otec Panny Márie, manžel sv. Anny a svätec From Wikipedia, the free encyclopedia
Svätý Joachim (starohebr. יהויקים Yəhōyāqīm (význam mena „bude Bohom vyvýšený“ alebo „Príprava na Pána“[1][2]); starogr. Ἰωακείμ, arab. (Imrān) عمران) bol podľa legendy manžel svätej Anny a otec Panny Márie. V kanonických evanjeliách, ktoré tvoria Nový zákon, o ňom nie sú zmienky. Joachim je uvedený v apokryfnom evanjeliu svätého Jakuba.
| Svätý Joachim | |
| manžel svätej Anny a otec Panny Márie | |
 Detail vitráže zobrazujúcej sv. Joachima | |
| Biografické údaje | |
|---|---|
| Narodenie | 1. storočie pred Kr. Judea |
| Úmrtie | Judea |
| Uctievanie | |
| Atribúty | ovečka, lopata, pár holubíc, kôš, spolu so sv. Annou alebo Pannou Máriou |
| Patronát | otcov, starých otcov, stolárov, obchodníkov s plátnom |
| Cirkev | Rímskokatolícka cirkev, Anglikánska cirkev, Pravoslávna cirkev, Gréckokatolícka cirkev |
| Sviatok | 26. júl (Rímskokatolícka a Anglikánska cirkev) (spomienka), 9. september (Pravoslávna a Gréckokatolícka cirkev) |
| Odkazy | |
 | Joachim (multimediálne súbory na commons) |
O Joachimovi sa dozvedáme z apokryfného evanjelia sv. Jakuba z 2. storočia.[1][3] Podľa neho svätý Joachim pochádzal údajne z Galiley.[4] Bol z Júdovho pokolenia a jeho pôvod bol odvodzovaný od kráľa Dávida. Bol to zámožný a milosrdný muž. S manželkou rozdeľovali výťažok z pastierskeho zamestnania vždy na tri diely: na obeť chrámu, druhý diel pre chudobných a až posledný diel užívali pre seba.[1] Nikdy netrpeli nedostatkom. Podľa Charlesa Souvaya je však takýto obraz spochybniteľný.[5]
Joachim veľmi trpel tým, že počas dvadsiatich rokov manželstva s Annou sa im nepodarilo splodiť dieťa.[6] Neplodnosť sa vtedy považovala za boží trest.[7] Preto vtedajší obyvatelia pohŕdali neplodnými pármi.[4] Jedného dňa chcel Joachim vykonať obetu v chráme, ale kňaz ho z chrámu vyhnal a nedovolil mu priniesť obeť za narodenia dieťaťa. Ponížený muž sa nevrátil k svojej žene domov, odišiel za svojimi pastiermi do pustiny von z Jeruzalema a modlil sa štyridsať dní k Bohu.[3] V pustatine sa mu zjavil anjel a podľa Zlatej legendy k nemu veľmi dlho hovoril. Vo videní Kataríny Emerichovej bol zvestovateľom sám archanjel Gabriel.
Anjel Joachimovi povedal, že keď sa vráti do Jeruzalema, stretne pri Zlatej bráne svoju ženu Annu.[7] Tá bude veľmi znepokojená kvôli jeho neprítomnosti, ale bude mať veľkú radosť, keď ho zbadá. Tak sa aj stalo. Napriek vysokému veku sa im narodila dcéra, ktorej dali meno Mária. (V tej dobe sa verilo, že ak žena, ktorá prestala dúfať v potomstvo, porodí vo vysokom veku, jej dieťa bude predurčené robiť veľké veci. Podobné paralely sú v Starom zákone v prípade Sáry, ktorá Abrahámovi porodila Izáka, alebo v Novom zákone narodenie Jána Krstiteľa Alžbete, ktorá bola vo vysokom veku.) Keď mala ich dcéra Mária („Bohom milovaná“[2]) tri roky, Joachim a Anna ju zasvätili v Jeruzalemskom chráme[1], kde jej umožnili ďalšiu výchovu. Otec Joachim zomrel krátko po jej narodení. Počatie Panny Márie jej rodičmi bolo neskôr v dôsledku teologických reflexií nazvané „nepoškvrnené“.
Úcta k sv. Joachimovi a Anne sa začala šíriť od 4. a 5. storočia, najmä vo východných cirkvách.[4]
Spočiatku nebol sviatok sv. Joachima zahrnutý do tridentského kalendára. Do Všeobecného rímskeho kalendára bol pridaný v roku 1584 – slávil sa 20. marca, deň po sviatku sv. Jozefa. V roku 1738 bola spomienka premiestnená na nedeľu v oktáve Nanebovzatia Panny Márie. V snahe zdôrazniť výnimočné postavenie nedele ho pápež Pius X. premiestnil na 16. august, deň po slávnosti Nanebovzatia Panny Márie. Od roku 1969, keď bola vykonaná revízia Rímskeho kalendára sa oslavuje ako spomienka 26. júla spolu s manželkou Annou.[8][9]
Pravoslávne a gréckokatolícke cirkvi si ho pripomínajú 9. septembra spolu so sv. Annou (slávi sa deň po sviatku Narodenia presvätej Bohorodičky).
Anglikánska cirkev si ho spolu s jeho manželkou uctieva 26. júla.[10]
Svätý Joachim je považovaný za patróna manželských párov, stolárov a obchodníkov s plátnom.[6] Spolu so sv. Annou sú patrónmi starých rodičov a manželov, ktorí nemôžu počať deti.[11]
V islame je Joachim známy ako Imran. Moslimovia veria, že sa jeho hrob môže nachádzať v Salále. Podľa Koránu bol Imran otcom Maryam (meno Márie v islame) a starým otcom ʿIsa (meno Ježiša v islame).
Najznámejším stredovekým zobrazením príbehu je cyklus fresiek od Giotta di Bondone v kaplnke Scrovegniovcov v Padove z roku 1306. Nachádza sa tam odmietnutie Joachimovej obete, anjelove zvestovanie, stretnutie manželov pri Zlatej bráne i narodenie Panny Márie.
Scény z príbehu podľa apokryfov alebo podľa Zlatej legendy boli obľúbenou témou maliarov až do Tridentského koncilu (1545 až 1563), na ktorom bolo zobrazovanie apokryfných scén zakázané. Tradične je svätý Joachim zobrazovaný s lopatou. Jeho atribúty sú aj baránok, dieťa, pár holubíc alebo kôš.
Na Slovensku je Joachimovi a jeho manželke Anne zasvätených 13 rímskokatolíckych kostolov[12]:
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
