rieka v Turecku, druhá najdlhšia rieka v Malej Ázii From Wikipedia, the free encyclopedia
Sakarya alebo Sakarya Nehri[1] (iné názvy pozri nižšie) je druhá najdlhšia rieka v Malej Ázii.[2] Rieka ústi do Čierneho mora pod Adapazarı niekoľko desiatok kilometrov od Istanbulu.[2] Zásobovaná je prevažne zimnými dažďovými zrážkami.[1]
Sakarya | |
starogr. Σαγγάριος – Sangarios a iné | |
turecká maloázijská rieka | |
Miesto, kde sa rieka Mudurnu vlieva do rieky Sakarya. | |
Štát | Turecko |
---|---|
Zdrojnica | Emirdağ, Anatólska plošina |
Ústie | Čierne more |
Dĺžka | 824 km |
Povodie | 58 160 km² (5 816 000 ha) |
Wikimedia Commons: Sakarya River | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Údaje o dĺžke rieky a rozlohe jej povodia sa líšia: od 720[3], 790[4][5], 820[6]/824[7][8] kilometrov pre dĺžku a pre povodie rôzne od 58 160 km²[3] po 65 000 km².[4]
Objem ročného prietoku do Čierneho mora je 6,4 km³. Najväčší prietok vody je pozorovaný v zimnom a jarnom období (72 % ročného prietoku).[5]
Tečie v severozápadnom Turecku v historickej Frýgii.[9] V minulosti i dnes vedie cez rieku viacero významných ciest od Bosporu do Malej Ázie.[10][11] Pôvodne cez rieku prechádzal aj významný historický most postavený za vlády byzantského cisára Justiniána I. (tur. Justinianos Köprüsü), dnes rieka tečie iným tokom a most obchádza.[12]
Rieka pramení v pohorí Emirdağ na Anatólskej plošine.[5]
V hornom toku tvorí povodie prevažne neogénno-jazerné a vulkanicko-sedimentárne podložie, v spodnej časti toku dominuje paleogénne a mezozoické podložie metamorfného a sutinového pôvodu.[7]:647
Hlavnými prítokmi sú Porsuk Çayı (208 km), Ankara Çayı (140 km), Cubuk Çayı a Göksu.[5]
Povodie Sakarye bolo ľudmi spravidla premenené na poľnohospodárske pôdy, lúky a pasienky. Listnaté a ihličnaté lesy sa nachádzajú len v pohoriach pozdĺž Čierneho mora.[7]
V Sakaryi žije najmenej 72 druhov rýb, z nich 63 je pôvodných, päť bolo vysadených a štyri druhy sú endemické (Aphanius anatoliae anatoliae, Aphanius villwocki, Cobitis simplicispina a Seminemacheilus lendli). Zaznamenaných bolo trinásť druhov obojživelníkov, pričom jedenásť z nich je ohrozených alebo takmer ohrozených, jeden druh je vzácny a dva poddruhy sú endemické (Triturus vulgaris kosswigi, Bombina bombina arifiyensis). V rieke bolo identifikovaných bolo 34 vodných druhov Oligochaeta, pričom niektoré rody sú pre Turecko nové.[7]:665
Koncom 30. rokov 20. storočia sa začalo s reguláciou rieky. Dnes Sakarya poskytuje vodu pre domácnosti i zavlažovanie, vodné elektrárne na rieke vytvárajú vodnú energiu a rieka je regulovaná na ochranu pred povodňami. Kvôli jej veľkým sezónnym výkyvom prietoku nie je splavná, rybolov zohráva miestnu hospodársku úlohu.[7]:667
Na pravom brehu rieky leží staroveké mesto Gordion (dnes Yassıhoyük).[19] V staroveku sa územie pri rieke nazývalo Frýgia[9], časť rieky tvorila hranicu s Bitýniou. Bitýnska časť rieky bola splavná a bola známa pre množstvo rýb.[15] Rieku spomína Strabón i Hésiodova Theogonia.[15]
Začiatkom 3. stor. pred Kristom územie v blízkosti rieky obsadili keltskí Galaťania. Neskôr územie ovládli Gréci, Rimania a Byzantská ríša.[20]
V stredoveku ju okrem iných vo svojom spise spomína Ibn Battúta, ktorý sa domnieval, že jej názov mohol pochádzať od slova sakar – peklo.[18]
V 13. storočí bolo údolie rieky Sakarya súčasťou hraníc medzi Byzantskou ríšou a tureckým kmeňom Söğüt. Cisár Michal VIII. Palaiologos nechal postaviť pozdĺž rieky viacero opevnení, avšak povodeň v roku 1302 zmenila tok rieky, v dôsledku čoho sa opevnenia stali zbytočnými. Povodie tak následne v 14. storočí ovládli Osmani.[21]
V roku 1921, počas grécko-tureckej vojny, Turci na rieke zastavili postup Grékov tiahnúcich na Ankaru a následne prešli do protiofenzívy, výsledkom ktorej bolo ich víťazstvo vo vojne a udržanie si západných území Malej Ázie a území v Európe.[22]
Seamless Wikipedia browsing. On steroids.
Every time you click a link to Wikipedia, Wiktionary or Wikiquote in your browser's search results, it will show the modern Wikiwand interface.
Wikiwand extension is a five stars, simple, with minimum permission required to keep your browsing private, safe and transparent.