From Wikipedia, the free encyclopedia
Ostrihomské arcibiskupstvo bolo prvé a hlavné arcibiskupstvo v Uhorsku so sídlom v Ostrihome. Prevažná časť jeho územia ležala na území dnešného Slovenska a v časoch svojho najväčšieho územného rozmachu, do roku 1776, zaberala asi 80% jeho rozlohy.
 |
Podľa názoru niektorých redaktorov by tento článok mal byť spojený s článkom Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza. Ak s tým nesúhlasíte, vyjadrite sa, prosím, v diskusii. |
Pre obdobie po roku 1918 pozri:
Arcidiecézu založil sv. Štefan roku 1000 a podriadil jej všetky ostatné biskupstvá Uhorska.
Ostrihomská arcidiecéza po pripojení severného Slovenska k Uhorsku zaberala celé Nitrianske kniežatstvo. Okolo roku 1110 bolo obnovené biskupstvo v Nitre, pričom mesto Nitra bolo skoro úplne obklopené Ostrihomským arcibiskupstvom a bola spojená len úzkym pásom so svojím územím, ktoré zaberalo väčšiu časť Trenčianskej stolice. Okrem tohoto územia a územia Šariša, Zemplína a Abova, ktoré patrili do diecézy Eger (Jáger), zaberala celé územie Slovenska.
Ani po vzniku nového, Kaločského, arcibiskupstva nestratilo svoje prvenstvo. V roku 1279 získavajú ostrihomskí arcibiskupi titul Primas Hungariæ (prímas Uhorska), čiže hlava katolíckej cirkvi v Uhorsku. Od 13. storočia boli ostrihomskí arcibiskupi aj dedičnými županmi Ostrihomskej stolice. Od roku 1715 získavajú titul kniežaťa svätej rímskej ríše, odvtedy používajú titul knieža-prímas (po maďarsky hercegprímas).
V roku 1543, v dôsledku tureckého nebezpečenstva, sa sídlo arcidiecézy a kapituly prenieslo do Trnavy. V neskoršej dobe arcibiskup, vzhľadom na to, že plnil aj štátne povinnosti, sídlil v hlavnom meste Bratislave. Do Ostrihomu sa sídlo arcibiskupstva a kapituly vrátilo až v roku 1820 na príkaz arcibiskupa Alexandra kardinála Rudnaya.
V roku 1776 sa územie arcidiecézy zmenšilo, keď na podnet Márie Terézie pápež Pius VI. z nej vyčlenil Banskobystrickú, Spišskú a Rožňavskú diecézu.
Po prvej svetovej vojne, rozpade Uhorska a vzniku Česko-Slovenska sa väčšina územia arcidiecézy dostala mimo hraníc Maďarska. Tá časť arcidiecézy, ktorá pripadla Česko-Slovensku, bola vyčlenená do samostatnej apoštolskej administratúry, ktorá podobne ako ostatné sufragánne biskupstvá bola podriadená priamo Svätej stolici. Formálne boli cirkevno-právne pomery doriešené až v roku 1977, keď vznikla na území Slovenska Trnavská arcidiecéza.
Od 31. mája 1993 sa zmenilo meno Ostrihomskej arcidiecézy na Ostrihomsko-budapeštianska arcidiecéza.
Pôvodne arcidiecéza pozostávala z týchto archidiakonátov:
Začiatkom 17. storočia v dôsledku tureckých výpadov, reformácie a rôznych stavovských povstaní pôsobilo na jej území len asi 100 farárov.
Koncom 19. storočia sa členila na tri vikariáty – ostrihomský, budapeštiansky a trnavský, 8 archidiakonátov, 46 dekanátov a 478 farností a na jej území pôsobilo približne 780 kňazov.
Ako prvý arcibiskup, sídliaci v Ostrihome (Cathedralis S. Adalberti) sa v dokumentoch spomína Dominik v rokoch 1000 až 1002.
| Meno | Menovanie | Ukončenie funkcie | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Pavol z Vardy (de Varda) | 1526 | † 12. október 1549 | arcibiskup |
| Juraj Martinusius | 1551 | kardinál, arcibiskup | |
| Mikuláš Oláh | 1553 | † 14. január 1568 | arcibiskup |
| Anton Vrančič (Vranchich, Verantius) | 17. október 1569 | † 15. jún 1573 | kardinál, arcibiskup |
| Mikuláš Telegdy | 1580 | † 22. apríl 1586 | biskup, arcibiskupský vikár |
| Ján Kutaši (Kutassy) | 1587 | 1592 | biskup, arcibiskupský vikár |
| Ján Chereödy | 1592 | 1596 | biskup, arcibiskupský vikár |
| Štefan Fehérköy | 1596 | arcibiskup | |
| Ján Kutaši (Kutassy) | 1597 | 1601 | arcibiskup |
| Štefan Szuhay (Szuchai, zo Suchej) | 1602 | 1605 | biskup, arcibiskupský víkár |
| František Forgáč (Forgách) | 4. júl 1607 | † 16. október 1615 | kardinál, arcibiskup |
| Peter Pázmaň, (Pázmány) S.J. | 28. október 1616 | † 19. marec 1637 | kardinál, arcibiskup |
| Imrich Lóši (Lósy) | 1637 | 1641 | arcibiskup |
| Juraj Lipai (Lippay) | 1642 | 1666 | arcibiskup |
| Juraj Selepčéni (Szelepchényi) | 1666 | 1685 | arcibiskup |
| Juraj Sečéni (Széchényi) | 1685 | 1695 | arcibiskup |
| Leopold Kolonič (Kollonich) | 1695 | 1707 | kardinál, arcibiskup |
| Christián August v. Sachsen | 1707 | 1721 | prvý kardinál – knieža-prímas, arcibiskup |
| Imrich Esterházi (Eszterházy) | 1725 | 1745 | kardinál – knieža-prímas, arcibiskup |
| Mikuláš Čáki (Csáky) | 1751 | 1757 | arcibiskup – knieža-prímas |
| František Barkóci (Barkóczy) | 13. máj 1761 | † 18. jún 1765 | arcibiskup – knieža-prímas |
| Úrad prímasa bol neobsadený | |||
| Jozef Baťán (Batthyány) | 20. máj 1776 | † 23. október 1799 | kardinál – knieža-prímas, arcibiskup |
| Karol Ambróz Habsburg-Este | 24. júl 1808 | † 2. september 1809 | arcibiskup – knieža-prímas |
| Úrad prímasa bol neobsadený | |||
| Alexander Rudnay Diviackonovoveský | 17. december 1819 | † 13. september 1831 | kardinál – knieža-prímas, arcibiskup |
| Úrad prímasa bol neobsadený | |||
| Jozef Kopáči (Kopácsy) | 20. december 1838 | † 17. september 1847 | arcibiskup – knieža-prímas |
| Ján Hám | 1848 | 1849 | menovaný arcibiskupom, ale zriekol sa úradu a vrátil sa do svojej starej diecézy |
| Ján Krstiteľ Scitovský | 28. september 1849 | † 19. október 1866 | kardinál – knieža-prímas, arcibiskup |
| Ján Šimor | 22. február 1867 | † 23. január 1891 | kardinál – knieža-prímas, arcibiskup |
| Klaudius Vasari, O.S.B. | 13. december 1891 | 1. január 1913 | kardinál – knieža-prímas, arcibiskup; abdikoval na funkciu pre zlý zdravotný stav |
| Ján Černoch | 13. december 1912 | † 25. júl 1927 | kardinál – knieža-prímas, arcibiskup |
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
