From Wikipedia, the free encyclopedia
Kozorožec vrchovský[1] (iné názvy: kozorožec alpský[2], kozorožec horský[1]; lat. Capra ibex) je druh z rodu koza (Capra).
| Kozorožec vrchovský | |
_Zoo_Salzburg_2014_h.jpg) Samec | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Capra ibex Linnaeus, 1758 | |
 Rozšírenie kozožca vrchovského (najsvetlejšia zelená, t.j. vľavo) | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
V užšom zmysle je to druh, ktorý obýva len Alpy. V širšom zmysle je to oveľa širšie definovaný druh obývajúci aj mnohé iné miesta Eurázie a jeho slovenské názvy sú kozorožec vrchovský (v širšom zmysle), kozorožec horský (v širšom zmysle), kozorožec alebo ojedinele ibex[3]. V rámci kozorožca vrchovského v širšom zmysle zodpovedá kozorožec vrchovský v užšom zmysle poddruhu Capra ibex ibex, ktorý sa po slovensky označuje buď rovnako ako druh alebo názvom kozorožec vrchovský [alebo horský] alpský.[4]
Tento článok sa zaoberá len kozorožcom vrchovským v užšom zmysle. O kozorožcovi vrchovskom v širšom zmysle pozri článok Capra (rod).
Vyskytuje sa v európskych Alpách. Divo žijúca populácia sa odhaduje na 53 000 jedincov.[5]
Samce kozorožca vrchovského v kohútiku merajú od 90 do 101 cm a vážia od 67 do 117 kg, dĺžka tela je od 149 do 171 cm. Samice v kohútiku merajú od 73 do 84 cm a vážia od 17 do 32 kg, dĺžka tela je od 121 do 141 cm. V porovnaní s ostatnými členmi rodu, má kozorožec vrchovský kratšiu a širšiu hlavu, a menej výrazné sfarbenie srsti.[6]
Obe pohlavia majú veľké, smerom dozadu sa stáčajúce rohy, ktoré pri samcoch merajú od 69 do 98 cm, pri samiciach od 18 do 35 cm.[6]
Sfarbenie srsti je na väčšine tela hnedosivé, brucho je svetlé. V okolí brady, na krku, a na chrbte je srsť trochu tmavšia. Pĺznutie nastáva dvakrát do roka, najprv v apríli alebo máji, a potom znova v septembri, kedy letnú srsť nahradí hustejšia, zimná.[6]
Živí sa hlavne trávami, ale aj machmi, lišajníkmi, kvetmi, listami a konárikmi. Ak je potrava mimo dosah, dokáže si pomôcť postavením sa na zadné nohy.[6][7] Jeho predátormi sú orly skalné a líšky, ktoré lovia mláďatá. Je to spoločenský druh tvoriaci stáda vo veľkosti od 10 do 20 jedincov. Najviac býva aktívny počas úsvitu a súmraku, počas poludnia odpočíva v tieni skál a previsov. Je to obratný skokan, dokáže sa po strmom, skalnatom teréne pohybovať s neuveriteľnou istotou a ľahkosťou.[7]
Obdobie párenia prebieha od decembra do januára.[7] Počas ruje sa samce predvádzajú pred samicami.[6] Jeden samec sa môže páriť s viacerými samicami.[7]
Gravidita trvá od 165 do 170 dní.[7] Samice rodia väčšinou jedno, v 20% prípadov dve mláďatá.[8]
Samce i samice pohlavne dospievajú vo veku osemnástich mesiacov. Samce rastú do veku 9 až 11, samice 5 až 6 rokov. Rohy rastú počas celého života, najviac ale počas druhého roku, po ktorom rastú okolo 8 cm každý rok, pričom po desiatich rokoch sú to už len 4 cm ročne.[9]
V prírode sa kozorožec vrchovský dožíva približne 14 až 19 rokov.[7][9]
Vyskytuje sa v Taliansku, do Francúzska, Nemecka, Švajčiarska a Rakúska bol reintrodukovaný. Bol introdukovaný do Slovinska a Bulharska.[5]
Obýva vysokohorské alpínske lúky a skalnaté svahy nad hornou hranicou lesa v nadmorskej výške od 1 800 do 3 300 metrov.[10] Samce trávia zimu v ihličnatých lesoch,[6] na jar, keď sa topí sneh, sa kŕmia na čerstvej tráve lúk v nižších polohách,[11] a počas leta sa presúvajú na vyššie položené, alpínske lúky.[12]
Na červenom zozname IUCN je kozorožec vrchovský zaradený medzi “najmenej ohrozené” druhy. Najväčšími hrozbami sú nízka genetická diverzita a nárast ľudských voľnočasových aktivít v prirodzenom prostredí (turistika, horolezectvo, paraglajding, používanie dronov a vrtuľníkov). Trend populácie je stabilný.[5]
Na začiatku 16. storočia, kedy sa strelné zbrane stali bežnejšími, začala populácia kozorožca klesať v dôsledku nadmerného lovu a pytliactva. V 18. storočí bol už vyhubený vo Švajčiarsku a Nemecku, a v 19. storočí v Rakúsku a severovýchodnom Taliansku. Posledná populácia o veľkosti 100 jedincov prežila v okolí masívu Gran Paradiso na území vtedajšieho Sardínskeho kráľovstva. Toto územie v roku 1854 vyhlásil za kráľovskú loveckú rezerváciu Viktor Emanuel II., prvý kráľ zjednoteného Talianska, čo viedlo k záchrane tohto druhu kozorožca.[13]
V roku 1914 dosiahla populácia veľkosť 3 020 jedincov. V roku 1922 bol založený Národný park Gran Paradiso, vďaka čomu bol kozorožec ešte viac chránený. Následne sa z tohto miesta prirodzene rozšíril do okolitých regiónov. Šíreniu však najviac pomohli ľudia, ktorí reintrodukovali kozorožca do viacerých oblastí.[14]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
