Konštantínopolský ekumenický patriarchát

From Wikipedia, the free encyclopedia

Konštantínopolský ekumenický patriarchát

Konštantínopolský ekumenický patriarchát je jedna z autokefálnych pravoslávnych cirkví. Jej najvyšším predstaviteľom je ekumenický patriarcha. Patriarchát má sídlo vo Fenere.[2] Do patriarchátu patria pravoslávni v Turecku, časť pravoslávnych v Grécku a diaspora pravoslávnych Grékov vo svete.[2] Jeho patriarcha má medzi pravoslávnymi biskupmi postavenie prvého medzi rovnými.[3] Súčasným ekumenickým patriarchom je od roku 1991 Bartolomej I.[4]

Rýchle fakty Základné údaje, Cirkev ...
Konštantínopolský ekumenický patriarchát
Patriarchatus Oecumenicus Constantinopolitanus
Οἰκουμενικόν Πατριαρχεῖον Κωνσταντινουπόλεως
Thumb
Erb
Základné údaje
CirkevPravoslávna cirkev
ŠtátTurecko, Grécko, diaspora
Dátum vzniku38 n. l. 
Thumb
Katedrála sv. Juraja v Istanbule, sídelný chrám patriarchu
Hierarchia
Metropolitapatriarcha Bartolomej I.
Biskupi: 125 (73 regulárnych, 52 titulárnych)
Farnosti: 525 v USA[1]
Rehoľníci: ~1,800 (Hora Athos)
Kláštory: 20 (USA)[1] 20 (Hora Athos), 8 (Austrália), 6 (Meteora)
Štatistické údaje
Veriaci5,3 milióna
Ostatné údaje
Liturgický jazykgréčtina, angličtina, ukrajinčina, francúzština, kórejčina, turečtina
KatedrálaKatedrála svvätého Juraja, Istanbul
Webstránkahttps://ec-patr.org/
Zavrieť

Dôležitosť Konštantínopola narástla po tom ako tam bolo presťahované hlavné mesto Rímskej ríše v roku 330. V roku 381 bol Konštantínopol uznaný za patriarchát. V roku 1054 nastala východná schizma, keď sa cirkvi Konštantínopola a Ríma oddelili. Po tom ako Konštantínopol aj so sídlom patriarchátu v roku 1453 dobyli Turci, sa stal súčasťou Osmanskej ríše. V súčasnosti je napätie medzi patriarchátom a tureckou vládou kvôli niektorým otázkam (napr. zákon prikazuje, aby patriarcha bol turecký občan).

Ekumenický patriarchát podporuje rozširovanie kresťanskej viery a pravoslávnej doktríny a ekumenickí patriarchovia sú zapojení do ekumenizmu a medzináboženského dialógu, charitatívnej činnosti a obrany pravoslávnych kresťanských tradícií. Medzi významné témy politiky ekumenického patriarchátu v 21. storočí patria bezpečnosť veriacich na Blízkom východe, zmierenie východných pravoslávnych a katolíckych cirkví[5] a znovuotvorenie teologickej školy v Chalki, ktorú uzavreli turecké úrady v roku 1971.[6][7]

Sídelné chrámy patriarchátu

Referencie

Ďalšia literatúra

Externé odkazy

Loading related searches...

Wikiwand - on

Seamless Wikipedia browsing. On steroids.