Michalovce

Michalovce (maď. Nagymihály, nem. Großmichel, rómsky Mihaľa, jidiš מיכאלאָווצע Michajlovec alebo Mychajlovyc, ukr. Михайлівці) sú okresné mesto na Slovensku, ležiace v Košickom kraji. Mesto má rozlohu 52,81 km² a žije tu 35 734 obyvateľov k 1. 1. 2023.

O iných významoch výrazu Michalovce pozri Michalovce (rozlišovacia stránka).

Michalovce
mesto
Námestie osloboditeľov
Štát	Slovensko
Kraj	Košický kraj
Okres	Michalovce
Región	Zemplín
Časti	Betlenovce, Meďov, Michalovce, Milovaná, Močarany, Topoľany, Vrbovec, Žabany [1]
Vodný tok	Laborec
Nadmorská výška	114 m n. m.
Súradnice	48°44′57″S 21°54′05″V
Rozloha	52,81 km² (5 281 ha) [2]
Obyvateľstvo	35 584 (31. 12. 2023) [3]
Hustota	673,81 obyv./km²
Prvá pís. zmienka	1244
Primátor	Miroslav Dufinec[4] (SMER-SD, SME RODINA, SNS, SMS)
PSČ	071 01
ŠÚJ	522279
EČV (do r. 2022)	MI
Tel. predvoľba	+421-56
Adresa mestského úradu	Mestský úrad Námestie Osloboditeľov 30 071 01 Michalovce
E-mailová adresa	[e-mail]
Telefón	056 / 686 42 10
Fax	056 / 644 35 20
Poloha mesta na Slovensku
Interaktívna mapa mesta
Wikimedia Commons: Michalovce
Webová stránka: michalovce.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:  Geografický portál  Slovenský portál
Demonymum: Michalovčan[5]

Polohopis

Toto hospodárske a kultúrno-spoločenské centrum okresu i Zemplína sa nachádza v severnej časti Východoslovenskej nížiny, na brehoch rieky Laborec v nadmorskej výške 114 m n. m. Mesto je vzdialené 60 km na východ od Košíc a 35 km od ukrajinského pohraničného mesta Užhorod. Na východ od Michaloviec sa nachádza vodná nádrž Zemplínska šírava.

Dejiny

Počas sťahovania národov sa v okolí usadila časť slovanských kmeňov, ktoré prechádzali pozdĺž Laborca Zemplínom. Na ochranu proti nepriateľom vybudovali hlinený Zemplínsky hrad, obohnaný priekopami a valmi, ktorý sa stal politickým centrom zemplínskeho komitátu. Neoficiálna správa o Michalovciach pochádza z 11. storočia, keď sa v roku 1056 spomína kráľovský palatín Rajnold (Rado), syn grófa Wencellina^[6], ktorého syn Michal, ináč zvaný Miška (Mischa), a pre slávne činy nazývaný Veľký, bol zakladateľom hradu a mesta Michalovce. Odtiaľ je i maďarské pomenovanie Michaloviec Nagy – Mihály (Veľký Michal – Magnus Michael). Prvá hodnoverná správa o Michalovciach pochádza až z roku 1244 ako "Possesio Mihal". Ďalej sa spomína rok 1273, kedy Jágerská kapitula dekrétom ustanovila za strážcu hradu Tubul Štefana Veľkého. V tomto dekréte je spomínaný i gróf Jakov (Iakou) nemeckého pôvodu (z Bavorska).

Politika

Aktuálny primátor mesta Michalovce

Miroslav Dufinec (2022 - 2026) - SMER - SD, Sme Rodina, SNS, SMS

Historia primátorov mesta Michalovce

Viliam Zahorčák (2006 - 2022) - SMER - SD

Mestské zastupiteľstvo

I. volebný obvod – Centrum

• 1. Daniela Barkasi, doc. RNDr. Mgr. PhD – SMER-SD, Sme Rodina
• 2. Marek Michajlo - nezávislý kandidát
• 3. Jozef Sokologorský, Ing. – SMER-SD, Sme Rodina
• 4. Mirko Gejguš, PhDr. Ing. PhD. – SMER-SD, Sme Rodina

II. volebný obvod – Východ

• 1. Miroslav Kisty, Mgr. art.- nezávislý kandidát
• 2. Patrik Bašista, Bc. - HLAS-SD
• 3. Martin Čornej, Ing. – Slovenská národná strana
• 4. Dušan Goda, MUDr. – nezávislý kandidát
• 5. Ján Mihalečko, MUDr. – nezávislý kandidát
• 6. Ján Várady, Mgr. – Nové Michalovce

III. volebný obvod – Juh

• 1. Miroslav Dufinec, Mgr. – SMER-SD, Sme Rodina
• 2. Maroš Eľko, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina
• 3. Zuzana Dobranská Harmanová, JUDr.– Nové Michalovce
• 4. Štefan Kvak, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina
• 5. Jaroslav Čúrny, Mgr. - Nové Michalovce

IV. volebný obvod – Západ

• 1. Radovan Geci – Nové Michalovce
• 2. Jozef Makohus, MUDr. – SMER-SD, Sme Rodina
• 3. Ján Kerekeš, Ing. - nezávislý kandidát
• 4. Tímea Sotáková, JUDr. – HLAS-SD

V. volebný obvod – Straňany

• 1. Radmila Hajduková, PaedDr.- SMER- SD, Sme Rodina
• 2. Filip Kaľavský, Ing. – Nové Michalovce
• 3. Michal Stričík, doc. Ing. - Nové Michalovce
• 4. Erik Sibal, JUDr. Ing. – nezávislý kandidát

VI. volebný obvod – Močarany, Topoľany, Vrbovec

• 1. Martin Horňák, Ing. - Nové Michalovce
• 2. Eva Muchová, Ing. - SMER - SD, Sme Rodina

Udalosti

11. apríla 2024 sa v meste stretli predstavitelia vlády Slovenska a Ukrajiny a ich predsedovia Robert Fico a Denys Šmyhal.^[7] Prítomným sa prihovoril aj primátor Michaloviec, Miroslav Dufinec. Predmetom rokovaní bola cezhraničná spolupráca, dopravné prepojenia, spolupráca v oblasti energetiky a možnosť pomoci pri obnove Ukrajiny.

Obyvateľstvo

Etnické zloženie obyvateľstva

Etnické zloženie obyvateľstva podľa Sčítania obyvateľov, domov a bytov 2001:

• Slováci – 94,57 %
• Rómovia – 2,24 %
• Česi – 0,73 %
• Ukrajinci – 0,47 %
• Maďari – 0,00 %
• Rusíni – 0,29 %
• a iní^[8]

Náboženské zloženie obyvateľstva

• rímskokatolíci – 53,92 %
• gréckokatolíci – 19,65 %
• bez vyznania – 9,73 %
• pravoslávni – 5,19 %
• evanjelici a. v. – 2,76 %
• a iní

Kultúra a zaujímavosti

Pamiatky

Sakrálne pamiatky

• Rotunda, základy ranostredovekej sakrálnej stavby na pôdoryse kruhu s podkovovitou apsidou z druhej polovice 11. storočia. Ide o najstaršiu doloženú kamennú stavbu v Michalovciach. Rotunda bola objavená a odkrytá počas archeologického výskumu v roku 1951. Vnútorný priemer rotundy bol 7,3 metra. Je pravdepodobné, že bola zasvätená sv. Michalovi, podľa ktorého získali Michalovce svoje meno. V blízkosti rotundy bol nájdený pravdepodobne náhrobný kameň bulharského kniežaťa Presiana z 11. storočia napísaný v cyrilike.^[9] Prezentované základy rotundy sa nachádzajú v areáli Zemplínskeho múzea.

• 
  Základy rotundy
• 

• Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie, jednoloďová pôvodne neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, zo 14. storočia-15. storočia. Stojí na mieste staršieho, asi ranogotického kostola z konca 13. storočia. V 17. storočí bol kostol striedavo katolícky a reformovaný. V roku 1684 vyhorel, obnovený bol až po roku 1724 v duchu baroka. Donátormi kostola boli Stáraiovci, ktorí vlastnili kaštieľ v jeho blízkosti. Výraznou úpravou prešiel v rokoch 1749-1760 a 1764-1778. Ďalšie úpravy sa uskutočnili v rokoch 1903 a 1937. Z pvodnej stredovekej stavby sa dochovala hrubá stavba presbytéria a lode s opornými piliermi a oknami s osteniemi a gotickými kružbami. Vo veži je umiestnený gotický zvon z roku 1436. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Hlavný oltár je baroková stĺpová architektúra s obrazom Narodenie Panny Márie, z roku 1720, pochádza z jezuitského kostola v Užhorode, z ktorého bol po zrušení rádu odkúpený. Baroková kazateľnica pochádza z roku 1778. V interiéri sa ďalej nachádza neskororenesančný epitaf z roku 1643 a baroková patronátna lavica z druhej polovice 18. storočia.^[10] Priečelie kostola je členené pilastrami, festóni pod korunnou rímsou a ukončené volutovým štítom s reliéfom oblakovej glorioly a monogramom Panny Márie. Na os priečelia je umiestnený portál ukončený aliančným erbom. Ostatné fasády sú členené opornými piliermi a gotickými oknami s osteniami s lomeným oblúkom a kružbami. Veža je ukončená ochodzou a ihlancovou helmicou.

• 
  Kostol Narodenia Panny Márie
• 
  Barokové priečelie kostola
• 
  Detail štítu
• 
  Portál kostola

• Gréckokatolícky kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky, jednoloďová barokovo-klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a dvoma vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty, z roku 1772. Chrám navrhla tereziánska stavebná kancelária, ktorá vyprojektovala množstvo zemplínskych kostolov v tomto období. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Zariadenie chrámu je novodobé z 20. storočia.^[11] Priečeliu dominujú dve dvojetážové veže členené lizénovými rámami a oblúčkovými vlysmi. Ukončené sú barokovými helmicami. Portál kostola je bohato dekorovaný v duchu rokoka, nad portálom je v supraporte umiestnená rakúska orlica nesúca uhorský erb.

• 
  Kostol Narodenia Presvätej Bohorodičky
• 
• 
• 
  Uhorský erb nad portálom kostola

• Kaplnka sv. Antona Paduánskeho, mauzóleum Stáraiovcov, neogotická stavba s polygonálnym záverom a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty z rokov 1893-1898. Nachádza sa na kopci Hrádok. Obnovou prešla v roku 1994.^[12] Fasády kaplnky sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Portál je riešený ako ústupkový s lomeným oblúkom, vo výklenku je umiestnený erb Stáraiovcov.

• 
  Kaplnka sv. Antona Paduánskeho
• 
• 
• 
  Portál kaplnky

Ostatné pamiatky

• Stáraiovský kaštieľ, dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou a nárožnými polygonálnymi vežami, zo začiatku 17. storočia. Stojí na mieste stredovekého vodného hradu. Od polovice 18. storočia vlastnili kaštieľ Stáraiovci. Kaštieľ prešiel viacerými úpravami, naposledy v 30. rokoch 19. storočia, ktoré mu dali súčasnú barokovo-klasicistickú podobu. Poškodený bol počas druhej svetovej vojny, keď bolo zničené jeho zariadenie a hodnotná knižnica.^[13] V súčasnosti tu sídli Zemplínske múzeum. Fasáde kaštieľa dominuje arkádový parter a stredný rizalit ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je umiestnený aliančný erb. Veže majú polkruhovo ukončené okná a sú ukončené kopulami. Kaštieľ sa nachádza uprostred krajinárskeho parku, v blízkosti farského kostola.

• 
  Stáraiovský kaštieľ
• 
• 
• 
  Areál kaštieľa

• Radnica, dvojpodlažná modernistická štvorkrídlová stavba s vnútorným nádvorím z rokov 1927-1929. Priečelie stavby je ustúpené, vytvára reprezentatívne čestné nádvorie ukončené je strešnou hodinovou vežou.^[14] Bol postavený podľa projektu Ľudovíta Oelschlägera.

• 
  Radnica
• 
• 
• 

• Groszov palác, dvojpodlažná secesná stavba na pôdoryse písmena L s nárožnou vežou z roku 1905. Autormi objektu sú architekti G. Papp a F. Szabolcs. Obnovou prešiel po roku 1970.^[15] V objekte sídlila Dunajská banka a hotel. Fasády v štýle uhorskej secesie sú členené rizalitmi a výraznou korunnou rímsou. Nárožie je riešené ako lodžia otvorená do troch strán, ukončená je štvorhrannou strešnou vežou s nárožnými skoseniami a ihlancovou helmicou s laternou. Okná majú stupňovité segmentové ukončenia a profilované šambrány.

• 
  Groszov palác
• 
• 
• 

Divadlo

V meste sa budova stáleho divadla nenachádza, napriek tomu mesto navštevuje mnoho divadelných súborov, ktorých predstavenia sa uskutočňujú v Mestskom kultúrnom stredisku. V meste pôsobí aj miestne ochotnícke Divadlo Pri fontáne.

Múzeá

Sztáraiovský kaštieľ, sídlo Zemplínskeho múzea

Zbierky a expozície múzea sú umiestnené v priestoroch reprezentatívneho barokovo-klasicistického kaštieľa šľachticov zo Starého a z Michaloviec. Kaštieľ vznikol v 17. storočí prebudovaním staršieho hradu, naposledy bol prestavaný v 30. rokoch 19. stor. Kaštieľ, bývalé hospodársko-správne objekty, ako aj rekonštruované základy významnej sakrálnej stavby – rotundy, nachádzajúce sa v areáli múzea, sú kultúrnymi pamiatkami.

Stavby

V meste je gréckokatolícky chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky z roku 1771, rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie z r. 1313, gréckokatolícky Chrám Svätého Ducha v neobyzantskom slohu z roku 1935 a gréckokatolícky chrám Zosnutia Presvätej Bohorodičky na Vrboveckej ulici. V posledných rokoch sa vybudovali i väčšie obchodné centrá ako Zemplín a Michalovce. V súčasnosti sa pracuje na novej autobusovej stanici, ktorá sa nachádza pri železničnej stanici. Medzi tunajšie pýchy patrí aj dobudovaný, resp. zrekonštruovaný futbalový štadión MFK Zemplín Michalovce. V roku 2018 bol dobudovaný aj zimný štadión.

Kaplnka sv. Antona Paduánskeho na vrchole Hrádku

Parky

Mestský park sa nachádza v centre mesta na Ulici kpt. Nálepku. Park študentov sa nachádza v centre mesta na ulici Obchodnej. Park "Kerta" sa nachádza v centre mesta na Kostolnom námestí.

Prírodné zaujímavosti

K významným prírodným zaujímavostiam v blízkosti mesta patria Vihorlatské vrchy, kde sú vyznačené turistické chodníky. Atraktívnym cieľom pre turistov je jazero Morské oko, ktoré je ľahko dostupné aj pre rodiny s malými deťmi. Z vrcholov je to najvyšší vrch pohoria Vihorlat (1 075,5 m n. m.), z ktorého sa ponúka výhľad na Michalovce so Zemplínskou šíravou a obľúbený Sninský kameň (1 006,0 m n. m.).

Rekreáciu pri vode ponúka Zemplínska šírava, ktorá sa nachádza 3 km od mesta.

Školstvo

Galéria pod holým nebom

V meste sa nachádza aj najstaršie gymnázium na východ od Slanských vrchov, založené v roku 1922, pomenované po jeho absolventovi – národnom umelcovi, básnikovi Pavlovi Horovovi. Medzi absolventov patria Marián Čalfa – politik, Jozef Činčár – generál letectva, Michal Maheľ – geológ, Belo Polla – archeológ, Jozef Puškáš – prozaik, Jozef Tomko – kardinál a mnohí iní. Taktiež v ňom pôsobilo mnoho vynikajúcich pedagógov ako Július Barč-Ivan, Emanuel Böhm, Július Činčár, Štefan Hlaváč a Šimon Čižmár.

Šport

• MFK Zemplín Michalovce – futbalový tím
• IUVENTA Michalovce – ženský hádzanársky klub
• JUDO – ŠK Zemplín Judo Michalovce
• HK DUKLA Ingema Michalovce – hokejový tím
• 1.BK Michalovce – I. basketbalová liga
• Vk Michalovce – Volejbalová liga
• Tenisová liga
• Šk Zemplín Michalovce- šachový klub, 1.liga východ
• Eastern Wings Michalovce - Florbalová liga
• Boxing Club 1950 Michalovce

Osobnosti mesta

Rodáci

• Gorazd Zvonický (* 1913 – † 1995), básnik, prekladateľ, katolícky kňaz, misionár, významný exilový pracovník
• Július Činčár (* 1919 – † 1979), geológ
• Dušan Klein (* 1939 – † 2022), režisér
• Ander z Košíc (* 1941), komik a rozprávač
• Alexej Baláž (* 1943 – † 2016), rímskokatolícky kňaz, kanovník litoměřickej kapituly
• Andrej Daňko (* 1948), futbalista a tréner
• Jozef Puškáš (* 1951), prozaik, esejista, filmový kritik a scenárista
• Martin Zbojan (* 1960), maliar, grafik, kresliar a vysokoškolský pedagóg
• Ján Ďurovčík (* 1971), choreograf
• Richard Štochl (* 1975), hádzanár
• Róbert Karovič (* 1979), filmový a televízny strihač
• Kristián Kudroč (* 1981), hokejista
• Ľudmila Lakomá-Krausová (* 1940), pedagogička, maliarka Zemplína
• Pavol Regenda (* 1999), hokejista
• Matúš Šutaj Eštok (* 1983), minister vnútra SR^[16]

Pôsobili tu

• Pavol Horov (* 1914 – † 1975), básnik
• Jana Hospodárová (* 1976), moderátorka
• Prof. ThDr. Štefan Hlaváč, od 2. septembra roku 1929 do 2. júla roku 1950 pôsobil na miestnom gymnáziu
• Jozef Teodor Mousson (* 1887 – † 1946), maliar
• Milan "junior" Zimnýkoval (*1978)- moderátor

Partnerské mestá

• Jarosław, Poľsko
• Kavarna, Bulharsko
• Pančevo, Srbsko
• Liptovský Mikuláš, Slovensko
• Nové Mesto pod Šiatrom, Maďarsko
• Užhorod, Ukrajina
• Villarreal, Španielsko
• Vyškov, Česko
• Cognac, Francúzsko

Referencie

1. Zoznam obcí, častí obcí a vojenských obvodov Slovenskej republiky tvoriacich jednotlivé okresy [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, 2018-05-02, [cit. 2023-02-28]. Dostupné online.
2. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
3. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
4. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
5. JÚĽŠ. Michalovčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
6. Notitia topographica, Anton Szirmay, politica inclyti comitatus Zempléniensis, Budapešť 1803
7. Sláva Ukrajine, vítali vládu v Michalovciach! Slovensko a Ukrajina rokujú za prísnych bezpečnostných opatrení [online]. Topky.sk, 2024-04-11, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.
8. http://app.statistics.sk/mosmis/sk/scitanie.jsp?txtUroven=440807&lstObec=522279%5B%5D
9. Michalovce [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
10. Michalovce - Kostol Narodenia Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
11. Michalovce - Chrám Narodenia Presvätej Bohorodičky [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
12. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
13. Michalovce [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
14. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
15. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
16. Mgr. Matúš Šutaj Eštok | Úrad vlády SR [online]. www.vlada.gov.sk, [cit. 2024-04-11]. Dostupné online.

Ďalšia literatúra

• ULIČNÝ, Ferdinand. Dejiny osídlenia Zemplínskej župy. Vyd. 1. Michalovce : Zemplínska spoločnosť, 2001. 760 s. ISBN 80-968579-1-6. S. 323 – 331.

Pozri aj

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Michalovciach

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Michalovce

Externé odkazy

• Oficiálna stránka mesta
• Michalovce – podrobná orientačná mapa
• Apsida.sk- profil zaniknutej rotundy