From Wikipedia, the free encyclopedia
Trenčianska župa resp. Trenčianska stolica resp. Trenčiansky komitát (iný názov: Trenčín, staršie Trenčanská stolica; lat. comitatus Trentsiniensis/Trenchiniensis, maď. Trencsén (vár)megye, nem. Trentschiner Gespanschaft/Komitat) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.
| Trenčianska župa | ||
| Župa v Uhorsku | ||
|
||
|
||
| Štát |  Uhorsko | |
|---|---|---|
| Súčasné štáty | Slovensko | |
| Sídlo župy | Trenčín | |
| Rozloha | 4 456 km² | |
| Obyvateľstvo | 310 437 (1910) [1] | |
| - | 244 919 (1880) [2] | |
| Hustota | 69,7 obyv./km² | |
| Národnostné zloženie (1910)[3] |
Slováci 91,7 % Maďari 4,3 % Nemci 2,9 % | |
| Národnostné zloženie (1880)[2] |
Maďari 1,05 % Nemci 4,34 % Slováci 90,96 % Rumuni 0,03 % Rusíni 0 % Srbi a Chorváti 0,01 % Ostatní 0,39 % | |
| Náboženské zloženie (1910)[4] |
Rímskokatolícke 87,4 % Evanjelické a. v. 8,8 % Židovské 3,5 % | |
 | ||
| Wikimedia Commons: Trencsén County | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Trenčianska župa susedila s rakúskou krajinou Morava (od roku 1918 súčasť Česko-Slovenska) a s Poľskom (resp. v rokoch 1772 – 1918 s rakúskym Haličom) a uhorskými (od roku 1918 česko-slovenskými) župami Orava, Turiec a Nitra. Dominantnou riekou pretekajúcou župou bol Váh. Rozloha župy v roku 1910 bola 4 456 km². V súčasnosti sa pre zodpovedajúci región používa pomenovanie Považie a pre jeho severnú časť Kysuce.
Administratívnym centrom stolice bol Trenčiansky hrad a od prvej polovice 17. storočia mesto Trenčín.[5]
Medzi najznámejších županov patrí Matúš Čák Trenčiansky. V novoveku stáli na čele stolice príslušníci rodu Ilešháziovcov (Illésházy).[5]
Trenčiansky komitát sa stal súčasťou Uhorského kráľovstva pravdepodobne za vlády uhorského kráľa Ladislava I. (1077 – 1095).[5] Územie bolo možno krátko súčasťou Českého a potom Poľského kráľovstva. Komitát nadviazal na starší územný celok castellania Trecen.
Začiatkom 13. storočia vznikla šľachtická (zemianska) stolica. Do roku 1430 existoval na severe komitátu samostatný Bystrický komitát (comitatus Biztriciensis), neskôr sa volal Žilinský (comitatus Ziliniensis) a Strečniansky (comitatus Strechyn). Pre slabosť tamojšej šľachty sa však nezmenil na samostatnú stolicu, ale stal sa súčasťou Trenčianskej stolice.[5]
Do roku 1330 existovala na severe aj Varínska provincia, ktorá však po smrti magistra Donča (bolo to jeho panstvo) taktiež zanikla.[5]
Trenčianska stolica sa od začiatku delila na štyri slúžnovské okresy: Záhorský (Processus Zahorja), Horný (Processus superior), Stredný (Processus medius) a Dolný (Processus inferior). Od 18. storočia mala stolica sedem slúžnovských okresov; pribudli rozdelením Stredného a Horného okresu Prvý stredný, Druhý stredný, Prvý horný, Druhý horný a Tretí horný. Začiatkom 19. storočia sa ich počet zredukoval na päť: Žilinský, Považskobystrický, Stredný, Dolný a Záhorský.[5]
V roku 1918 sa Trenčianska župa stala súčasťou Česko-Slovenska (potvrdené Trianonskou zmluvou roku 1920). Trenčianska župa existovala v nezmenených hraniciach do 31. 12. 1922, od 01. 01. 1923 do roku 1928 bola súčasťou Považskej župy a malé časti súčasťou Bratislavskej a Nitrianskej. V rokoch 1940 – 1945 existovala Trenčianska župa, no bola o čosi väčšia. V súčasnosti je územie bývalej župy súčasťou Trenčianskeho a Žilinského kraja.
Významnými centrami kultúrneho a vzdelanostného života boli Trenčín a Žilina.[5]
Obyvateľstvo Trenčianskej stolice bolo prevažne slovenskej národnosti, sever stolice obývali aj Gorali, ktorí sa však považovali prevažne za Slovákov.
V roku 1910 bola župa rozdelená do týchto slúžnovských okresov:
V súčasnosti je územie bývalej župy rozdelené do týchto regiónov a okresov:
Malé časti bývalej župy zasahujú aj do okresov Partizánske a Prievidza, ktoré sú súčasťou regiónu Ponitrie resp. Horná Nitra.
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.
.svg)
