Hronský Beňadik
obec na Slovensku v okrese Žarnovica From Wikipedia, the free encyclopedia
Hronský Beňadik je obec na Slovensku v okrese Žarnovica. V obci sa nachádza Benediktínsky kláštor.
| Hronský Beňadik | |
| obec | |
 Pohľad na obec s opátstvom | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Kraj | Banskobystrický kraj |
| Okres | Žarnovica |
| Región | Tekov |
| Nadmorská výška | 192 m n. m. |
| Súradnice | 48°21′11″S 18°34′26″V |
| Rozloha | 9,23 km² (923 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 1 086 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 117,66 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1075 |
| Starosta | Imrich Rajčok[3] (HLAS-SD) |
| PSČ | 966 53 |
| ŠÚJ | 516830 |
| EČV (do r. 2022) | ZC |
| Tel. predvoľba | +421-45 |
| Adresa obecného úradu |
OÚ Hronský Beňadik, Mýtne námestie 445, 966 53 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 045/689 32 30 |
| Fax | 045/689 31 25 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce | |
| Wikimedia Commons: Hronský Beňadik | |
| Webová stránka: obechronskybenadik.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Obec leží na styku Podunajskej pahorkatiny, Pohronského Inovca a Štiavnických vrchov na pravom brehu Hrona v Slovenskej bráne v nadmorskej výške 192 m n. m. Nachádza sa na ceste I/76 medzi Novou Baňou a Levicami.
Súčasťou obce je aj dedinka Psiare, ktorá sa nachádza južne od Hronského Beňadika popri, ktorej tečie rieka Hron. Psiare sú súčasťou takzvanej „Slovenskej brány“, ktorá bola vstupom k bohatým banským mestám ako Banská Bystrica, Kremnica, Nová Baňa, Banská Štiavnica. Dominantou Psiar je vrch Krivín, ktorý je na opačnom brehu Hrona v katastrálnom území inej obce (južne ležiaci Rybník) a je súčasťou pohoria Štiavnické vrchy. Krivín je podľa historických dohadov hradisko z doby halštatskej a veľkomoravskej s viacnásobným obranným valovým systémom. V tomto období sa v našom okolí dosť vyskytovali, lebo tu bola „Slovenská brána“ a mali za účel brániť vstup do banských miest. Ďalšie hradiská sa nachádzali pri Kozárovciach, Tlmačoch, Tekovskej Breznici a hlavná obranná pevnosť bola v Hronskom Beňadiku (dnešný kláštor).
Obec sa vyvinula na mieste staršej lokality osídlenej už v neolite, v dobe halštattskej a veľkomoravskej, pri benediktínskom kláštore v poslednej tretine 11. storočia. Hronský Beňadik sa spomína v roku 1075 ako monastérium. Bola poddanskou obcou najskôr opátstva, ktoré v roku 1075 založil knieža, neskorší uhorský kráľ Gejza I., neskôr ostrihomskej kapituly. Areál bývalého benediktínskeho opátstva vybudovali na čnejúcej skale v miestach, kde sa spájali dve prastaré cesty: jedna zo západu z Nitry a druhá z južného Slovenska; ďalej pokračovali údolím Hrona do Zvolena a do banských lokalít na strednom Slovensku. Základy prvého objektu románskej baziliky svätého Benedikta z roku 1075 sú pod súčasným trojloďovým kostolom z obdobia 1346-1410. Pri jeho výstavbe bola použitá časť materiálu z pôvodnej baziliky. V roku 1599 mestečko spustošili a vypálili Turci. V roku 1881 vypukol v mestečku požiar, ktorý poškodil aj časť kláštorného areálu, ktorý bol od tohto roku až do roku 1889 opravovaný. Druhý kostol v obci, kostol svätého Egídia, je barokovým objektom z roku 1674 (pôvodná stavba z roku 1209). Do katastra obce tiež patrí aj morová kaplnka na Háji alebo župná kaplnka na skale Háj z roku 1713. Nachádza sa však mimo objektu kláštora. Od roku 1912 sa k nej uskutočňujú pútnické sprievody vždy v prvú májovú nedeľu. V obci sa dodnes zachovala pôvodná ľudová architektúra. Pri obci sa tiež nachádza náhrobník bulharských partizánov-študentov, ktorí sa utopili v rozvodnenom Hrone počas partizánskeho odboja.
Pamiatky
Benediktínske opátstvo
Komplex benediktínskeho kláštora s gotickým kostolom tvorí významnú pamiatku v celoslovenskom kontexte. Kláštor, jeden z najvýznamnejších v stredovekom Uhorsku, bol založený v období okolo roku 1075. Jeho jadrom bola trojloďová románska bazilika s troma apsidami.[4] Na jej mieste bol vybudovaný trojloďový gotický kostol Panny Márie a svätého Benedikta s polygonálnym ukončením presbytéria a s párom veží tvoriacich súčasť jeho hmoty z rokov 1346-1375.[5] Gotická stavba je obohatená o množstvo kamenárskych detailov vysokej kvality ako vstupný ústupkový portál tvoriaci súčasť hlavného západného priečelia. Na južnej strane kostola je dochovaná jedna strana gotického ambitu, ktorá nadväzuje na sakristiu a gotickú kaplnku sv. Krvi z roku 1489.
Interiér kostola je zaklenutý krížovými rebrovými klenbami. Jeho súčasťou bol gotický inventár, z ktorého sa na mieste dochoval len zlomok. Nachádza sa tu gotická freska s vyobrazením sv. Juraja. Veľká časť pôvodného zariadenia bola odvezená do maďarských múzeí. V kostole sa nachádzajú tri neskorogotické sochy z pôvodného oltára, sv. Scholastika, Madona a sv. Beňadik a socha ukrižovaného Krista vo víťaznom oblúku. Z hodnotného Božieho hrobu sa dochovala len socha Krista, pôvodná architektonizovaná truhla sa dnes nachádza v Kresťanskom múzeu v Ostrihome. V 16. storočí bol kostol s kláštorom opevnený. Z renesančného obdobia sa tu dochoval epitaf Štefana Koháryho z mramoru a alabastru z poslednej tretiny 17. storočia. Barokovými pamiatkami sú polychrómovaná krstiteľnica a organ z roku 1714.
Po tom ako kostol postihol ničivý požiar v roku 1881, pristúpilo sa k jeho obnove v duchu dobového purizmu pod vedením Ferenca Storna. neogoticky boli upravené veže s ihlancovými helmicami, zariadenie kostola bolo nahradené prvkami v neogotickom štýle. Pri tejto úprave boli odstránené mnohé hodnotné prvky najmä z neskorších etáp, ako napr. renesančná vstupná brána). Archeologické výskumy sa konali v rokoch 1881-1883 v kostole a v rokoch 1972-1975 v kláštore. Od roku 1952 je v objekte bývalého kláštora charitný dom, obývaný členmi saleziánskej rehole v období 1927-1999, dnes tu pôsobí rehoľa pallotínov.
Západné priečelie kostola
Detail neskorogotického potrálu
Krížová chodba
Južná fasáda
Freska sv. Juraja
Epitaf Štefana Koháriho
- Rímskokatolícky kostol sv. Egídia, jednoloďová baroková stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z roku 1674. Stojí na mieste staršej stavby, pravdepodobne z prvej polovice 13. storočia. V interiéri sa nachádza súbor barokových oltárov, hlavný oltár sv. Egídia, stĺpová architektúra s centrálnym obrazom smrti sv. Egídia a postrannými sochami sv. Jána Krstiteľa, sv. Jána Evanjelistu, sv. Barbory, a sv. Kataríny. Na ľavej strane od víťazného oblúka sa nachádza oltár sv. Jozefa z roku 1700. Na pravej strane je oltár Sedembolestnej Panny Márie z roku 1737.[6]
- Neskorobarokové súsošie sv. Jána Nepomuckého z druhej polovice 18. storočia.[7]
Kostol sv. Egídia
Pohľad do presbytéria kostola
Hlavný oltár
Empora
Detail maľby na empore
Súsošie sv. Jána Nepomuckého
Kultúra
V minulosti bol v obci vydávaný občasník Spravodaj.
V apríli 2007 vydala nová starostka prvé číslo OBECNÝCH NOVÍN - občasník občanov Hronského Beňadika a Psiar.
Turistika
Severne od obce sa vypína vrch Klíča (430,4 m n. m.), ktorého vrcholové partie boli v roku 1973 vyhlásené za prírodnú rezerváciu. Na rozlohe 5,70 ha sa ochraňuje enkláva teplomilného rastlinstva so zriedkavou stepnou flórou a faunou.
Wikiwand in your browser!
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
