesiaci porodila. Spýtala sa pôrodnej babice: „Koho som priviedla na svet?“ Ona odvetila: „Dcéru.“ Anna odpovedala: „V tento deň bola oslávená moja duša!“ A uložila dievčatko spať. Po niekoľkých dňoch, ako to bolo zvykom, sa Anna očistila, nadojčila dievčatko a nazvala ju Mária |
| Jakubovo protoevanjelium, preklad: Ján Kruppa[4] |
Narodenie Panny Márie predstavuje mimobiblickú udalosť, ktorá je prvýkrát zachytená v apokryfnom Jakubovom protoevanjeliu (2. storočie).[11][8] Neskoršie relevantné apokryfy (Pseudo-Matúšovo evanjelium, pravdepodobne 8. – 9. storočie; Evanjelium o narodení Márie, skrátená forma Pseudo-Matúša; sýrsko-arménske evanjelium Máriinho detstva; a niektoré koptské životy Panny Márie) opakujú spravidla látku Protoevanjelia.[10][12]
Napriek tomu, že sa narodenie nespomína v kánonických spisoch Nového zákona, jeho slávenie sa v stredovekých cirkvách stalo súčasťou cirkevnej tradície. Podobne za z textu odvodzuje aj slávenie (nepoškvrneného) počatia Panny Márie a Uvedenie Bohorodičky do chrámu, ako aj sviatky jej rodičov Joachima a Anny.[11] Povedľa narodenia Jána Krstiteľa ide o jednu z výnimiek, keď Katolícka cirkev oslavuje narodenie svätca a nie len jeho úmrtie.[13]
_-_Musée_de_l'Œuvre_Notre-Dame_-_"La_Nativité_de_la_Vierge"_(Maître_du_Jardin_de_Paradis_et_son_atelier,_début_XVe).jpg)
Máriinými rodičmi mali byť podľa apokryfu a tradície svätý Joachim a svätá Anna. Mária mala pochádzať buď z Áronovho rodu[2][12] (jej príbuznou bola Alžbeta) alebo pravdepodobnejšie z rodu kráľa Dávida, keďže Ježiš mal byť s Dávidom spriaznený skrze ľudskú podstatu a nie len právne a „adoptívne“ (k tejto variante sa prikláňali už raní cirkevní otcovia).[12]
V čase Máriinho splodenia a narodenia mal byť manželský pár už pomerne starý, pričom neplodnosť bola v Starom zákone vnímaná ako trest za hriechy. Keď chcel preto Joachim raz obetovať v chráme, odmietli Boží služobníci jeho obeť prijať a vytkli mu neplodnosť jeho manželstva. Joachim sa preto utiahol do púšte a sľúbil, že sa z nej nevráti, kým nedostane znamenie od Boha. Jeho manželka Anna sa zatiaľ modlila k Bohu o dieťa. Obom sa zjavil anjel a oznámil blížiace sa narodenie ich dcéry Márie.[5][12] Pár sľúbil, že dieťa prinesú Bohu ako dar a tak bola Mária vychovávaná v rituálnej čistote.[5][8] Niektoré verzie a recenzie Jakubovho Protoevanjelia naznačujú panenské počatie v Anninom lone. Spravidla sa však uznáva, že k počatiu malo dôjsť prirodzenou cestou.[12] Splodenie a narodenie dieťaťa starším rodičom nadväzuje na biblickú tému narodenia Izáka Abrahámovi a Sáre, a na nasledujúcu tradíciu detí „vyprosených od Boha“, ktoré mali pred sebou veľkú budúcnosť (Jozef, Samuel, Ján Krstiteľ).[5]
Miesto Máriinho narodenia je sporné, protoevanjelium spomína v príbehu Jeruzalem, čo prijala aj neskoršia tradícia. Z Lk 1,26 sa naopak odvodzuje Nazaret, ktorý je zároveň v oveľa neskorších apokryfoch (napr. Evanjelium o narodení Márie) uvádzaný aj ako domov Joachima a Anny.[10] Ďalšie teórie hovoria o Betleheme či meste Sepfóris (Setoris).[8]
Sviatok vznikol najskôr v 5. storočí[5] v Jeruzaleme (poprípade inde v Sýrii alebo v Palestíne), kde sa po Efezskom koncile zintenzívnil kult Bohorodičky a kde sa čítavalo Jakubovo protoevanjelium.[3][7] V Konštantínopole (a následne v celej Byzantskej ríši) sa kult rozšíril v 6. storočí vďaka kontakionu Romana Sladkopevca pochádzajúceho zo Sýrie (SCh 110,75).[3][7][8] Dátum 8. septembra sa podľa tradície odvíja od vysvätenia Baziliky Narodenia Panny Márie (dnes Kostol svätej Anny v Jeruzaleme) koncom 5. storočia.[1]
V Byzancii sa slávenie sviatku začínalo už v jeho predvečer a oslavy trvali ďalšie štyri dni. Samotný sviatočný deň narodenia Bohorodičky (8. septembra) začínal konštantínopolský patriarcha bohoslužbou pannychis. Po rannej bohoslužbe konali obyvatelia procesiu na konštantnopolskom fóre. Odtiaľ cisár odišiel do Chrámu Bohorodičky Chalkoprateia. Po liturgii usporadúval cisár hostinu.[3] Niekoľko kázní k sviatku napísal začiatkom 8. storočia svätý Andrej Krétsky (PG 97,805 – 861; 881 – 913).[7][8] O narodení Panny Márie písali aj Ján Damaský a patriarcha Germanos. Hymny skladali Anatolios Solúnsky, Štefan a Sergius z Lavry svätého Sábu či Jozef Hymnograf.[13] Množstvo diel od známych byzantských teológov vzniklo v neskoršom období.
Latinská cirkev prijímala pôvodne východný sviatok pomalšie. Podľa legendy mal sviatok v Angers zaviesť v dôsledku zjavenia okolo roku 430 svätý Maurilius. V noci 8. septembra mal počuť anjelov spievať v nebi, a keď sa pýtal na dôvod, povedali, že tak robia preto, že sa v ten deň narodila Panna. Táto tradícia však nie je podložená historickými dôkazmi. Sviatok sa nachádza v kalendári Sonnacia, biskupa z Remeša (614 – 631), ale ani v ôsmom a deviatom storočí nebol oslavovaný všeobecne.[7]
Nachádzal sa však tiež v gelasiánskom (7. stor.) a gregoriánskom (8. až 9. stor.) sakramentári, a pápež Sergius I. (687 – 701) predpísal na tento sviatok litánie a procesiu,[7] čím ho započítal medzi štyri veľké mariánske sviatky.[1] Celkovo však jeho tradícia nebola taká veľká, ako na Východe. Nevyskytuje sa ani v mnohých stredovekých kalendároch, ktoré obsahujú Nanebovzatie.[7]
Svätý biskup Fulbert z Chartres († 1028) o ňom hovorí ako o nedávnej inštitúcii a jeho tri kázne sú najstaršími latinskými kázňami pre tento sviatok. Oktávu zaviedol Inocent IV. (okolo roku 1243) v súlade so sľubom kardinálov v konkláve na jeseň roku 1241, keď ich tri mesiace držal vo väzení rímsko-nemecký cisár Fridrich II.[7][8]
Pravoslávne a gréckokatolícke hymny k sviatku zdôrazňujú, že narodenie Presvätej Bohorodičky, „radosť celého vesmíru“, znamená začiatok spásy ľudstva, pretože Božou prozreteľnosťou bola Panna Mária predurčená stať sa matkou Božou, Krista Spasiteľa.[5][13] Podobne Ján Pavol II. vo svojich homíliách videl v narodení Panny Márie obraz (ikonu) odvekého Božieho plánu, Božej Milosti a tajomstva Vtelenia. Cirkevná dogmatika udalosť úzko spája aj s počatím Márie.[8]
Pravoslávni kresťania slávia aj sviatok počatia Presvätej Bohorodičky svätou Annou (9. decembra), ale na rozdiel od katolíkov tvrdia, že Pannu Máriu nebolo možné vopred oddeliť od ostatných potomkov Adama, ktorí sa dopustili prvotného hriechu. Preto podobne, ako všetci ľudia, aj ona potrebovala vykúpenie, vykonané jej synom Ježišom Kristom.[5]
Katolícka cirkev okrem Narodenia Panny Márie slávi aj sviatok Nepoškvrneného počatia Panny Márie (8. december), ktoré bolo v roku 1854 Piom IX. vyhlásené za dogmu, ktorá tvrdí, že Mária od chvíle, keď sa jej duša zjednotila s telom v lone jej matky, bola jedinou z ľudí „vykúpených... v predzvesti zásluh svojho Syna“ a Bohom chránená pred poškvrnou dedičným hriechom. Jej počatie sa odohralo v akte prirodzenej manželskej intimity jej rodičov.[5]
Ranokresťanská ikonografia zobrazuje na pohovke ležiacu svätú Annu, ktorej pomáhajú pôrodné asistentky kľačiace vedľa nej.[5] Schéma opakuje neskoroantický motív narodenia boha či hrdinu (napr. tkaný obraz Narodenie Dionýza, 4. – 5. storočie, Louvre, Paríž).[5][9][14] Prvé obrazy tohto výjavu sa objavili vo vyrezávaných diptychoch (6. storočie, Ermitáž, Petrohrad) a na freskových cykloch (8. storočie, Santa Maria Antiqua, Rím).[5][8][9]
.jpg)
V byzantskom umení sa ikonografia Narodenia Presvätej Bohorodičky rozvinula osobitne v období po ikonoklastickom období. Zahŕňa obraz svätej Anny na pohovke s tromi pannami nesúcimi dary a slúžkou kúpajúcou sa dieťa. Neskôr aj obraz sediaceho Joachima. Fresky s motívom sa nachádzajú v skalnom chráme v údolí Kizilcukur v Kapadócii, 850 – 860. Významná iluminácia narodenia sa nachádza v obrázkovom Menológiu Bazila II. (976 – 1025), neskôr (2. štvrtina 12. storočia) na miniatúre v rukopise Homílií Jakuba z Kokkinobafy (Paríž, gr. 1208. Fol. 38v), ktorý zahŕňa veľké množstvo ilustrácií života Panny Márie. Zobrazuje Annu na lôžku obklopenú kňazmi a staršími, ktorí žasnú nad zázrakom narodenia neplodnej ženy.[9] Mozaika s motívom (ešte bez Joachima) sa nachádza v monastieri v Dafni (okolo 1100). Zobrazuje bohatstvo obydlia Máriiných rodičov (napr. vejár z pávích pier), na čo nadviazala aj neskoršia byzantská (palaiológovská) ikonografia vnášajúca prvky palácovej architektúry (napr. Chrám svätých Joachima a Anny v Monastieri Studenica, 1314).[5][9] Neskoršie zobrazenie sa nachádza v Chráme svätého Pantaleóna v Nerezi. V chráme Chóra sa tvorí obraz časť cyklu života Bohorodičky (obrázok vpravo vyššie). Najstaršia zachovaná ikona pochádza z 12. storočia a dnes je uložená na Sinaji.[3][8][9]
V staroruskom umení nadväzovali rané obrazy narodenia Panny Márie na byzantskú ikonografiu. Najstarším príkladom sú fresky v Chráme svätej Sofie v Kyjeve (40. roky 11. storočia) či fresky v Chráme Premenenia Pána Mirožského kláštora v Pskove (40. roky 11. storočia).[5]
Od 16. storočia bola scéna Narodenia Presvätej Bohorodičky doplnená o scénu „láskanie Márie Joachimom a Annou“ (nástenné maľby v Chráme Narodenia Presvätej Bohorodičky vo Ferapontovskom monastieri, 1502 či ikona s výjavmi z protoevanjelického cyklu Narodenie Matky Božej s obrazmi pozemského života, pol. 16. storočia, Usťuženskij krajevedčeskij muzej). Výjav narodenia je následne často prezentovaný ako súčasť cyklov Matky Božej v monumentálnej maľbe, pričom ikony Narodenia Panny Márie boli a dodnes sú široko používané.[5]
V západnom (latinskom) umení sa motív narodenia Panny Márie z dôvodu priameho neprevzatia apokryfných textov výraznejšie šíril až od polovice 13. storočia.[5]
Vplyv na rozšírenie motívu mali najmä byzantské protoevanjelické cykly rozšírené v Taliansku (mozaiky v Santa Maria in Trastevere v Ríme, po 1195), freska od Giotta v Padove (1303 – 1306), triptych Pietra Lorenzettiho (1342, vľavo). Talianska renesancia zároveň prináša do ikonografie mnoho žánrových detailov: panely Vittoreho Carpaccia (1504 – 1508, Galeria Carrara, Bergamo) či nástenný maľba Domenica Ghirlandaia v Cappella Tornabuoni vo Florencii (1486 – 1490, vpravo).[5][8]
V umení zaalpskej renesancie sa ako zobrazenie myšlienky Božej Matky a stelesnenia pozemskej Cirkvi rozšíril typ „narodenie Márie v kostole“ (maľba od Albrechta Altdorfera, 1525). Po Tridentskom koncile sa scéna začala zobrazovať vo svetskom interiéri, ale s otvoreným nebom a anjelmi.[5][8]
Narodenie Márie zobrazuje aj Korán. Opisuje ho tretia súra (kapitola), s odkazmi na Máriinho otca Imrána (po ktorom je kapitola pomenovaná), ako aj na jej matku z Abrahámovho rodu, ktorá dieťa prisľúbila Bohu.[15]
3,36: Keď ju porodila, povedala: „Pane môj, porodila som dieťatko ženského pohlavia. A Boh lepšie vie, čo porodila. „Dieťatko mužského pohlavia nie je ako dieťatko ženského pohlavia a nazvala som ju Marjam. A dávam ju pod Tvoju ochranu i jej potomstvo pred satanom vyvrhnutým“.[16]
3,37: Jej Pán ju prijal (Máriu) dobrým prijatím a dal jej vyrásť rastom dobrým a zveril ju Zachariášovi. Vždy, keď k nej Zachariáš vošiel do mihrábu, našiel u nej potravu. Povedal: „Mária, odkiaľ to máš?!“ Povedala: „Je to od Boha. Boh dáva tomu, komu chce, bez počítania.“[16]
Pravdepodobne najznámejšia stavba zasvätená narodeniu Panny Márie je Milánsky dóm.
V Rímskokatolíckej cirkvi na Slovensku patrí narodenie Panny Márie k najrozšírenejším patrocíniám. Celkovo je tretím najrozšírenejším, no prvenstvo mu patrí v Trnavskej arcidiecéze, Nitrianskej diecéze a Banskobystrickej diecéze. V roku 2023 mu bolo zasvätených celkovo 119 chrámov[17], medzi nimi viaceré baziliky minor (pozri Kostol Narodenia Panny Márie a Bazilika Narodenia Panny Márie). Narodeniu Presvätej Bohorodičky je zasvätených 83 chrámov (10. miesto). Spolu tieto patrocíniá prevyšujú aj patrocínium svätého Michala archanjela, ktorému je zasvätených 201 chrámov[17]. Jedna stavba je zasvätená „Ku cti Narodenia Panny Márie“[17].
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
