Ostrihomské arcibiskupstvo

Ostrihomské arcibiskupstvo bolo prvé a hlavné arcibiskupstvo v Uhorsku so sídlom v Ostrihome. Prevažná časť jeho územia ležala na území dnešného Slovenska a v časoch svojho najväčšieho územného rozmachu, do roku 1776, zaberala asi 80% jeho rozlohy.

Ostrihomská bazilika

Pre obdobie po roku 1918 pozri:

• Trnavská apoštolská administratúra – územie, ktoré sa stalo súčasťou Česko-Slovenska, neskôr Slovenska
• Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza – územie, ktoré zostalo časťou Maďarska

Dejiny

Arcidiecézu založil sv. Štefan roku 1000 a podriadil jej všetky ostatné biskupstvá Uhorska.

Ostrihomská arcidiecéza po pripojení severného Slovenska k Uhorsku zaberala celé Nitrianske kniežatstvo. Okolo roku 1110 bolo obnovené biskupstvo v Nitre, pričom mesto Nitra bolo skoro úplne obklopené Ostrihomským arcibiskupstvom a bola spojená len úzkym pásom so svojím územím, ktoré zaberalo väčšiu časť Trenčianskej stolice. Okrem tohoto územia a územia Šariša, Zemplína a Abova, ktoré patrili do diecézy Eger (Jáger), zaberala celé územie Slovenska.

Ani po vzniku nového, Kaločského, arcibiskupstva nestratilo svoje prvenstvo. V roku 1279 získavajú ostrihomskí arcibiskupi titul Primas Hungariæ (prímas Uhorska), čiže hlava katolíckej cirkvi v Uhorsku. Od 13. storočia boli ostrihomskí arcibiskupi aj dedičnými županmi Ostrihomskej stolice. Od roku 1715 získavajú titul kniežaťa svätej rímskej ríše, odvtedy používajú titul knieža-prímas (po maďarsky hercegprímas).

V roku 1543, v dôsledku tureckého nebezpečenstva, sa sídlo arcidiecézy a kapituly prenieslo do Trnavy. V neskoršej dobe arcibiskup, vzhľadom na to, že plnil aj štátne povinnosti, sídlil v hlavnom meste Bratislave. Do Ostrihomu sa sídlo arcibiskupstva a kapituly vrátilo až v roku 1820 na príkaz arcibiskupa Alexandra kardinála Rudnaya.

V roku 1776 sa územie arcidiecézy zmenšilo, keď na podnet Márie Terézie pápež Pius VI. z nej vyčlenil Banskobystrickú, Spišskú a Rožňavskú diecézu.

Po prvej svetovej vojne, rozpade Uhorska a vzniku Česko-Slovenska sa väčšina územia arcidiecézy dostala mimo hraníc Maďarska. Tá časť arcidiecézy, ktorá pripadla Česko-Slovensku, bola vyčlenená do samostatnej apoštolskej administratúry, ktorá podobne ako ostatné sufragánne biskupstvá bola podriadená priamo Svätej stolici. Formálne boli cirkevno-právne pomery doriešené až v roku 1977, keď vznikla na území Slovenska Trnavská arcidiecéza.

Od 31. mája 1993 sa zmenilo meno Ostrihomskej arcidiecézy na Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza.

Členenie arcidiecézy

Pôvodne arcidiecéza pozostávala z týchto archidiakonátov:

• katedrálny
• nitriansky (vrátane pôvodne Turca a Oravy)
• šaštínsky
• tekovský
• hontiansky (vrátane Zvolena a Liptova)
• novohradský
• turniansky
• bratislavské prepošstvo
• spišské prepošstvo

Začiatkom 17. storočia v dôsledku tureckých výpadov, reformácie a rôznych stavovských povstaní pôsobilo na jej území len asi 100 farárov.

Koncom 19. storočia sa členila na tri vikariáty – ostrihomský, budapeštiansky a trnavský, 8 archidiakonátov, 46 dekanátov a 478 farností a na jej území pôsobilo približne 780 kňazov.

Zoznam arcibiskupov

Ako prvý arcibiskup, sídliaci v Ostrihome (Cathedralis S. Adalberti) sa v dokumentoch spomína Dominik v rokoch 1000 až 1002.

Zoznam arcibiskupov (resp. administrátorov arcidiecézy) od roku 1526 až do roku 1918

Meno	Menovanie	Ukončenie funkcie	Poznámka
Pavol z Vardy (de Varda)	1526	† 12. október 1549	arcibiskup
Juraj Martinusius	1551		kardinál, arcibiskup
Mikuláš Oláh	1553	† 14. január 1568	arcibiskup
Anton Vrančič (Vranchich, Verantius)	17. október 1569	† 15. jún 1573	kardinál, arcibiskup
Mikuláš Telegdy	1580	† 22. apríl 1586	biskup, arcibiskupský vikár
Ján Kutaši (Kutassy)	1587	1592	biskup, arcibiskupský vikár
Ján Chereödy	1592	1596	biskup, arcibiskupský vikár
Štefan Fehérköy	1596		arcibiskup
Ján Kutaši (Kutassy)	1597	1601	arcibiskup
Štefan Szuhay (Szuchai, zo Suchej)	1602	1605	biskup, arcibiskupský víkár
František Forgáč (Forgách)	4. júl 1607	† 16. október 1615	kardinál, arcibiskup
Peter Pázmaň, (Pázmány) S.J.	28. október 1616	† 19. marec 1637	kardinál, arcibiskup
Imrich Lóši (Lósy)	1637	1641	arcibiskup
Juraj Lipai (Lippay)	1642	1666	arcibiskup
Juraj Selepčéni (Szelepchényi)	1666	1685	arcibiskup
Juraj Sečéni (Széchényi)	1685	1695	arcibiskup
Leopold Kolonič (Kollonich)	1695	1707	kardinál, arcibiskup
Christián August v. Sachsen	1707	1721	prvý kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
Imrich Esterházi (Eszterházy)	1725	1745	kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
Mikuláš Čáki (Csáky)	1751	1757	arcibiskup – knieža-prímas
František Barkóci (Barkóczy)	13. máj 1761	† 18. jún 1765	arcibiskup – knieža-prímas
Úrad prímasa bol neobsadený
Jozef Baťán (Batthyány)	20. máj 1776	† 23. október 1799	kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
Karol Ambróz Habsburg-Este	24. júl 1808	† 2. september 1809	arcibiskup – knieža-prímas
Úrad prímasa bol neobsadený
Alexander Rudnay Diviackonovoveský	17. december 1819	† 13. september 1831	kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
Úrad prímasa bol neobsadený
Jozef Kopáči (Kopácsy)	20. december 1838	† 17. september 1847	arcibiskup – knieža-prímas
Ján Hám	1848	1849	menovaný arcibiskupom, ale zriekol sa úradu a vrátil sa do svojej starej diecézy
Ján Krstiteľ Scitovský	28. september 1849	† 19. október 1866	kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
Ján Šimor	22. február 1867	† 23. január 1891	kardinál – knieža-prímas, arcibiskup
Klaudius Vasari, O.S.B.	13. december 1891	1. január 1913	kardinál – knieža-prímas, arcibiskup; abdikoval na funkciu pre zlý zdravotný stav
Ján Černoch	13. december 1912	† 25. júl 1927	kardinál – knieža-prímas, arcibiskup

Externé odkazy

• Zoznam ostrihomských arcibiskupov od 1000 do 1707 (po maďarsky)
• NÉMETHY, L. / Series parochiarum et parochorum archi-dioecesis strigoniensis ab antiquissimis temporibus usque annum MDCCCXCIV - rozsiahly zoznam farárov a farností ostrihom. arcibiskupstva do r. 1894 - dostupné v Digitálnej knižnici UKB