Dionýzos
From Wikipedia, the free encyclopedia
Dionýzos (iné názvy: Dionysos, Dionýsos, Dionýz, Bakchos, Bakchus; po grécky Dionysos/iný prepis Dionýsos alebo Bakchos, po lat. Dionysus alebo Bacchus) bol starogrécky a starorímsky boh vína, vinohradníctva, úrody, plodnosti, zábavy, náboženskej extázy a divadla.[1][2] Gréci ho nazývali aj Bakchus (/ˈbækəs/ alebo /ˈbɑːkəs/; starogrécky: Βάκχος Bacchos). Toto meno neskôr prevzali aj Rimania pre bláznovstvo, ktoré údajne vyvoláva a ktoré sa nazýva baccheia.[3] Ako Dionýzos Eleutherios („osloboditeľ") svojím vínom, hudbou a extatickým tancom oslobodzuje svojich stúpencov od seba-vedomého strachu a starostlivosti a zvrháva utláčajúce obmedzenia mocných.[4] Jeho tyrsus, žezlo z feniklových stoniek, niekedy omotané brečtanom a pokvapkané medom, je zároveň blahodarným prútikom a zbraňou používanou na zničenie tých, ktorí sa stavajú proti jeho kultu a slobodám, ktoré predstavuje.[5]
Jeho pôvod nie je jednoznačne určený a jeho kulty mali mnoho podôb. Niektoré staroveké pramene ich opisujú ako trácke, iné ako grécke.[6][7][8] V orfickom náboženstve bol rôzne synom Dia a Persefony, chtonickým alebo podsvetným aspektom Dia, alebo dvakrát narodeným synom Dia a smrteľnej Semelé. Eleusínske mystériá ho stotožňujú s Iakchom, synom alebo manželom Demeter. Väčšina správ hovorí, že sa narodil v Trácii, cestoval do iných krajín a do Grécka prišiel ako cudzinec. Jeho atribút „cudzosti" ako prichádzajúceho cudzinca a boha môže byť vlastný a podstatný pre jeho kulty, keďže je bohom zjavenia, niekedy sa nazýva „boh, ktorý prichádza".[9]
Každý rok sa na jeho počesť konali v Aténach slávnosti Dionýzie (bakchanálie) a Lénaje. Rimania stotožňovali Bakcha s vlastným Liber Pater, „slobodným otcom" festivalu Liberalia, patrónom vinohradníctva, vína a mužskej plodnosti a strážcom tradícií, rituálov a slobôd spojených s dosiahnutím plnoletosti a občianstva. Báje mu pripisujú objavenie viniča. Preto bol pre Grékov bohom vína a neviazanosti a predstavoval intuitívnu, spontánnu stránku bytia. Tí, ktorí ho uctievali, sa oddávali divokým výstrelkom, pri ktorých odhadzovali zábrany i svoju obvyklú totožnosť. Tancovali s takmer nadľudským nasadením a pocitom posadnutosti, ako vyznávači, či dokonca dočasne vtelení bohovia. Nakoniec sa úplným vyčerpaním zrútili a zaspali tam, kde im nohy vypovedali poslušnosť. Oslavy Bakcha a vína – bakchanálie – sa v cisárskom Ríme zmenili na divoké orgie, takže boli zakázané, čiastočne aj preto, že ich voľné miešanie tried a pohlaví prekračovalo tradičné spoločenské a morálne obmedzenia. Slávenie Bakchanálií sa považovalo za trestný čin, s výnimkou zmiernených foriem a značne obmedzených zhromaždení, ktoré schválil a na ktoré dohliadal štát. Bakchove slávnosti sa zlúčili so slávnosťami Libera a Dionýza.
Keďže sa Dionýzos nazýval boh plodnosti, tak mal ako aj iní bohovia milenky a milencov. Jedna z jeho mileniek, smrteľníčka Amedis, mu porodila dcéru Ruan. Ďalší potomkovia Dionýza sú Amachon (bohyňa ľudského šťastia a ochrankyňa detí) a jej sestra Salome (bohyňa plodných).
Jeho symboly sú leopard, brečtan, vinič, palica ovenčená viničom a brečtanom a roh hojnosti. Dionýzos neskôr našiel na opustenom ostrove princeznú Ariadnu, ako si šla oči vyplakať z toho, ako ju Théseus nemilo odkopol. Dionýzos sa o ňu postaral, pomohol jej a zaľúbili sa do seba. Dokonca ju zobral na Olymp.
V jeho mene sa zrejme spájajú výrazy „boh“ (Dio, čiže Zeus) a Nysa, Dionýzovo rodisko (severné pobrežie Afriky).[10]